Klikni pre podrobnosti...

Pieseň na rezký nápev ukrajinskej zľudovenej piesne Chlopci iz lisu (Хлопці із лісу) „Verní svätého Tisu sme chlapci“ možno dnes považovať za slovenskú zľudovenú pieseň žilinsko-bytčianska, ktorá vypovedá o nadchnutí sa kresťanskými ideálmi Jozefa Tisu mladou slovenskou generáciou.

Aby tu nebolo zas na stá cudzích pánov,
nech Ty si vodca náš, čo z našej krvi si,
ten veniec, ktorý Ti ovíjame dnes skráňov,
má zeleň z Dunaja a kvety z Torysy.

Klikni pre podrobnosti...

Vďaka dobrému katolíkovi a nemenej oddanému Slovenovi, Ivanovi S. Králikovi, podpredsedovi Slovenskej ligy v Amerike, sa rozšírila modlitbová kampaň za blahorečenie mučeníka Jozefa Tisu po slovenských ostrovčekoch v Spojených štátoch amerických a v Kanade.

 

V tridsiatomtreťom, teda v svätom roku,
nevyschla ešte slza v mojom oku
a nad hlavou mi hustnú oblaky...
Musím sa modliť viac, a bez nároku
čakať lúč pravdy, a nie zázraky.

Zázrak je, že si v poníženej zhode
s Otcovou vôľou ostal pri národe,
keď z brlohov sa čerti rútili.
Dnes dovíjam ti veniec v skromnej óde,
hoc' by aj svätí hlavou krútili...

Noc zmizla a deň vstával spod obzoru.
Bolo to na jar, keď sa polia orú
a otvárajú brázdy nádeji...
Ty krk a život dal si bez odporu,
keď prišli kati a či zlodeji...

Jar zvykne meškať ako aureola
a odsúdenec snáď sa nedovolá
priateľov, ktorí v núdzi potešia,
lež sľúbená jar tmu a zimu zdolá
a vyženie ju z nášho prístrešia.

Mučeník musí pod kly nenávisti,
dokiaľ sa nad ním nebo nevyčistí
a neožiari trúchlu otčinu...
Boh obnoví ti proces a sa zistí,
že na svedomí mal si – nevinu!

Kalendár Kanadskej slovenskej ligy 1981.

 

Nad nezmyselnú hŕbu hanopisov
jasne sa vznáša pravý obraz Tisov
a hany, ktoré suka biedny dratvár,
k nemu sa vrátia, jemu padnú na tvár.

Blahoslavený, kto sa nezaknísal
a stál jak Tiso, keď dopíjal kalich
a zatváral svoj mučenícky misál...

 

Už po tridsiaty raz kalendár našich smútkov
nám klope na pamäť a vyvoláva ráno,
ktoré by malo byť nám večnou nezábudkou,
keď Jozef mučeník povedal štedré áno
na Božiu ponuku za obeť dať sa celý
na zmytie poškvrny zo štítu Európy,
keď mizla istota a základy sa chveli
bez hrádzí, čo by svet chránili od potopy.

Na tejto obeti nie, nehľadajte prášky
so striežím pohľadom, ktorý len zlobu zrádza!
Kto zmiera za svojeť, ten padá bez porážky
a tomu na hrobe pre ľudstvo klíči mládza
lásky a nádeje, a bez triedneho hnevu
sa rodí nový raj pod žalujúcim tichom,
že sudca zrno dal za nevýžvnú plevu,
keď kňaza odsúdil nad Chlebom, nad Kalichom.

Na slávu teroru hriech už má tridsať rokov,
na slávu obete anjeli veniec pletú
a pletú aj kati povrieslo z tvrdých okov
na hrdlo národu a na zápästie svetu,
a či ho dopletú, to nerozhodnú oni.
Prst Boží nezdolné má rozhodný ťah v pláne,
čo ľudia rysujú... Zvon na vzkriesenie zvoní
a stráži pri hrobe z rúk unikajú zbrane.

Pôvodná báseň, doteraz nepublikovaná, je z literárneho archívu Jozefa M. Rydlu.

 

Čím by sme dnes boli? Poľom pod záplavou,
nebyť v jeho hlave rozum Rastislavov,
hradné zhorenisko, v ktorom sova húka,
nebyť v jeho ruke ráznosť Svätopluka.

 Zapaľujem sviečku na hrobe
Márie Kokošovej.
Zastrelili ju maďarskí žandári
a modlím sa za všetkých prenasledovaných,
ponížených hortyovskými hordami.

Bite človeka – kňaza, hlavu štátu,
čo za nás niesol ťarchu dní,
keď blesky pretínali nebesá
a šupy číhali na našu vlasť.

Raz padnú tyrani a bude nový svet,
keď z koncentrákov vyjdú ľudské práva;
hoc doma vládne ešte guľomet
a v tragédii Slovák dejstvo odohráva.

Upozorňujeme, že označenie „svätý“ ako prívlastok k menu mučeníka viery katolíckej a národa slovenského, Jozefa Tisu, je na týchto stránkach používaný v ľudovom význame ako vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou, vzbudzujúci vážnosť svojou silou, oprávnený, spravodlivý. Prívlastok „svätý“ v ľudovom význame je na týchto stránkach prisudzovaný Jozefovi Tisovi bez odobrenia pápežského úradu Cirkvi. Jeho používaním si správca Rodného domu prezidenta Tisu a týchto stránok nedovoľuje predchádzať úsudku Cirkvi, lež zverejneným dokumentuje kultus svätosti Jozefa Tisu, ktorý dodnes panuje v národe a svojou vlastnou cestou hľadá a nachádza si svoje vlastné výrazové prostriedky.

Inzercia

Odber noviniek

Zadajte, prosím, správnu, platnú a unikátnu adresu e-mailovej schránky. Je totiž možné, že Vašu táto schránka je už registrovaná.
Zadajte, prosím, správnu e-mailovú adresu.
Zadajte, prosím, Vaše meno.
Zadajte, prosím, Vaše priezvisko.
Prosím, udeľte nám uvedený súhlas.
Potvrďte, prosím, že nie ste robot :-)

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore