Dałem ostatnie sakramenty i prowadziłem pod szubienicę pierwszego prezydenta Słowacji: księdza Tiso - zapiski ojca Hilarego Párika, OFM Cap.

Uwagi tłumacza: Starałem się jak najbardziej zachować styl oryginału z jego częstym używaniem „on”, „jego” w odniesieniu do ks. Tiso (nawet jeśli ks. Tiso nie jest wspominany w poprzedzających zdaniach), z jego mieszanką czasu przeszłego i teraźniejszego oraz używaniem wielkich liter.

Benesz – Edward, ówczesny prezydent tzw. Czechosłowacji.
Powiernictwo – odpowiednik ministerstwa dla Słowacji.
Partia Ludowa – dokładniej: Hlinkowa Słowacka Partia Ludowa, partia stojąca w okresie tzw. Czechosłowacji na gruncie autonomii dla Słowacji, w okresie niepodległości jedyna legalna partia.
Kubala – ostatni dowódca Hlinkowej Gwardii – organizacji paramilitarnej. Po wojnie skazany na śmierć. Wyrok wykonano.
Murín – Karol, osobisty sekretarz ks. Tiso za czasów jego prezydentury.
Sokol – Marcin, marszałek Sejmu Republiki Słowackiej.
Čatloš – Ferdynand, minister obrony Republiki Słowackiej. W sierpniu 1944 r. przeszedł na stronę czechosłowackich powstańców, po czym został wywieziony do Związku Radzieckiego. Później skazany w Bratysławie na kilka lat więzienia.
Manderl (Manderlak) – dom handlowy i mieszkalny, pierwszy w ogóle wysoki budynek w Bratysławie, który zaproponowali i zrealizowali w latach 1935-6 Christian Ludwig, Emerich Spitzer i Augustín Danielis dla bratysławskiego biznesmena i rzeźnika Rudolfa Manderli, który inspirował się rzeźniami w Chicago.

Čítať ďalej...

Zvesili sme pamätnú tabuľu Mons. Jozefovi Tisovi vo Veľkej Bytči

Americké katolícke médium ChurchMilitant.com v súvislosti s priebehom predvolebnej prezidentskej kampane v Spojených štátoch amerických uviedlo, že Amerika nie je jedna, že Ameriky sú dve a pevne rozdelené zákopmi morálnej vojny vedenej na poli kultúrnom i politickom; a že táto skutočnosť bola tak zjavná, že by sa dala krájať práve v posledných mesiacoch a týždňoch; a že Američania by mali ďakovať nebesiam za tieto posledné dni, kedy sa každý mohol – s dostatkom informácií – vedome a svedomite, a to nad rámec hlasovania v nejakých pitoreskných demokratických voľbách, rozhodnúť, na ktorej strane chce a bude stáť, pričom za toto rozhodnutie ponesie najmä posmrtné dôsledky na svojej duši.

Čítať ďalej...

Prečo znova ožíva duch Jozefa Tisu?

Mons. Jozef Tiso bol, napriek svojej príslušnosti k duchovnému stavu, násilne usmrtený svetskou mocou. Rozsudok bol vynesený a vykonaný v mene „slovenského národa“. Vražda Kristovho kňaza je ale zločinom, ktorý volá do neba po odplate. Boh sa tak dlhé roky odpláca slovenskému národu. A odpláca sa trestami. A odpláca sa právom.

Ani 70 rokov po vražde, slovenský národ neodprosil Boha za to, čo bolo vykonané na Jeho kňazovi. Boh má teda plné právo trestať a rozdávať ťažké kríže osudu. Každému jednému z nás.

Čítať ďalej...

Trestné oznámenie na Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza pre podozrenie zo spáchania trestného činu výtržníctva

V noci zo 6. na 7. marca 2016 alebo v skorých ranných hodinách 7. marca v pondelok jeden muž zamazal neznámou hmotou pamätnú tabuľu na priečelí rodinného domu na ul. 1. mája 35/4, 014 01 Bytča, kraj žilinský, okres Bytča, obec Bytča, katastrálne územie Veľká Bytča, parcelové číslo v katastri 854/1.

Čítať ďalej...

Pokorný, Ctibor, JUDr. [1917-1972]

Ctibor Pokorný (28. 9. 1917 - 28. 6. 1972) bol činovníkom jednej z dvoch prvých exilových slovenských politických organizácii – Slovenského oslobodzovacieho výboru, ktorej predsedom bol Ferdinand Ďurčanský. Pán Pokorný bol predsedom pre Nemeckú časť tohoto spolku. Je pochovaný medzi ukrajinskými nacionalistami, ako jediný Sloven a vôbec ako jediný človek. Na základe nielen tohoto faktu je zrejme, že mal dobré vzťahy s ukrajinskými nacionalistami. Druhým zrejmým faktom je, že v mene Slovenov svojho času vystúpil s rečou na pohrebe zavraždeného vodcu ukrajinských nacionalistov Stepana Banderu. Ctibor Pokorný je autorom známej knihy "Židovstvo na Slovensku" (Kompas: Turčiansky sv. Martin, 1940).

