Dr. Jozef Tiso – obranca sebaurčovacieho práva

Pripomíname si jeden z najbolestnejších dní v živote nášho národa, 18. apríl 1947. V tento deň. práve pred polstoročím, bol popravený kňaz, veľký národovec, významný slovenský politik a prezident Slovenskej republiky Dr. Jozef Tiso. Stalo sa tak na základe politicky vedeného a vierolomne zmanipulovaného retribučného procesu tribunálom, ktorý nemal zábran sám seba nazvať súdom národa!

Na záver procesu, ktorý bol ukážkou svojvôle a neslýchanej nenávistnej uvzatosti s výsmechom spravodlivosti a demokracie, bol vynesený rozsudok, ktorý si dopredu určili centralisti spojení s prezidentom Benešom ideológiou čechoslovakizmu, a rovnako aj komunisti chystajúci sa práve pochovať i posledné zvyšky demokracie a zaujať na Slovensku postavenie miestodržiteľom veľkého Stalina. Idea samostatného slovenského štátu budovaného na národnom a kresťanskom základe bola prívržencom Kremľa i pražského hradu rovnako cudzia. Rozhodli sa ju preto spoločne zdiskreditovať pred svetom, potupiť a fyzicky zničiť jej zástancov. Dr. J. Tiso stelesňoval ideu slovenskej štátnosti, bol jedným z jej osnovateľov a jej živým symbolom. Preto mala jeho poprava traumatizovať slovenský národ tak, aby sa raz navždy zriekol svojej samobytnosti a stal sa povoľným pre implantovanie cudzích asimilačných ideológií s popretím vlastnej identity. Vynesený rozsudok nebol teda justičným omylom, ale dokonale premysleným dvojnásobným politickým zločinom spáchaným na Dr. J. Tisovi i celom slovenskom národe.

Čítať ďalej...

S krivdou krutou na paténe. Medailón k 50. výročiu martýrskej smrti prezidenta Dr. Jozefa Tisu zo spomienky v Žiline [zborník]

Pri každej významnej dejinnej udalosti významným sa stáva nielen čas, ale aj miesto, kde sa niečo odohralo. I na dejiny nášho národa sa viaže mnoho takýchto miest, a to nielen novodobej histórie, ktorú charakterizuje uvedomelé národnoobrodenské hnutie, ale ešte z dávnejšej minulosti, keď sa len črtali znaky takéhoto spoločenského úsilia. V tejto súvislosti treba spomenúť viaceré mestá a miesta, v ktorých sa tento národnouvedomelý pohyb odohrával, ako je Bratislava, Trnava, Levoča - na ktoré sa viaže činnosť našich bernolákovcov a štúrovcov, ba aj vrcholenie týchto úsilí, ktoré sa odohrali v Liptovskom Mikuláši a v Martine v podobe Žiadostí slovenského národa a Memoranda, ale najmä založením Matice slovenskej na čele s významnou dvojicou nášho národného hnutia - biskupom Štefanom Moysesom a superintendentom Karolom Kuzmánym.

Zaregistrujte sa, ak chcete pokračovať v čítaní ...

„Tisov dom vs. synagóga“ – bilancuje príloha novín Žilinec s názvom „Zrkadlo Bytče 10/2013“

„Zrkadlo Bytče“ sa v okróbri 2013 rozhodlo nastaviť zrkadlo bytčianskemu malomeštiakovi. Zo schránok na Bytčanov vyskočilo pred Vianocami vskutku plnofarebné „zrkadlo“, ktorého titulná stránka za rukotu hromov a škrípania bleskov zrazila skrz objektív fotoaparátu Z. Hrubej dohromady v koláži Rodný dom prezidenta Tisu a miestnu bytčiansku synagógu.

Dozvedeli sme sa, že existencia Tisovho rodného domu je zárodkom celobytčianskej povojnovej kontroverzie. Dnes, vraj nerieši sa na rozdiel od 1. Slovenskej republiky už židovská otázka, „ale skôr otázka tisovská“ – veď uznajte sami – „Židovská synagóga chátra a z Tisovho rodného domu je pomník,“ píše Jana Danihelová. Veď napokon, dokumentuje to aj výpravná koláž titulnej stránky, ktorá zachytáva zničenú, zasmušilo mlčiacu, vetrom a antisemitskou nenávisťou ošlahanú fasádu synagógy v kontraste s Photo Shopom oživenými farbami veselej fasády Tisovho domu a dažďom sa ligotajúcou dvadsaťročnou škridlou...

