Promo
promo-tisovci-003.jpg
promo-tisovci-005.jpg
promo-tisovci-006.jpg
promo-tisovci-004.jpg
promo-tisovci-007.jpg
promo-tisovci-008.jpg
promo-tisovci-009.jpg
promo-tisovci-011.jpg
promo-tisovci-012.jpg
promo-tisovci-010.jpg
promo-tisovci-013.jpg
promo-tisovci-014.jpg
Rodný dom prezidenta Tisu vyhlasuje súťaž o najlepšiu hudobnú nahrávku piesne Verní svätého Tisu sme chlapci.
Súťaží sa o knihu Slovenskí generáli 1939-1945, ktorú získa autor najlepšej hudobnej nahrávky vybranej správcom Rodného domu prezidenta Tisu na základe týchto kritérií:
Vďaka duchovne a národne cítivšiemu všestranne nadanému umelcovi, Jánovi Slanskému, uzrel nedávno svetlo sveta náčrt vôbec prvej opery objímajúcej vo svojom vznešenom formáte osobu, život, smrť a pomyselnú kanonizáciu Jozefa Tisu. Dielko vydal vlastným nákladom sám autor vo svojej edícii vlastných spisov č. 10 pod titulom Hudobné diela a texty piesní v roku 2013.
Veríme, že uverejnenie tohto diela povzbudí ďalších slovenských umelcov v ospevovaní našich národných hrdinov.
Pieseň na rezký nápev ukrajinskej zľudovenej piesne Chlopci iz lisu (Хлопці із лісу) „Verní svätého Tisu sme chlapci“ možno dnes považovať za slovenskú zľudovenú pieseň žilinsko-bytčianska, ktorá vypovedá o nadchnutí sa kresťanskými ideálmi Jozefa Tisu mladou slovenskou generáciou.
Prednedávnom vyšla vďaka občianskemu združeniu Slovenská spoločnosť publikácia s názvom Dokumenty k ideológii slovenských národovcov v prvej polovici 20. storočia, ktorá obsahuje Rodobranecký katechizmus (Vojtech Tuka, 1. konfiškované vydanie) a Slovenský národný socializmus (Štefan Polakovič). Ide o málo dostupné diela, ktoré však boli kľúčové pri formovaní ideológie slovenských národovcov v prvej polovici 20. storočia. Ich poznanie je dôležité pre štúdium a pochopenie slovenských dejín v uplynulom storočí.
Encyklika Quas primas «O Najvyššom» Svätého Otca Pia XI. daná v Ríme sv. Petra, v jedenásty deň mesiaca december, vo Svätom roku 1925, vo štvrtom roku pontifikátu Jeho Svätosti, ktorou sa do liturgického roku zavádza sviatok Krista-Kráľa.
Aby tu nebolo zas na stá cudzích pánov,
nech Ty si vodca náš, čo z našej krvi si,
ten veniec, ktorý Ti ovíjame dnes skráňov,
má zeleň z Dunaja a kvety z Torysy.
Dnešný relativizmus postavil si svoje kráľovstvo na dvoch tvrdeniach: „Nikto a nič nie je sväté“ a „Nikto a nič na svete nevlastní Pravdu“. Kto prijal tento relativizmus, stratil vieru. A ten, kto stratil vieru, stratil nielen pevnú pôdu pod nohami dnešku, ale i vietor z plachiet budúcnosti na bárke bludného Holanďana márne plaviacej sa do večnosti.
Majestát všetvorstva však a posteriori ručí, že svätým je Boh, zatiaľ čo dve miléniá martýrskych obetí a priori vykrvácalo, pretože Pravdu vlastní Cirkev. Tak konštatujeme vieru, ktorá z Európy vybudovala svoj hrad prepevný. Kto stal sa rytierom tohto hradu, nielenže v ťažkej zbroji zoskakoval po každom boji zo svojho tátoša vždy na pevnú zem, ale rovnako sa s istotou naloďoval na rozvalitú plachetnicu mieriacu v ústrety Záchrancu budúceho veku.
Árie mimovládnych organizácií o narodeninách rakúskeho maliara, menšia operetka rady vlády na doskách ministerstva zahraničných vecí, lesno-rožné trúbenie svedomitých ochranárov na poplach pred rušením pokojného párenia súľovských svišťov či pohoršenie žilinskej diecézy – ktorá je súčasťou Cirkvi, a tá Tisu slávnostne pochovala v krypte kanonikov pod Katedrálou sv. Emerána v Nitre (s dôvetkom, že pohreb nie je posúdením osobnosti) – nad memoriálovou úprimnou modlitbou za spásu duše – to všetko by bolo na osobitný článok – avšak, nechajme bludárov a dvojtvárnych farizejov, nech kráčajú svojou vlastnou cestou. Nech bojujú za homosexuálne manželstvá, za jazdecké súsošia Márie Terézie, prípadne za zrušenie celibátu či za pestrejšiu liturgiu a napudrované kňažné v sutanách. Registrovaní čitatelia – ak majú chuť na zväčša nechutné – môžu sa k mediálnym ohlasom na memoriál vrátiť na tomto odkaze.
Vďaka dobrému katolíkovi a nemenej oddanému Slovenovi, Ivanovi S. Králikovi, podpredsedovi Slovenskej ligy v Amerike, sa rozšírila modlitbová kampaň za blahorečenie mučeníka Jozefa Tisu po slovenských ostrovčekoch v Spojených štátoch amerických a v Kanade.
Na jar roku 871 uväznil Karolman aj Sätopluka. Odsúdenie kráľa Rastislava a zajatie Svätopluka i Metoda vyvolali silný odpor Slovenov voči Frankom. Pozbavení svojich vládcov i svojho arcibiskupa, vzbúrili sa proti nemeckej presile a postavili si na čelo jedného z členov mojmírovskej dynastie Slavomíra "napriek tomu, že bol kňazom" a zrejme aj Konštantínovým a Metodovým žiakom. Slavomír nesklamal nádeje svojho ľudu a po tvrdých bojoch, neskôr i za Svätoplukovej pomoci, vyhnal Frankov z miest a hradov. Po znovuzískaní zrchovanosti sa Slavomír vrátil ku svojmu kňazskému povolaniu a Svätopluk sa stal neobmedzeným vládcom celej ríše. Bol to prvý a na dlhé storočia jediný prípad v európskych dejinách, keď národ v kritickej situácii zveril svoju záchranu do rúk kresťanského kňaza, ktorého si zvolil za hlavu štátu. Kráľ Slavomír, o ktorom vyslovuje vdp. Kocian hypotézu, že je so sv. Naumom jedna a tá istá osoba, bol tak dejinným predobrazom osudu Jozefa Tisu.