Ukrižovanie začali ako prví praktizovať Peržania okolo roku 300 pred naším letopočtom a Rimania ho zdokonalili až okolo roku 100 p. n. l.

1) Je to najbolestnejší spôsob na usmrtenie človeka, aký bol kedy ľudstvom vynájdený. Dokonca sa v latinčine udomácnil pre prídavné meno excruciātus od slova excruciō význam s konotáciou neznesiteľne lámavý, nepredstaviteľne skľučujúci, bezbreho bolestivý, nedozierne mučivý. S týmto významom dodnes poznáme slovo excrutiating v angličtine.

2) Bol určený najmä pre tých najväčších mužských kriminálnikov. Ježiš Kristus odmietol zmes vína s myrrhou, ktoré mu podávali rímski vojaci, a ktorá mala mierne analgetické, bolesť zmierňujúce účinky, aby naplnil svoj prísľub podľa sv. Písma (Mt 26, 29): „Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“

3) Ježiš Kristus bol vyzlečený donaha a jeho odev si rozdelili rímske stráže. Tak bolo naplnené proroctvo Žalmu 22, 19: „...delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.“

4) Potom, ako zbičovaný Kristus preniesol na svojich ramenách kríž temer 600 metrov z pevnosti Antónia za neustáleho stúpania až na Golgotu, samotné ukrižovanie mu bolo zárukou príšernej, pomalej a neznesiteľne bolestivej smrti. Súc byť pribitý na sv. Kríž, sa Ježišovo Najsvätejšie Telo ocitlo z hľadiska anatomického, v pozícii, v ktorej nemožno dlho zotrvať bez fatálnych vnútorných zranení.

5) Kristove kolená boli ohnuté temer pod uhlom 45 stupňov v dôsledku čoho bol nútený preniesť svoju váhu od trupu nahor na stehenné svalstvo. Z hľadiska anatomického nemožno v takejto pozícii zotrvať viac ako niekoľko minút, po ktorých nasledujú silné kŕče v stehennom a lýtkovom svalstve.

6) Zatiaľ celá Jeho váha spočívala na Jeho nohách, skrze ktoré boli prerazené klince. Postupne ako strácal silu vo svaloch svojich dolných končatín, váhu Jeho Najsvätejšieho Tela začali postupne niesť Jeho zápästia a svalstvo Jeho paží a ramien.

7) Po niekoľkých minútach od visenia na sv. Kríži sa Ježisovi v dôsledku uvedených skutočností museli vykĺbiť obe ramená. Týmto prenesením váhy nasledovalo vykĺbenie lakťov oboch paží a zápästí.

8) V dôsledku vykĺbenia jeho horných končatín sa tie predĺžili o viac ako 20 centimetrov oproti normálu, čo dokazujú aj obrysy tela na Turínskom plátne.

9) Vďaka tomu sa naplnilo proroctvo Žalmu 22, 14: „Rozlievam sa sťa voda a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. Srdce mi mäkne ako vosk a topí sa mi v útrobách“.

10) Potom, ako sa Ježišovi vykĺbili zápästia, paže a ramená, váha Jeho Najsvätejšieho Tela, ktorú doteraz niesli horné končatiny, začala naťahovať (trakčnou silou) veľké prsné svalstvo (musculus pectoralis major) hrudníka s úponom na kľúčne kosti, mostík a prvých šesť rebier.

11) Tieto sily v ťahu skrz úpony svalov na rebrách povytiahli Jeho hrudný kôš nahor a mimo pozíciu zlučiteľnú so životom. Jeho hrudník zotrvával v exponovanej pozícii hlbokého nádychu a na to, aby mohol vôbec vydýchnuť, musel k tomu Ježiš svoje Najsvätejšie Telo prinútiť psychikou.

12) Na každý výdych musel Ježiš zatlačiť na nohy prerazené klincami, aby tak pozdvihol svoje Najsvätejšie Telo a umožnil svojmu hrudnému košu klesnúť do normálnej pozície, aby takto uvoľnené pľúca dokázali zo svojich útrob vypustiť vzduch.

13) Jeho pľúca boli v navodenom neprirodzenom „pokojovom stave na kríži“ v neustálej exponovanej pozícii hlbokého nádychu. Už len kvôli tomuto je ukrižovanie z medicínskeho hľadiska veľmi bolestivou katastrofou.

14) V pozícii ukrižovaného je veľmi bolestivé, aby sa ten opakovane za účelom vydýchnutia zapieral o nohy prerazené klincami, aby sa vyzdvihol „zo zovretia krížu“, navyše, je tento úkon nad ľudské sily, keďže svaly dolných končatín, ohnuté pod uhlom 45 stupňov, sú po chvíli preťažené a zmietajú sa v ťažkých kŕčoch i bez dodatočných vôľových úkonov ukrižovaného už len z titulu anatomickej neprirodzenosti, pre ktorú ľudské telo nie je uspôsobené.