Čítať ďalej...

Vševlad J. Gajdoš – františkán, ktorý zaplavil Slovensko tisíckami pohľadníc s podobizňou J. Tisu ako „slovenského mučeníka“

Bližšie so životom a rozsiahlou odbornou prácou františkána, knihovníka, archivára, literárneho vedca, filozofa, fotografistu, učiteľa a v neposlednom rade rodoľuba Vševlada Jozefa Gajdoša, OFM (1907-1978) sa môžeme zoznámiť najmä v jeho autobiografickom spise venovanom jeho mladšiemu oltárnemu spolubratovi Andrejovi Valachovi, resp. v referáte Júliusa Paštetu Chvála milovníka, objaviteľa a záchrancu kníh publikovanom v zbierke niektorých Gajdošových významných prác pod titulom V tichu kláštorov a knižníc (Bratislava: Lúč, 2004). Nasledovné útržky sú čerpané práve z týchto dvoch prác.

Čítať ďalej...

Vševlad Jozef Gajdoš: Autobiograficky o sebe a svojej činnosti

Gajdoš sa narodil 15. mája 1907 vo Veľkej Mani (teraz okres Nové Zámky). Pri krste 19. mája 1907 mu dali meno Jozef. Je štvrtým dieťaťom z ôsmich súrodencov. Rodičia boli poľnohospodárski robotníci, kým sa ne­zmohli na maloroľníkov. Otec sa volal Rudolf, matka Veronika, rod. Bugarová.

Šesťtriednu ľudovú školu vychodil v rodisku (1913 - 1919). V rodine sa hojne čítavalo. Tak si od mlada zamiloval knihy. Medzitým sa priúčal sed­liackej robote. No túžba po knihe ho v jeseni 1920 priviedla do Trnavy za knihárskeho učňa. Na iné školy neboli prostriedky. Knihárska firma Richter mala svoje dielne v budove františkánskeho kláštora. Učeň Jožko sa oknom v chodbe neraz pozeral na veselých františkánskych novicov. Videl ich asis­tovať pri oltári a počul ich chvály v chóre. Tu sa uskutočnili prvé Gajdošove kontakty s františkánskou rehoľou, v ktorej mienil dosiahnuť svoj životný cieľ. Preto pred Vianocami 1920 zanechal knihárske remeslo a v prvé janu­árové dni 1921 odišiel do františkánskeho kláštora v Skalici, kde jeho starší brat Janko bol už františkánom pod menom fráter Gilbert.

Čítať ďalej...

Chvála milovníka, objaviteľa a záchrancu kníh [Niekoľko doplňujúcich informácií k osobe Vševlada Jozefa Gajdoša]

Františkán Vševlad Jozef Gajdoš (1907 - 1978) naozaj si zaslúži chválu za to, že miloval, objavoval, zachraňoval knihy. Predovšedcým aj preto, že takto konal v nevraživej, nepriateľskej dobe. V päťdesiatych rokoch XX. sto­ročia prenasledovali a likvidovali sa nielen ľudia, aj knihy, vlastne celé kniž­nice. Najmä rehoľné, cirkevné, s tisícami zväzkov náboženskej literatúry stredovekej, barokovej, rekatolizačnej - až po bernolákovské a svätovojtešské. Tzv. barbarská noc z r. 1950 mala rôzne podoby, napospol neľudské a nekultúrne.

V úvodnom autobiografickom náčrte Gajdoš dosť povedal o svojom ži­vote i činnosti, nie všetko podstatné o neprajnej dobe a jej deformujúcich zásahoch do vedy aj kultúry vôbec. O tom sa žiada uviesť pár zabudnutých či zastieraných informácií.

Zaregistrujte sa, ak chcete pokračovať v čítaní ...

Príbeh z roku 1947 o fotokoláži pre pohľadnicu s podobizňou Jozefa Tisu ako slovenského mučeníka

Na jar v roku 1947 som bol študentom – septimánom na Štátnom gymnáziu v Nových Zámkoch. Už od jesene r. 1946 sme sledovali hanebný proces s nami veľmi váženým prezidentom Dr. Jozefom Tisom. Na tomto „reslovakizovanom gymnáziu“, ono totiž od mníchovského diktátu, až do roku 1945, a vlastne aj o niečo dlhšie bolo „maďarské“, lebo na ňom učili v prevažnej miere maďarskí profesori, tak ako za horthyovskej okupácie. Tu sa poschádzali študenti, ale aj profesori, z celého Slovenska, ako tzv. nespoľahliví, ktorých „benešovsko-gottwaldovský režim“ presídlil medzi „Maďarov“...

Čítať ďalej...

K histórii najväčšej pravidelnej náboženskej a politickej manifestácie za slovenskú štátnu samostatnosť. Slovenské národné púte za mučeníka Jozefa Tisu do Altöttingu

Od roku 1997, teda už viac ako sedemnásť rokov existencie druhého slovenského štátu (r. 1993) a samostatnej slovenskej cirkevnej provincie (r. 1977), mlčia slovenskí politickí i cirkevní reprezentanti o osemnásťročnej tradícii Slovenských národných pútí za mučeníka Jozefa Tisu do Altöttingu v Nemecku. Dnešná slovenská verejnosť ani len netuší, že od roku 1979 sa pravidelne, každý rok v najbližšiu sobotu k 18. aprílu – dňu popravy prezidenta Tisu – schádzali so súhlasom nemeckých štátnych i cirkevných úradov stovky slovenských pútnikov z celého sveta na známom bavorskom mariánskom pútnickom mieste, aby sa v modlitbách obracali k Panne Márii, orodovnici za oslobodenie slovenského národa spod „čecho-boľševickej“ nadvlády a k mučeníkovi Jozefovi Tisovi za slovenskú štátnu samostatnosť.

Dnešná slovenská verejnosť ani len netuší, koľko radových obetavcov žijúcich mimo vlasti v role národných pracovníkov prinášalo denne osobnú obetu v snahe deklarovať pred svetom vôľu slovenského národa po vlastnej štátnej samostatnosti potom, ako Slovensko „oslobodila“ Červená armáda a „zachránil“ Beneš opätovným prikovaním Slovenska do spoločného štátu s Čechmi. A boľševikmi...

Čítať ďalej...

Pozvánka 34. zboru Slovenskej ligy v Amerike – Zboru kráľa Svätopluka v Detroite na celoamerické oslavy 14. marca 2014

34. zbor Slovenskej ligy v Amerike, Zbor kráľa Svätopluka v Detroite, pod vedením jeho predsedu, pána Jozefa Krajčoviča, sa na svojej ročnej schôdzi rozhodol, že tohtoročné oslavy 14. marca budú v nedeľu, 16. marca 2014 v hale otca Mikuša kostola Sv. Cyrila a Metoda v meste Sterling Heights, Michigan na ulici Ryan road a 18. mile road.

Oslavy sa začnú hneď po slovenskej svätej omši. Tunajší Slováci si tento dôležitý medzník v našej histórii  pripomínajú už po 66-krát a to od roku 1948 bez akejkoľvek prestávky. Ešte na jeseň v roku 1947 vtedajší pán farár slovenskej osady v Detroite, Rev. Jozef Zalibera, slúžil zádušnú svätú omšu za nášho mučeníka a pána prezidenta Dr. Tisu za účasti niekoľkých stoviek tunajších Slovákov a Sloveniek.

Čítať ďalej...

Pozvánka na modlitbové stretnutie 14. marca 2014 na Martinskom cintoríne v Bratislave

Cesty vpred niet, naspäť sa ísť musí! Naspäť k Bohu, dobrovoľne späť pod zvrchované panstvo Krista-Kráľa, lebo jedine to jarmo je sladké a jedine to bremeno je ľahké.

Diabol dnes vyvrhol na svet odporný kal v podobne stúpencov rozširovania a slávenia hriechu, neprávostí a odporcov Božích-Svätých, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete a páchajú úklady proti Božiemu poriadku, proti Cirkevnej správe, a tak hanobia slávu Jeho kráľovstva a panstva na zemi. Títo tak chcú konať aj na 14. marca 2014, aby zhanobili deň slovenskej slobody, za ktorý sa draho platilo slovenskou, spišsko-novomestskou krvou, a ktorý bol zároveň dňom oddania sa slovenského národa Bohu pod svojím vlastným menom.

Čítať ďalej...