Posledný dekrét prezidenta Tisu z 15. septembra 1946

Vedomý som si ťažkostí, ktoré ma čakajú pri písaní tejto časti. Prečo? Na jednej strane mi Prezident zveril úlohu, ktorou preukázal a dal dôkaz svojej bezvýhradnej dôvery ku mne, tak osobnej ako aj dôvery po stránke politickej a mravnej. Na druhej strane, aj keď som vždy subjektívne a vo svojom svedomí jednal, a aj dnes ešte jednám, podľa jeho úmyslov, ktoré som naozaj poznal, nie som si istý, či som sa napriek tomu nedopustil istých omylov pri svojich snahách uskutočniť politický testament Prezidenta, ktorý mi zveril svojimi vlastnoručnými podpismi na štyroch nevyplnených hárkoch papiera, podpísaných jeho vlastnou rukou. Hovorím o štyroch podpisoch, ale použiteľné boli iba tri z nich, lebo na jednom z hárkov podpísal svoje meno omylom na hornej čiastke, takže sa nehodil pre zamýšľané ciele. Tento exemplár podpisu mám ešte u seba. Keď pripúšťam, že som sa dopustil istých chýb, chcem na svoju obranu uviesť niektoré okolnosti, na ktorých sa moje nedobrovoľné a úprimné myslené omyly zakladali.

Čítať ďalej...

Dokument považovaný za kapitulačný akt slovenskej utečeneckej vlády z 8. mája 1945

Utečenecká slovenská vláda v Kremsmünsteri, Rakúsko

Generálovi Walton H. Walkerovi z U. S. armády, pre veliaceho generála XX. korpu U. S. armády.

V mene utečeneckej slovenskej vlády v Kremsmünsteri, Rakúsko, ja, Dr. Štefan Tiso, ako ministerský predseda podrobujem samého seba, členov svojej vlády, naše rodiny, našu vládnu politiku, úplne veliacemu generálovi XX. korpu III. Americkej armády.

Čítať ďalej...

Od busty k uctievaniu. Reportáž Televíznych novín TV Markíza o Memoriáli mučeníka Jozefa Tisu zo 14. 3. 2015

14. marca 2015 odvysielala TV Markíza vo svojom večernom spravodajstve Televízne noviny v hlavnom vysielacom čase reportáž, v ktorej pokračovala vo všeobecnom mediálnom tlaku na odstránenie busty prof. Ferdinanda Ďurčanského z Námestia SNP v Rajci. Ako zámienku reportéri televízie použili Ceremoniál zasvätenia do tajomstva púte, ktorým sa otvára Memoriál mučeníka Jozefa Tisu spred tejto busty. Reportéri navodili dojem, že je spoločensky pre občanov neprípustné sa pred bustami zhromažďovať, čo im potvrdili i riaditeľ Múzea SNP, pán Mičev a rektor Akadémie médií, pán Chmelár.

Záznam z archívu je dostupný pre registrovaných používateľov.

Zaregistrujte sa, ak chcete pokračovať v čítaní ...

Zaopatril a na šibenicu som sprevádzal prezidenta Tisu – poznámky pátra Hilára Párika, O. F. M. CAP

Dňa 15. apríla r. P. 1947 bol Národným súdom vynesený rozsudok trestu smrti povrazom na dr. Jozefom Tisom, prvým prezidentom Slovenského štátu. Napriek tomu, že od podobného súdu a za daných predpokladov, keď rozsudok bol vopred Benešom určený, sa nedalo nič iné ani očakávať, predsa sa celé Slovensko zhrozilo. Už zostala iba posledná nádej, aj tá podobná steblu slamy, ktorého sa topiaci chytá, že Beneš sa zľakne možných následkov a tak intervencie Vatikánu, Biskupského zboru a amerických Slovákov budú mať svoj účinok. Po rozsudku do 48 hodín v páde zamietnutia milosti rozsudok mal byť vykonaný. Azda nikdy na Slovensku v dejinách nebolo tak úzkostlivého očakávania, nebolo toľko modlitieb vrúcnejšie k nebu vyslaných ako v tomto čase. Na uliciach tiché hlúčky pošušky debatovali o možnostiach udelenia milosti, akoby sa báli vlastného hlasu. Každý v srdci úfal v nejaký zázrak, v niečo, čo by nášho drahého pána Prezidenta vyslobodilo z potupnej smrti.

