Promo
promo-tisovci-003.jpg
promo-tisovci-005.jpg
promo-tisovci-006.jpg
promo-tisovci-004.jpg
promo-tisovci-007.jpg
promo-tisovci-008.jpg
promo-tisovci-009.jpg
promo-tisovci-011.jpg
promo-tisovci-012.jpg
promo-tisovci-010.jpg
promo-tisovci-013.jpg
promo-tisovci-014.jpg
Moderný štát je štátom ľudovým, čo toľko znamená, že je štátom, ktorý sa opiera o najširšie vrstvy ľudu, čo do svojho vzniku, čo do usmernenia vnútorného i zahraničného, že je teda stelesnením zmýšľania a túžieb svojho ľudu. Moderný štát, akokoľvek žije v atmosfére vytvorenej medzinárodnými silami a prispôsobuje sa im, priamo živelnou silou sa vinie k svojmu vlastnému koreňu, lebo vie, že od koreňa odtrhnutá rastlina býva nielen hračkou vetrov, ale i rýchle vädne a uschne. Moderný štát je štátom poriadku, disciplíny a autority (...) je jednoliaty, lebo používa jednotnej miery voči každému v trestoch i odmenách bez ohľadu na pôvod, náboženské a spoločenské postavenie, nepripúšťa žiadne výsady iba zásluhu statočnosti a poctivosti (...) uznáva slobodu jednotlivca, podporuje iniciatívu každého, nakoľko sa ona účinne zapája do celkového záujmu.
(prejav prezidenta v Sneme 06. 02. 1941)
Jozef Tiso. Muž prenasledovaný, popravený obesením a muž zakázaný. Ale i muž milovaný, vyzdvihovaný na oltár a svätý muž. Jozef Tiso – muž, ktorého meno nejde zo slovenských sŕdc odstrániť či ho na papieri dejín zahladiť. Jozef Tiso, to je totiž meno, ktoré dodnes žije v národe svojím vlastným životom. Tiso, to on má svoj ľudový kultus živý aj 65 rokov po svojej mučeníckej smrti, ba vďaka nej.
Analyzujeme nedostatky doterajších prieskumov verejnej mienky, z prieniku ktorých výsledkov sa analogicky odvodenú úvahu pokúsime overiť vlastným prieskumom postoja Slovenov a Sloveniek k osobe Jozefa Tisu. Preto Vás prosíme, aby ste vyplnili náš dotazník vlastného prieskumu.
Dňa 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie sme navštívili slávnostnú svätú omšu o 18:00 vo Farskom kostole všetkých svätých v Bytči. Keďže sme sa v tieto dni so známymi zišli kvôli sanačným prácam na Rodnom dome prezidenta Tisa, doktora teológie, ktorý sa vo svojej dizertačnej práci z roku 1910 zaoberal Dôkazmi o panenskom materstve Márie na základe dokumentov spred Nicejského koncilu, rozhodli sme sa z príležitosti priliehavého sviatku našej Cirkvi vziať so sebou do kostola i obraz autora tejto práce – mučeníka Jozefa – prosiac, aby sa Panna Mária prihovorila za neho u nášho Pána, Ježiša Krista.
Na základe vášho listu zo dňa 23. septembra 2008, číslo SVS-233004-2008/05191-2, ktorým nám bolo oznámené rozhodnutie o zrušení verejnej zbierky povolenej dňa 21. mája 2008 rozhodnutím číslo SVS-233004-2008/05191 z údajného dôvodu nenaplnenia verejnoprospešnosti ako aj údajného rozporu so zahraničnopolitickými záujmami SR, podávame na základe §61, ods. 1. zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní nasledovný rozklad:
Na žiadosť Spoločnosti pre zachovanie tradícií, ktorá požiadala Ministerstvo vnútra SR o povolenie na organizovanie verejnej zbierky, po počiatočných problémoch bola táto napokon povolená a to na realizáciu projektu zhotovenia a osadenia sochy staroslovenského panovníka Rastislava a obnovy rodného domu prezidenta Jozefa Tisu. Verejná zbierka bola povolená a je vykonávaná poukazovaním dobrovoľných finančných prostriedkov na osobitný účet verejnej zbierky č. 1831006555/0200, variabilný symbol 14031939, zriadený vo VÚB Bratislava, a.s., priamo, poštovými poukazmi alebo prevodmi z účtov prispievateľov. Adresa: Spoločnosť pre zachovanie tradícií, Vrančovičova 44, 841 03 Bratislava.
