Aby tu nebolo zas na stá cudzích pánov,
nech Ty si vodca náš, čo z našej krvi si,
ten veniec, ktorý Ti ovíjame dnes skráňov,
má zeleň z Dunaja a kvety z Torysy.

Aby bol domov náš pevný a podľa plánov
a rod náš, aby mal drobiť čo do misy:
v zbroji a v pokľaku pred mocnou nebies bránou
voláme modlitbu: „Otče náš, ktorý si...“

Ktorý si v istotách, daj ohňa z hviezdnych vatier,
dnes sme si zvolili pána Váhu a Tatier,
daj, aby nás jeho duch viedol vždy cestou dobra

a daj, kým národ náš dorastie silou obra,
v objatí s dvojkrížom by nám v ňom zasa vstal
slávny náš Svätopluk, náš starý dobrý kráľ.

(V deň zvolenia dr. Jozefa Tisu za prezidenta Slovenskej republiky, 26. októbra 1939 v Bratislave)