Ctibor Pokorný je pochovaný spolu so svojou manželkou v Nemecku (spolková republika Bavorsko) v meste Mníchov na cintoríne Waldfriedhof, v novej časti (Neuer Teil). Je pochovaný v sektore 430, v 3. rade s číslom hrobu 225 (430-3-225).

Čítať ďalej...

Ďurčanský, Ferdinand, prof. JUDr. [1906-1974]

Ferdinand Ďurčanský (* 18. december 1906, Rajec – † 15. marec 1974, Mníchov) bol rajeckým rodákom, verným katolíkom, neohrozeným predstaviteľom slovenského autonomistického hnutia, niekoľkonásobným ministrom Slovenského štátu, autorom mnohých právnicko-vedeckých článkov o nescudziteľných právach slovenského národa, ktoré zhrnul do tzv. Bielej knihy (Buenos Aires, 1954), zakladateľ Slovenského oslobodzovacieho výboru a až po hrob – v chlade cudziny – bojujúci nacionalista, ktorý v nemeckom exile vydýchol nečakane a za zvláštnych okolností v noci zo 14. na 15. marca 1974.

Pochovaný je v Nemecku (spolková republika Bavorsko) v meste Mníchov na cintoríne Waldfriedhof (časť Neuer Teil) spolu so svojou dcérou a manželkou. Hrobové miesto sa nachádza v sektore č. 415, v 1. rade od uličky ako 3. hrob v poradí (415-1-3).

Čítať ďalej...

Prepis svedectva Pavla Čarnogurského z 13. októbra 1990 z Bánoviec nad Bebravou o dramatických momentoch Slovenska

Vážené zhromaždenie, veľmi vám ďakujem, vám všetkým – usporiadateľom za dôveru, že mi dávate príležitosť aj v tak historicky závažnej chvíli a udalosti ako je zhodnotenie nášho národného dejinného velikána Dr. Jozefa Tisu, ktorý je vlastne tvorcom Slovenského národa, jeho práva, jeho dospelosti. (potlesk)

Lebo pod jeho vedením slovenský národ v tak ťažkých okolnostiach – politických, hospodárskych, ľudských – ukázal epoche to, čo potom evanjelický generálny biskup Fedor Ruppeldt o poprave Tisovej anglickému konzulovi v Bratislave povedal, že Tiso vytvoril vlastne určitý zázrak v tých hrozných dobách 2. svetovej vojny. Lebo vytvoril oázu dobra, ľudskosti, možnosti v tých najhorších časoch. Veď teda, že na konci vojny.

Čítať ďalej...

Koniec demokracie a návrat skutočnosti

Ako naznačuje už názov prednášky, reč bude o rozpore medzi realitou ľudskej prirodzenosti a demokratickou politickou teóriou. V konečnom dôsledku bude naznačené zlyhanie demokratickej teórie a možnosť alternatív k súčasnej odumierajúcej demokratickej hegemónii.

Rozpor s metafyzickou skutočnosťou

Demokracia je primárne v rozpore so skutočnosťou metafyzickou, konkrétne s Božou vládou nad svetom a ľudstvom. Tento rozpor demokracie, ako ľudského počinu, sa odvíja od základného postulátu novodobej demokracie, ktorý operuje s tézou, že: všetka moc v štáte a spoločnosti pochádza z ľudu. To je uholný kameň modernej doby. Človek odmieta uznať svoju závislosť na Bohu a chce byť sám sebe pánom. On sám chce byť zdrojom moci v štáte. To je v príkrom rozpore s učením Cirkvi. Téza o tom, že všetka moc pochádza z ľudu, bola odsúdená ako blud. Podľa cirkevného učenia: všetka moc v štáte a spoločnosti pochádza od Boha.

Čítať ďalej...

Zdroje legitimity štátnej moci na Slovensku v perspektíve dvadsiateho storočia

Legitimita štátnej moci pojmovo znamená jej mravno-filozofické oprávnenie. Uvažovanie o legitimite nie je uvažovaním o všeobecnom ospravedlnení potreby existencie štátu (štát ako pozitívne dobro alebo nutné zlo), ale skúmanie zdroja oprávnenia konkrétnej osoby alebo štruktúrovanej skupiny osôb (režimu) na vládnutie.

Legitimita nás teraz nezaujíma z hľadiska sociologických či sociálno-psychologických konštruktov, ale ako racionálno-legálny pojem, ktorý je východiskom pre posúdenie legality konkrétnych aktov štátnej moci, či už v oblasti normatívnej alebo rozhodovacej. Ak je režim nelegitímny, legalita zákonov a rozhodnutí nemá pevný základ.

Čítať ďalej...

Anatomické a psychologické javy sprevádzajúce umieranie na kríži

Ukrižovanie začali ako prví praktizovať Peržania okolo roku 300 pred naším letopočtom a Rimania ho zdokonalili až okolo roku 100 p. n. l.

1) Je to najbolestnejší spôsob na usmrtenie človeka, aký bol kedy ľudstvom vynájdený. Dokonca sa v latinčine udomácnil pre prídavné meno excruciātus od slova excruciō význam s konotáciou neznesiteľne lámavý, nepredstaviteľne skľučujúci, bezbreho bolestivý, nedozierne mučivý. S týmto významom dodnes poznáme slovo excrutiating v angličtine.

Čítať ďalej...