Približne milión pútnikov, z celého sveta, prichádza ročne do Altöttingu.
Ich cieľom je zázračný obraz „Našej milej Pani z Altöttingu“, gotickej sošky Panny Márie s Ježiškom, vyrezanej z lipového dreva asi okolo roku 1330 v Burgunde alebo na Hornom Porýní.
Sošku sem možno priniesli cisterciani z blízkeho kláštora Raitenhaslach.
Púť sa začala v r. 1489. Podnetom k nej boli dva zázraky. Zvesť o zázračnom obraze, na rozhraní 15. a 16. storočia sa rozchýrila tak rýchlo, že sem začal chodiť veľký prúd pútnikov, a to nielen z Bavorska, ale aj z iných krajín, napr. z Rakúska, Maďarska, Česka, z bývalej Juhoslávie, z Francúzska, z Talianska, z Holandska, a v druhej polovine 19. storočia, aj zo Slovenska. Po celú dobu sem prichádzali pútnici zo všetkých spoločenských vrstiev, či už cisári, králi, kniežatá, vojvodcovia. Ale aj dvaja pápeži. V r. 1782 pápež Pius VI. a o dve storočia neskôr, v novembri 1980, pápež Ján Pavol II., a v r. 1945, prvý prezident Slovenskej republiky Msgr. ThDr. Jozef Tiso.
Po mnohých naliehaniach a prosbách krajanov zo Slovenska a zo zahraničia, aby som zverejnil, ako došlo k usporiadaniu pútí za mučeníka Jozefa Tisu v Altöttingu, rozhodol som sa o tom podrobne napísať, a to uverejniť.
Pokúsim sa čo najpodrobnejšie a najvernejšie popísať hlavne, kto prišiel na myšlienku usporiadať púte a koľko námahy a času si realizácia tohto zámeru vyžiadala.
Vynasnažím sa, čo najvernejšie, opísať ako tieto púte, počas 18 rokov, prebiehali, a kto sa na ich organizovaní podieľal.
Prosím, aby sa v budúcnosti tí, čo o týchto pútiach budú informovať, dôsledne sa pridržiavali tohto môjho podania, aj keď sa im to nebude do ich koncepcie hodiť. To, čo som napísal, je len zlomok toho, čo všetko bolo treba podniknúť na zorganizovanie tejto púte, a čo sa počas môjho organizovania týchto pútí odohrávalo. Prosím, aby sa budúcim generáciám priebehy pútí podávali verne, tak ako sa ony uskutočnili.
Devätnásta púť, z príležitosti 50. ročného výročia popravy prvého prezidenta Slovenskej republiky ThDr. Jozefa Tisu, sa neuskutočnila.
Organizátor pútí, Štefan Valko, nechal vytlačiť pozvánky na túto 19. púť na deň 19. 4. 1997, a o pomoc pri jej organizovaní, obrátil sa na Slovenskú národnú stranu na Slovensku, a dňa 19. 2. 1997 požiadal Mestský katolícky úrad sv. Filipa a Jakuba v Altöttingu o povolenie tejto Slovenskej národnej púte.
Katolícky farský úrad v Altöttingu mu oznámil: „Ak to má byť Slovenská národná púť, potom musia za ňou stáť aj slovenskí biskupi a kňazi. Pre nás platí stanovisko, ktoré k púti zaujala Konferencia biskupov Slovenska zo dňa 20. 3. 1997, podpísaná Msgr. Petrom Dubovským, S.J., generálnym sekretárom KBS, a v ktorom doslova píše: ,Konferencia slovenských biskupov v žiadnom prípade nestojí za podujatím, akým je napr. zmienená púť do Altöttingu, a jasne sa od nej dištancuje‘“.