Zápisnica zo svedeckej výpovede Dr. Karola Kmeťku v súdnom procese s Dr. Jozefom Tisom

Pokračovanie pojednávania v trestnej veci proti Dr. Jozefovi Tisovi a spol. pred Národným súdom v Bratislave dňa 6. Januára 1947.

/:Pred otvorením pojednávania upozornil predseda obžalovaného Dr. Tisu, že po vstupe do súdnej siene má súd pozdraviť.:/

Predseda: Znova otváram pojednávanie v trestnej veci proti Dr. Jozefovi Tisovi a spol. Konštatujem, že sú prítomné tie isté osoby ako predošlý deň.

Čítať ďalej...

Encyklika Quadragesimo Anno «Štyridsiate výročie» Svätého Otca Pia XI. (1931)

Encyklika Quadragesimo Anno «Štyridsiate výročie» Svätého Otca Pia XI. daná v Ríme pri svätom Petrovi, 15. mája 1931 o obnovení spoločenského poriadku podľa evanjelia pri príležitosti štyridsiateho výročia encykliky Rerum novarum. [Preklad: Stanislav Košč, text KBS 1997]

Čítať ďalej...

Úvodné slovo k semináru k 50. výročiu martýrskej smrti prezidenta Dr. Jozefa Tisu

Pri uvažovaní nad úvodnými myšlienkami, ktorými by sme mali otvoriť náš seminár, prišiel som k presvedčeniu, že azda najadekvátnejšie budú znieť v tejto sále slová človeka, ktorý k prezidentovi prvej Slovenskej republiky mal vari najbližšie, slová jeho osobného tajomníka Dr. K. Murína, publikované v knižke Spomienky a svedectvá. Sú to tieto slová: „Keď raz na slobodnom Slovensku bude zorganizovaný výskum života a diela Dr. Jozefa Tisu, nejeden bádateľ bude postavený pri tejto úlohe pred neľahký problém. Historik sám osebe, ak nebude zbehlý v disciplínach kresťanskej filozofie a sociológie a ak sám nebude vo svojom vnútornom živote hýbaný dynamizmom Kristovho učenia, ktorý sa nechápavému často navonok zdá ako chovanie netečné, nudné, nepatetické, nebude vedieť okrem popisu vonkajších znakov a udalostí podať a interpretovať ani živú osobnosť Dr. Jozefa Tisu a porozumieť tvar duchovnosti, ktorá z činov Dr. J. Tisu, od mladosti až po 18. apríl 1947, utvára usporiadaný a organicky členený (inteligibilný) systém a syntézu. Nedotýkame sa tuná“ – pokračuje K. Murín „vzájomného zväzku lásky medzi slovenským národom a Dr. Jozefom Tisom, ani iných cností, ktoré charakterizoval v nebývalej intenzite okruh činnosti Dr. Tisu v jeho rozmanitej aktivite. Obmedzíme to len na najstručnejšiu charakteristiku jeho politickej činnosti. Tu sa ponúkajú podľa nášho názoru dva zorné uhly, ku ktorým možno dospieť analýzou osobnosti Dr. J. Tisu a doby, v ktorej účinkoval. Tieto dva zorné uhly sú nielen vhodnými interpretačnými pozíciami práve preto, že boli vzaté zo skutočnosti, ale poskytujú aj možnosť bohatej aplikácie na politický život vôbec a dopĺňajú sa v tom zmysle, že zakiaľ prvý z nich sa týka základov politiky vo všeobecnosti, druhý pridáva prvky špecificky slovenské.

Čítať ďalej...

J. M. Kirschbaum: Osobnosť a politické koncepcie Dr. Jozefa Tisu

V dejinách všetkých národov sú osobnosti, ktorých vplyv na ďalšie osudy a vývoj národa prežije búrky časov, invázie, okupácie a zmeny režimov. S týmto zjavom sa stretávame tak u národov malých ako aj veľkých a vplyv týchto históriu tvoriacich osobností sa často odlišuje len dimenziami. V slovenských reláciách Tido Gašpar nazval tieto osobnosti vzletným epitetom „trvalé svetlá“ v jednej zo svojich kníh vydaných v búrlivých udalostiach rokov 1938-1939.

Čítať ďalej...

J. M. Kirschbaum: Na 50. výročie martýrskej smrti Dr. J. Tisu. Výťah z prejavu v Toronte 20. 04. 1997

Keď sa pred 50 rokmi stal prezident Slovenskej republiky Dr. J. Tiso obeťou politickej nenávisti komunistov a Dr. E. Beneša, vatikánsky rozhlas, komentujúc svetovú tlač o tejto justičnej vražde, vyhlásil:

„Dr. J. Tiso martýr svojej lásky k vlasti, ktorý ako človek a kňaz umrel veľmi príkladne a dôstojne, hoci aj spôsobom smrti kňaza nehodným, neprestane žiť v katolíckom slovenskom národe. Tomuto nemožno zabrániť tendenčnými článkami vo svetovej tlači. Aj prípad Dr. Tisu a články o ňom v tlači dokazujú, akou farizejskou sa stala naša dnešná doba.“

Čítať ďalej...

J. M. Kirschbaum: Moja posledná diplomatická správa prezidentovi Slovenskej republiky

Štvrtého augusta 1944 bol v Bratislave krásny deň. Obloha bola modrá a mierny vánok povieval od Dunaja cez ulice mesta. Ľudia sa bezstarostne prechádzali cez námestie pred hotelom Carlton. Predošlý deň som sa zastavil vo Viedni a bolo vidieť veľký rozdiel medzi ovzduším v Bratislave a vo Viedni, ktorú bombardovali spojenecké lietadlá noc predtým.

Pozeral som z hotelového obloka na námestie pred Národným divadlom a nemohol som si nepripomenúť mnohé udalosti, ktorých som tam bol svedkom a na ktorých som bral aj účasť. V deň 10. marca 1939 z Hviezdoslavovho pomníka som rečnil veľkému zástupu univerzitných študentov a rozhnevaným Slovákom, ktorí sa zišli na demonštráciu proti Háchovmu zosadeniu slovenskej autonómnej vlády, na čele ktorej stál Mons. Tiso. Potom mi mysľou prebiehali mnohé iné manifestácie, na ktorých som hovoril k univerzitným študentom z tribúny pred Národným divadlom alebo k zástupom ľudí z balkóna Národného divadla. Bolo to v rokoch 1939 a 1940. keď nadšenie burácalo Bratislavou a celou krajinou. Aké to bolo krásne, šeptal som si, v tom však som počul klopať na dvere čašníka, ktorý mi priniesol raňajky. Prestal som spomínať, zjedol som raňajky a siahol po zápisníku. Začal som si pripravovať moju správu pre prezidenta a pre ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Čítať ďalej...

Alexej Izakovič: Môj posledný rozhovor s prezidentom Tisom

Nebol som politikom. Pracoval som medzi slovenskou mládežou: za predmníchovskej republiky v Orie. za Slovenskej republiky v Hlinkovej mládeži a v SKM (Sdruženie katolíckej mládeže).

Neraz, keď som videl, že našu mládež ohrozuje alebo trápi nejaký politický problém, požiadal som o mienku aj politikov. Tak sa stalo, že som bol na pohovore aj u pána prezidenta Tisu. Náš rozhovor sa týkal do verejnosti preniknutých správ, že Židov do Poľska nevyvážajú na prácu, ale na vyhubenie.

Čítať ďalej...

Svetloslav Veigl: Moje spomienky na pána prezidenta Tisu

Som veľmi rád. že som vtedy žil a plne sledoval i prežíval existenciu Slovenského štátu na čele s prezidentom Dr. Jozefom Tisom. Veď ako dvadsaťpäťročný som bol vysvätený za kňaza v roku 1940. Ďakujem Pánu Bohu. že manuduktorom na mojej primičnej sv. omši bol práve prezident Slovenského štátu Dr. Jozef Tiso. Svoju prvú sv. omšu som totiž slávil v jeho farnosti v Bánovciach nad Bebravou a miestny duchovný – farár, býva spravidla i manuduktorom (uvádzateľom) novokňaza. Pán prezident aj ako hlava štátu neprestal byť činný ani v pastorácii, lebo vždy na nedeľu odchádza! do Bánoviec, do svojej farnosti a slúžil aj ako kňaz Božiemu ľudu. Pred primičnou sv. omšou som pánu prezidentovi Tisovi napísal list s prosbou, aby bol mojím manuduktorom, čo on veľmi rád prijal.

Čítať ďalej...

Kresťanskokazuistické princípy politiky Dr. Jozefa Tisu

Päťdesiate výročie politických popráv a iných justičných prejavov pomsty v direktívne obnovenej Československej republike voči predstaviteľom samostatného slovenského štátu po roku 1945 je dôvodom na pripomienku aspoň tých najkrikľavejších obetí, medzi ktoré patrí aj martýrska smrť prvého prezidenta Slovenskej republiky Dr. J. Tisu. Verejnosti sú dobre známe podmienky a okolnosti súdneho procesu s ním – s neslýchaným prejavom justičnej vierolomnosti a ani neskrývanej zaujatosti k súdenej obeti. To však je. a iste na dlhé veky ostane charakteristickou doménou všetkých extrémnych súdnych tribunálov vo svete, ktoré prevažne pracujú pod vplyvom biologicky, resp. psycho–fyzicky formulovaných právd, čiže syndrómu nenávisti. Preto našu pozornosť chceme zamerať na menej známe veci, a to na kazuistické východiská kresťanskoteologickej morálky, ktorá bola a ostáva určujúcim kritériom konania prezidenta Dr. Jozefa Tisu nielen ako kňaza, ale i profesora teologickej morálky. Ťažké časy druhej svetovej vojny, v ktorých Dr. Jozef Tiso nastúpil do funkcie prezidenta, keď ľudstvo postihla ideologická kataklizma fašizmu a komunizmu, postavili ho ako teoretického moralistu pred nejeden prakticky ťažko riešiteľný problém. Obidve ideológie boli dvojtvárnou podobou onoho "tajomstva neprávosti" (mystérií iniquitatis), z ktorých tá prvá priamo determinovala konanie prezidenta Dr. Jozefa Tisu, aby potom tá druhá (ako akési jánusovské presívum a represívum) kriminalizovala konanie svojej obete!

Čítať ďalej...

Žilinská dohoda v procese s Dr. Jozefom Tisom pred tzv. Národným súdom

Je vari aj dostatočne známe, že jedným z hlavných „zločinov“, ktorého sa mal obžalovaný Dr. Jozef Tiso dopustiť, bola jeho účasť na rozbití Československej republiky. Obžaloba to zdôvodňovala takto:

„Dr. Jozef Tiso, Dr. Ďurčanský, Alexander Mach spolu s inými vedúcimi činiteľmi HSĽS, s vedomím zahraničných nepriateľských činiteľov Československej republiky, zvolali na 5. a 6. októbra 1938 do Žiliny výkonný výbor strany (myslí sa tu HSĽS), kde vypracovali plán, podľa ktorého potom si vynútili na vláde Československej a iných jej ústavných činiteľoch okamžité vydanie vládnej a výkonnej moci a neskoršie i zákonodarnej moci na Slovensku.“ A ďalej: „Vedenie strany neberie už ohľad na nič. (Myslí sa tu na 5. a 6. októbra.) Kráča bez predvídania a bez ohľadu na skutočné záujmy Slovenska, slovenského národa a jeho ČSR rovno do tábora protislovenských fašistov.“ Tieto slová odzneli, ako sme povedali, v texte obžaloby. Ale hodnotenie žilinskej dohody sa objavovalo vo výpovediach viacerých svedkov vystupujúcich pred tzv. národným súdom a potom v záverečnej fáze procesu - v zdôvodňovaní rozsudku.

Čítať ďalej...