15) Na rozdiel od všetkých hollywoodskych filmov o Ukrižovaní, skutočná obeť ukrižovania sa na kríži až chorobne hýbala, priam bolestne krútila. Psychika totiž ukrižovaného nútila zdvíhať sa vždy hore, aby vydýchol a znovu upadať, aby sa zas zhlboka nadýchol. Hovoríme pritom o vzdialenosti viac ako 30 centimetrov, ktorú ukrižovaný opakovane prekonával, len aby mohol dýchať.

16) Samotné dýchanie tak ukrižovanému spôsobovalo mučivú fyzickú bolesť znásobenú psychickým zdesením zo zadusenia sa.

17) Postupne, ako sa vlieklo oných šesť hodín Ukrižovania, bol Kristus stále menej a menej schopný vlastnými silami prenášať váhu svojho tela na nohy, keďže sa stále väčšmi zväčšovala únava jeho stehenného a lýtkového svalstva. Vykĺbené hnáty zápästí, paží a ramien sa od seba stále viac a viac za ukrutnej bolesti vzďaľovali, čo sťažovalo Jeho dýchanie stále viac. Už po minútach od ukrižovania začal Ježiš trpieť dýchavičnosťou (diponeou).

18) Pohyby na sv. Kríži, ktoré robil za účelom dýchania ho ráňali nesmiernou bolesťou zápästí, nôh a vykĺbených paží a ramien.

19) V dôsledku týchto ukrutných bolestí a vyčerpania časnosť týchto pohybov ustávala, ale pretrvávajúce psychologické zdesenie zo zadusenia Ježiša nútilo robiť všetko preto, aby mohol dýchať.

20) Svaly Kristových dolných končatín sa zmietali už beztak v bolestivých kŕčoch z neprirodzenej polohy, navyše, Ježiš sa zatlačením na ne, snažil znovu a znovu pozdvihnúť svoje Najsvätejšie Telo, lapajúc po dychu.

21) Bolesť z oboch našponovaných a hádam už i spretŕhaných mediánových nervov prechádzajúcich jeho zápästím vystrelila skrz jeho horné končatiny vždy znovu a znovu do celého tela s každým ďalším pohybom.

22) Ježišovo telo bolo pritom pokryté potom a ja Najsvätejšou Krvou.

23) Krv pochádzala ešte z bičovania, ktoré Ho temer zabilo a pot z násilného a podvedomého úsilia vynakladaného na vydýchnutie vzduchu z pľúc. Počas tohto všetkého bol úplne nahý, zatiaľ čo vodcovia Židov, davy i lotri po oboch stranách sa mu posmievali, nadávali mu a urážali ho. Navyše, Ježišova matka sa tomu celému prizerala.

24) Popri nedoziernych fyzických bolestiach sa musel Ježiš vo svojej ľudskej psychike vysporadúvať s celou sériou katastrofických a konečných udalostí, ktoré ho bezprostredne sužovali, i tými, ktoré nadchádzali.

25) Keďže Ježiš nedokázal vo svojej polohe zabezpečiť pľúcam dostatočné ovzdušnenie, dostal sa do štádia zrýchleného dýchania známeho tiež ako hyperventilácia.

26) Miera okysličenia jeho krvi začala klesať, čím začal trpieť hypoxiou, t. j. nedostatkom kyslíku pre metabolizmus. Zatiaľ čo v dôsledku jeho obmedzených dýchacích pohybov, sa hladina oxidu uhličitého (CO2) v jeho Najsvätejšej Krvi začala rapídne zvyšovať – tento stav je známy ako hypercapnia (hypercapnea).

27) Zvýšenie hladiny CO2 v jeho Krvi prinútilo Jeho Najsvätejšie Srdce biť rýchlejšie, aby zvýšilo okysličovanie tela a zbavovalo sa tak prebytočného oxidu uhličitého.

28) Centrum dýchania v Ježišovom mozgu vysielalo naliehavé signály Jeho pľúcam, aby dýchli rýchlejšie, a tak Ježiš začal lapať po dychu.

29) Tento čisto ľudský psychologický reflex spôsobil, že Kristove nádychy sa stávali stále hlbokejšími, napriek dychvyrážajúcej bolesti, ktorú mu spôsobovalo podvedomé zrýchľujúce sa kývanie horu a dolu na kríži. Tieto mučivé pohyby sa spontánne opakovali niekoľko ráz za minútu a spôsobovali potešenie davu, ktorý sa mu posmieval, pod ním postávajúcim rímskym vojakom a Sanhedrinu, teda zhromaždeniu židovských sudcov.

30) Avšak, kvôli svojmu pribitiu na sv. Kríž a zvyšujúcemu sa vyčerpaniu, nebolo Kristovo Najsvätejšie Telo schopné dodať do svojho krvného riečiska viac okysličenej krvi, tak prepotrebnej k životu.

31) Práve kvôli hypoxii (nedostatku kyslíku) a hypercapnii (zamoreniu oxidom uhličitým) Jeho Najsvätejšie Srdce bilo stále rýchlejšie a rýchlejšie, v dôsledku čoho začal prekonávať tachykardiu.

32) So zrýchľujúcim sa srdečným rytmom Kristov pulz dosahoval zrejme až hodnotu 220 úderov za minútu, čo je maximálna možná hodnota, na samom pokraji zlučiteľnosti so životom.

33) Ježiš teraz nič nepil už celých 15 hodín, od šiestej hodiny večernej od posledného dňa, zatiaľ čo vydržal bičovanie, ktoré by iného už dávno zabilo.

34) Krvácal z celého svojho Najsvätejšieho Tela, z rán z bičovania, z rán po tŕňovej korune, z masívnych dier po klincoch v jeho rukách a nohách, a z početných tržných rán, ktoré mu spôsobilo bitie a Jeho pády pod sv. Krížom.

35) Ježiš by bol teda beztak dehydratovaný. Jeho krvný tlak začína prudko klesať.

36) Dostáva sa na hranicu 80/50.

37) Ježiš Kristus na sv. Kríži sa teraz spamätáva z prvostupňového psychologicko-fyzického šoku zvaného hypovolaemia (šok z nízkeho objemu krvi v krvnom obehu), za pretrvávajúcej tachykardie (nadmerne rýchlych sťahov srdečného svalu), tachypnoeay (nadmerných respiračných sťahov pľúc) a hyperhidrosie (nadmerného potenia sa).

38) Zrejme už okolo poludnia Kristovo Najsvätejšie Srdce začalo zlyhávať.

39) Kristove pľúca sa začali plniť o tomto čase pľúcnym edémom, teda ľudovo „vodou v pľúcach“.

40) Pľúcny edém väčšmi sťažil Jeho dýchanie, ktoré beztak už vážne zlyhávalo.

41) Ježiš tak začal prekonávať srdečné a respiračné zlyhanie.

42) Ježiš na sv. Kríži hovorí: „Žíznim,“ pretože jeho Najsvätejšie Telo trpí absolútnym nedostatkom tekutín.

43) Pre záchranu Kristovho života v tomto momente Jeho Najsvätejšie Telo potrebuje okamžitý vnútrožilový prítok novej krvi a plazmy z externého zdroja.

44) Ale On už nevládze poriadne dýchať, a tak sa začína pomaly až k smrti dusiť.

45) V týchto chvíľach Ježiš prekonáva tiež haemopericardium.

46) Krv, krvné zrazeniny a hnis zalievajú okolie Jeho Najsvätejšieho Srdca, čím prekonáva pericardium.

47) Zovretie Jeho Najsvätejšie Srdca prívalom týchto tekutín u neho spôsobuje srdečnú tamponádu, znemožňujúcu Jeho Najsvätejšiemu Srdcu ďalej biť.

48) Zrejme práve kvôli zvyšujúcim sa podvedomým požiadavkách Jeho psychiky na srdečný sval a pre Jeho pokročilé štádium haemopericardium, Kristus práve prekonáva srdečnú ruptúru, ktorá je sprevádzaná skutočným pretrhnutím sa niektorej zo srdečných komôr. Jeho Najsvätejšie Srdce doslova puká. A toto je s najväčšou pravdepodobnosťou medicínska príčina Jeho smrti.

49) Za účelom spomalenia umierania na kríži, rímski vojaci umiestňovali malý drevený podstavec na spodok krížov, ktorý umožňoval i Ježišovi preniesť časť svojej telesnej váhy z trpiaceho svalstva na samotné drevo kríža.

50) Vďaka tomu sa mohlo umieranie na kríži predĺžiť až na neskutočných deväť dní.

51) Ak chceli Rimania, naopak, smrť urýchliť, jednoducho zlámali ukrižovaným nohy, v dôsledku čoho sa tí v priebehu niekoľkých minút udusili. Takéto usmrtenie sa nazýva krucifragrácia.

52) O tretej hodine poobednej Ježiš povedal: „Tetelastai“, čo znamená: „Dokonané je.“ V tej chvíli odovzdal svoju dušu a zomrel.

53) Keď vojaci prišli ku Kristovi, aby mu zlámali nohy, a tak urýchlili jeho smrť, už bol mŕtvy. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ (Jn 19, 36)

54) Ježiš zomrel po šiestich hodinách tej najmučivejšieho a najstrašidelnejšieho spôsobu trýznenia, aký bol kedy človekom vymyslený.

55) Ježiš túto strašnú smrť podstúpil, aby obyčajní smrteľníci ako ja či Ty, mohli prísť skrze Neho do neba.

Jediné, čo za to od teba žiada, je, aby si Ho miloval, Jeho, Tvojho Pána, Boha Tvojeho, celým svojím srdcom a celou svojou dušou z celej sily a celou mysľou.

A Ty pre neho nedokážeš spraviť ani toto?