Na jar roku 871 uväznil Karolman aj Sätopluka. Odsúdenie kráľa Rastislava a zajatie Svätopluka i Metoda vyvolali silný odpor Slovenov voči Frankom. Pozbavení svojich vládcov i svojho arcibiskupa, vzbúrili sa proti nemeckej presile a postavili si na čelo jedného z členov mojmírovskej dynastie Slavomíra "napriek tomu, že bol kňazom" a zrejme aj Konštantínovým a Metodovým žiakom. Slavomír nesklamal nádeje svojho ľudu a po tvrdých bojoch, neskôr i za Svätoplukovej pomoci, vyhnal Frankov z miest a hradov. Po znovuzískaní zrchovanosti sa Slavomír vrátil ku svojmu kňazskému povolaniu a Svätopluk sa stal neobmedzeným vládcom celej ríše. Bol to prvý a na dlhé storočia jediný prípad v európskych dejinách, keď národ v kritickej situácii zveril svoju záchranu do rúk kresťanského kňaza, ktorého si zvolil za hlavu štátu. Kráľ Slavomír, o ktorom vyslovuje vdp. Kocian hypotézu, že je so sv. Naumom jedna a tá istá osoba, bol tak dejinným predobrazom osudu Jozefa Tisu.

Prednášku sprostredkovalo o. z. Nové slobodné Slovensko.