Čítať ďalej...

Krížom emigrácie Jozefa Tisu očami tajomníka Karola Murína

Missia u kardinála Faulhabera

„A jeden zo starších podal mu hrsť slovenskej zeme...“ to bolo bohatstvo, s ktorým dr. Tiso odchádzal z Holíča na púť za slobodu pre svoj národ. Z východu a z juhu sa valili „osloboditeľské“ hordy, pár malých ostrovčekov ešte odolávalo, Bratislava prežívala posledné dni pred pádom do rúk víťazov. O niekoľko dní slovenský národ upäl v otrockom jarme, ako porazený víťaz. Ako svätožiara slobody svieti preliata krv a diadém slovenskej slobody rastie z dní, mesiacov a rokov strávených vo väzniciach a v mučiarňach.

Na západ odobral sa dr. Tiso. Cesta, ktorou k nám prišiel Cyril a Metod už bola zarúbaná komunistickými automatmi a rozhodným zamietnutím dr. Tisu vyhlásiť Slovenskú socialistickú republiku. Ale aj keby to nebolo – dr. Tiso by nebol šiel iným smerom. Pár dní po Veľkej noci roku 1945 (myslím 4. apríla) jedno predpoludnie na dvore benediktínskeho kláštora v Kremsmünsteri zahrčali motory kolóny áut a z jedného z nich vystúpil Prezident. Ja som bol v Kremsmünsteri už od večera Bielej soboty, kde Sme prišli spolu s Konštom Culenom. Ja som sa mal ešte vrátiť do Bratislavy a Holíča, kam odišli Prezident a vláda, na Veľký piatok, 30. apríla 1945. Ale Tretia ríša už bola v rozklade, cesty boli preplnené utečencami, administratíva bola v rukách vojakov alebo miestnych straníkov, bez vzájomného spojenia a ústredného vedenia.

Čítať ďalej...

Modlitbová výzva pre všetkých katolíkov a slovenské katolícke farnosti 2015

Katolíci,

obraciame sa na Vás s úpenlivou prosbou, aby ste sa 18. apríla 2015 v sobotu o trištvrte na sedem ráno z príležitosti výročia justičnej popravy prezidenta Tisu pridali vo svojich modlitbách k pútnikom, ktorí v tom čase obetujú svoju 25-kilometrovú púť nočným lesom z Rajca do Veľkej Bytče, od busty prof. JUDr. Ferdinanda Ďurčanského k Rodnému domu prezidenta Tisu na úmysel vyzdvihnutia na oltár mučeníka viery katolíckej a národa slovenského.

Čítať ďalej...

Výhľady na blahorečenie Dr. Jozefa Tisu vo svetle cirkevného zákonodarstva

V prvotnej Cirkvi kresťania si uctievali pamiatku mučeníkov, ktorí v čase prenasledovania zostali verní Kristovi a za svoju vieru obetovali život. Keď Cirkev dosiahla slobodu (r. 313), mučenícka smrť stávala sa zriedkavejšou. Začala prekvitať aj úcta k osobám, ktoré vynikali v kresťanských čnostiach, najmä tých, čo sa vyznačovali za života aj učenosťou, poprípade napísali diela na obranu Cirkvi a správne vysvetľovali kresťanskú náuku. Zázraky, ktoré sa na ich príhovor stali za ich života alebo po smrti, boli dôležitým činiteľom pre verejné uctievanie svätých vyznavačov viery. V prvých kresťanských storočiach nebolo kanonického procesu na vyhlasovanie za svätého alebo svätú. Verejná mienka o svätosti dotyčnej osoby a stála úcta k nej nahradzovali neskoršie zavedený proces kanonizácie.

