Potom ako všetci pútnici dorazia k Božím mukám a altánku na Roháčskom sedle a tu sa zhromaždia a občerstvia, môže sa začať tento ceremoniál. Prevádzač kľačí čelom ku krížu, páža je mu za chrtom, ale obrátené čelom k pútnikom, ktorí sú pred nimi zhromaždení a upínajú zrak na veľký kríž. Pamätné odznaky sú zložené medzi veľkým krížom a prevádzačom.

TisoTube | YouTube | Stiahnuť |

Páža: Pochválen buď Ježiš Kristus!
Pútnici: Naveky amen!
Prevádzač /kľačiac pred krížom nahlas sa prežehná/: V mene Otca, i Syna i Ducha Svätého...
Pútnici /prežehnajú sa/: Amen.
Prevádzač: Kristu-kráľu na stráž!
Pútnici: Stráž!
Páža: Hľa, pútnici, Váš Boh sa Vás znovu pýta;
Prevádzač: Kto je toho príčina, – že na kríži umiera?
Pútnici: Ja som toho príčina, môj hriech Krista na drevo pripína.
Páža: Priznali ste, tak teraz oľutujte!
Pútnici /pokľaknú a odriekajú Confiteor/: Vyznávam všemohúcemu Bohu, – blahoslavenej Márii, vždy Panne, – blahoslavenému Michalovi archanjelovi, – blahoslavenému Jánovi Krstiteľovi, – svätým apoštolom Petrovi a Pavlovi, – všetkým svätým a Vám, bratia a sestry, že som veľa zhrešil myšlienkami, slovami, skutkami /tri razy sa udrú v prsia/ svojou vinou, – svojou vinou, – svojou preveľkou vinou. Preto prosím blahoslavenú Máriu vždy Pannu, – blahoslaveného Michaela archanjela, – blahoslaveného Jána Krstiteľa, – svätých apoštolov Petra a Pavla, – všetkých svätých a Vás, bratia a sestry – modlite sa za mňa k Pánu Bohu nášmu.
Páža: Kyrie eleison!
Pútnici: Kyrie eleison!
Páža: Christe eleison!
Pútnici: Christe eleison!
Páža: Kyrie eleison!
Pútnici: Kyrie eleison!
Prevádzač: Zmiluj sa nad nami, ó, Pane, hľa, predvádzam pred Teba tých, čo úprimne ľutujú. Chcú Teba a Tvoj nebeský zástup prosiť, veď Ty si so svojimi anjelmi na príhovor našich svätých predkov previedol túto družinu bezpečne tmou a máš z nich tuná svedkov.
Pútnici: Chvála Tebe Kriste!
Prevádzač /začína odriekať modlitbu Ku všetkým svätým/: Ó, šťastní boží sluhovia,
Páža: tam v jasnej nebies výši,
Prevádzač: vy anjelov ste druhovia,
Páža: ste s nimi v božej ríši.
Prevádzač: Čo trápilo vás na svete,
Páža: to zmenilo sa v radosť,
Prevádzač: tam viac o biede neviete,
Páža: neznáte bôle, žalosť.
Prevádzač: Už vaše slzy netečú,
Páža: premenili sa v perly,
Prevádzač: s ktorými ozdobené sú,
Páža: vladárske vaše berly.
Prevádzač: Za zbožný, vzorný život svoj,
Páža: odplatu hojnú máte,
Prevádzač: a za svoj čestný viery boj,
Páža: raj nebies prežívate.
Prevádzač: Svätí naši predkovia, tu stoja títo ľudkovia, aby i u Vás orodovali, aby ste mučeníka Jozefa medzi svoje nebeské zástupy prijali.
Pútnici: Slyšte nebesia!
Páža /začne prednášať báseň Slovenský veľký piatok/: Dnes život mĺkne, duša tiež:| zrodil sa veľký sviatok,|krstený krvou výkupnou|– Slovenský veľký piatok.|Dnes kňaz a vodca náš dokonal na Golgote.|Žoldnieri hrali mariáš,|spievali o nahote,|však pozakryť sa nechceli:| rúcho im príliš sväté. |Kiež aspoň po tej Nedeli|sa, blázni, priodiete,|keď z hrobu vstane zabitý|a dá vám – požehnanie.
Pútnici: Ja verím, viem to doista,|že Ty ho vzkriesiš, Pane.|Za Tebou dal sa poviazať|ten večer v Getsemane.|Nevedel katom prekážať,|keď vystierali dlane|a v tvár mu pľuli na posmech,|v šarlát ho priodiali|a od Annáša k Pilátu|drábom ho týrať dali.|Naoslep sveta v maškarách| satanov pozháňali,|by za justičné taláre|ich čierne duše kryli.
Prevádzač: Ty si bol, Pane, istotne|pri ňom v tej svätej chvíli,|keď Tebe vyznal: Ty si kráľ|a keď ho päsťou bili,|že neodvetil beštii,|čo zázrak vidieť chcela.| Lež načo všetko spomínať,|bolo by toho veľa,|a Ty to, Pane dobre vieš: |všetko si videl zblízka.|A Ty ho iste miluješ|a rovno z popraviska|ku sebe si ho povolal,|ako on volal Teba k Obeti svätej každý deň|a posledný raz dneska.
Pútnici: Ja verím, Pane, iste viem:|Ty si bol pri ňom v chvíli,|keď bez posily k Tebe zavolal|z poslednej žitia sily:|
Páža: Otče, dielo som dokonal|ráč prijať dušu syna|a odpusť vrahom úbohým,|bo nevedia, čo činia!
Prevádzač: Ty si naň, Pane, pohliadol:|„Len vypi, syn môj, kalich|až do dna.|Vykúp národ svoj!|Dnes budeš so mnou v raji.“|I jeho by som vidieť rád|živého medzi nami.
Pútnici: To všetko, Pane, verím, viem,|i všetci pod Tatrami.|Tak cíti aj môj kamarát,|Však – čože budem tajiť? –|ja život príliš milujem|a žičím svojim drahým.|A preto – odpusť! – plačeme,|žiaľom nám duše nyjú|a čelá krížom značené|v pekelné brány bijú,|kým v srdciach hrozí zrodiť sa|bes pomsty ľúty, divý.
Prevádzač: Ale Ty, Pane, nemáš rád,|keď súd Tvoj spravodlivý|predísť chce planý ortieľ náš|a kríži Tvoje plány.|Veď taký krátky je náš zrak|a krátko bolia rany,|a Tvoja ruka tak, či tak|každého nájde.
Prevádzač /počas nasledujúcej dlhšej pasáže, ktorú číta páža, sa prevádzač v duchu modlí/: Pane, priviedol som pred Tvoju tvár týchto pútnikov, aby boli sami s Tebou, a aby ich bolo lepšie počuť, lebo ich úpenlivé prosby zanikali v bezbožnom svete, ktorý che byť bez Teba. My však chceme byť s Tebou a veríme, že s Tebou je i Tvoj verný kňaz Jozef, za ktorého dušu tu dnes prosíme väčšmi než za svoju. Ó, všemožúci Bože, ak je duša mučeníka Jozefa v očistci, prosíme Ťa, aby si jej odpustil a umožnil jej prísť do Tvojho kráľovstva za Tebou. Prosíme Ťa, večný Bože, ak bol Tvoj kňaz Jozef a náš vodca Tiso spasený skrze Tvojho syna, daj nám znamenie, ktoré by sa stalo znamením aj pre Tvoju Cirkev. Na znamenie požehnaj nám a našim rodinám, aby tu zhromaždení pútnici v úprimnej láske sprostredkovali čo najviac života od Teba na tento svet a vychovali ho pre Tvoju Cirkev a slovenský národ. (3x) Svätý, svätý, svätý Pán Boh všetkých svetov. Plné sú nebesia i zem Tvojej slávy. Hosanna, hosanna, hosanna na výsostiach. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
Páža: Páni,|vy diabli v tógach odetí,| vy krvibažné zmije,|k vám pomsta Božia doletí|i bez čiar justície!|Vás národ kliatbou preklína|a Boh vás kruto stresce,|bo spravodlivosť jediná|vám dosiaľ ušla ešte,|a pravdu zabiť nevládzu pekelné pikle vaše.|Ja volám dneska do radu|mestečká, viesky naše|od venca Karpát k Dunaju ,|z kopaníc na salaše.|Všetkých vás, bratia, zvolávam|a zaprisahám sväte:|Tri razy beda, beda vám,|ak svorní nebudete,|ak dáte zhynúť nádejám|a svätú Pravdu šliapať|kopytom šelmy krvavej,|abo blesk očí driapať|pazúrom dravca v skoku!|Nám všetkým, bratia, musí zrieť|plam jeho lásky v oku|a srdce žertvou zahorieť|a zbĺknuť večne v roku,|keď svitne svätý, slávny deň,|čo zrodil nový sviatok,|krstený krvou Tisovou –|Slovenský veľký piatok!
Páža /kým sa prevádzač domodlí, páža si omočí svoje prsty v svätenej vode a prežehná sa nahlas/: V mene otca... Nech teraz každý cez seba urobí znak veľkého kríža s rukou omočenou vo svätenej vode, ktorú Vám podám.
Pútnici /pokľaknú pred svätenou vodou a prežehnajú sa/
Páža: Pútnik, sľúb tu pred Bohom, že všetky svoje bôle, drobné zaváhania, zlyhania, vzrušenia z tejto púte, ale i očarenia z prírody, ktorú si nepoznal a z výhľadov na ňu, obetuješ v cieli – ako tŕňom korunovaný dar, ktorý v sebe prinášaš – pamiatke na umučenie obesením duchovného vodcu slovenského národa – Jozefa Tisu, – ktoré sa na diablovo pričinenie vykonalo 18. apríla 1947 v Justičnom paláci v Bratislave, a ktoré sa stalo príznakom Jozefovej životnej obety za Teba v národe a Tvoj život večný vo viere.
Pútnici /držiac sa za srdce a kľačiac/: Tak sľubujem!
Prevádzač: Pane, už sľúbili Ti i seba, viac nemajú. Dovoľ im teda oslavovať pred Tebou i pred celou svätou Cirkvou mučeníka viery katolíckej a národa slovenského – Jozefa Tisu.
Pútnici /odriekavajú Modlitbu za blahorečenie mučeníka Jozefa Tisu/: Bože, ďakujem Ti, že Tvoja Prozreteľnosť dala slovenskému národu Jozefa Tisu. On svoj národ horlivo poučoval kázaním ako kňaz a vodca. On ho za ťažkých čias múdro a obozretne viedol ako prezident. On za Teba, za svoju vieru a svoj národ veľkodušne podstúpil mučenícku smrť. Prosíme Ťa, povýš na oltár tohto nášho neohrozeného obrancu viery a mučeníka za Boha a národ. Daj ho nášmu veriacemu slovenskému národu za nebeského patróna.|
Páža: Modlime sa;
Pútnici: Všemohúci večný Bože, Ty si zapálil srdce Tvojho mučeníka Jozefa veľkou a neohrozenou láskou a vernosťou k viere a k svojmu milovanému národu. Ty si od neho žiadal, aby priniesol tú najvyššiu obetu položením svojho vlastného života na oltár Cirkvi a otčiny. Vrúcne Ťa prosíme, prinavráť slovenskému národu na orodovanie nášho mučeníka Jozefa, našu stratenú slobodu a obráť tých, ktorí prenasledujú náš národ a jeho veriaci ľud.|Prosíme Ťa, obráť aj všetkých tých, ktorí zaslepeno rozsievajú a rozširujú bezbožný komunizmus, liberalizmus a relativizmus. Otvor im oči a priveď ich ku viere. Učiň, aby ateistický a neľudský nový svetový poriadok bol čím skôr premožený, aby si Ty nad ním čoskoro definitívne zvíťazil. Daj, aby sa celé poblúdené ľudstvo čím skôr spamätalo a prinavrátilo k Tebe, svojmu jedinému a pravému Bohu.|Panna Mária, oroduj za oslobodenie slovenského národa a celého sveta od bezbožného nového svetového poriadku.|Udeľ mi tiež, dobrotiví Bože, na orodovanie nášho mučeníka Jozefa osobitnú milosť, o ktorú Ťa prosím... /minúta ticha: prednesenie svojej prosby/|
Páža začne, pridajú sa pútnici: Nech je vyslyšanie našich prosieb na jeho orodovanie dôkazom, že si praješ, aby bol vyhlásený za blahoslaveného a svätého.|Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Amen.|Zdravasʼ, Mária milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.|Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.|
Prevádzač: Sedembolestná Patrónka Slovenska,
Pútnici: ...oroduj za nás i za slovenský národ a vypros mu slobodu!
Prevádzač: Svätý Cyril a Metod,
Pútnici: ...orodujte za nás i za slovenský národ a vyproste mu slobodu!
Prevádzač: Slovenský mučeník viery katolíckej a národa slovenského, Jozef Tiso,
Pútnici: ...oroduj za nás i za slovenský národ a vypros mu slobodu!
Prevádzač: Amen!
Prevádzač /po skončení sa modlí v duchu Nicejsko-carihradské vyznanie viery: Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma. A vystúpil do neba, sedí po pravici Otca. A znova príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň s Otcom a Synom vzdáva poklona a sláva. On hovoril ústami prorokov. Verím v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov. A očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen.
Páža /spred kríža berie pamätné odznaky a odkladá ich späť do batohu, aby ich zniesol až do Rodného domu prezidenta Tisu so slovami/: Pútnici, ak ste sa vrúcne modlili, tieto dary ste sebe vyprosili.
Pútnici: Bohu vďaka!
Páža: Verní sebe –
Pútnici: ...svorne napred!

/Pútnici týmito slovami vstupujú do dennej časti púte; odteraz sa môžu medzi sebou voľne zhovárať, pričom by medzi pútnikmi mala panovať radostná atmosféra z práve vykonaného uzmierovania sa s Pánom Bohom a obetovania svojho utrpenia za dušu mučeníka Jozefa/.