Čítať ďalej...

Svedectvo biskupa Karola Kmeťku o mravnej bezúhonnosti Jozefa Tisu

Prednáška Mgr. Slavomíra Jančoka, ACIArb s názvom Svedectvo biskupa Karola Kmeťku o mravnej bezúhonnosti Jozefa Tisu mala odznieť v rámci akadémie II. ročníka Memoriálu mučeníka Jozefa Tisu 12. 4. 2014 o 15:30 hod. v Rodnom dome prezidenta Tisu. Prednášateľ však vopred ospravedlnil svoju neúčasť na akadémii z rodinných dôvodov, a tak Vám teraz po prvý raz prinášame znenie predmetnej prednášky.

Čítať ďalej...

„Z kalichu utrpenia nečerpajme otravu, ale fanatickú odvahu!“ Reč poslanca Slovenského snemu, Dr. Karola Körpera-Zrínskeho

Slávny Snem!

Vládny návrh zákona, ktorý máme odhlasovať, je ďalším ohnivkom v nepretržitej reťazi našej slovenskej štátnej politiky, tej politiky, ktorá sa predovšetkým opiera o tie najvyššie mravné hodnoty ľudstva a národa.

Teraz, keď po päť a polročnom šťastlivom jestvovaní slovenského štátu zastihol nás prvý mohutný úder, z ktorého sa iba ťažko vzpamätáme, dvíhame svoje ťažko poráňané ruky, aby sme v doliehajúcom prítmí dnešných ťažkých časov zas len nahmatali okolo seba tieto vysoké hodnoty, držali sa ich ešte pevnejšie, ako doteraz, a dali sa na cestu vyzdravenia a obnovy.

Bolo by bohorúhaním, keby sme sa ponosovali na svoj osud. Už to, že počnúc od 6. októbra 1938, a najmä od 14. marca 1939, keď ostatná Európa krvácala a kvílila, strácala výkvet ľudstva, a chodila po trpkých cestách strádania a heroizmu, náš štát ako ostrôvok usporiadaného pokoja a blahobytu mohol sa venovať svojej výstavbe politickej a hospodárskej, je takým výnimočným darom Božím, takým vzácnym požehnaním Prozreteľnosti, že musíme za tieto roky vďaky vzdávať Bohu nielen teraz, ale po všetky budúce veky našich dejín.

Čítať ďalej...

K údajnému pamätníku Jozefovi Tisovi v Jeruzaleme apel k stanovisku izraelského veľvyslanca na Slovensku

Na Slovensku sa dodnes šíri, že Dr. Jozefovi Tisovi, „s plným schválením izraelskej vlády“, v niektorom „z parkov Jeruzalema“, postavili Židia pamätník „ako prejav vďaky za záchranu životov“. Keďže dodnes nie je existencia takéhoto pamätníka faktograficky v slovenskom prostrední dostatočne doložená, obrátil som sa svojím otvoreným listom primárne na Jeho Excelenciu Alexandra Ben-Zvi, veľvyslanca Izraela na Slovensku, aby toto tvrdenie potvrdil alebo vyvrátil, nech už by za jeho rozširovaním stál ktokoľvek, hoc aj Tisovi odporcovia z Ročenky Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorí sa v nej v roku 1986 na str. 134 – z ich pohľadu právom – boli rozhorčovali, že: „nepochopiteľné, že Izrael ako jediný štát dovolil roku 1981 postaviť pamätník J. Tisovi v Jeruzaleme.“

V adventnom očakávaní narodenia Spasiteľa duší všetkých ľudí, zostávam v liste s pozdravom a meditáciou sv. Jána Damascénskeho:

„Ten, ktorý nemá telo, sa vteľuje, Slovo telom sa zaťažuje. Neviditeľný sa stáva viditeľným, nedotknuteľný sa dáva dotknúť. Ten, ktorý nemá začiatok, si teraz berie začiatok. Syn Boží sa stáva synom človeka a to je Ježiš, ten istý včera, dnes a naveky!“

Čítať ďalej...