Čím by sme dnes boli? Poľom pod záplavou,
nebyť v jeho hlave rozum Rastislavov,
hradné zhorenisko, v ktorom sova húka,
nebyť v jeho ruke ráznosť Svätopluka.

Čo by z nás tu zbudlo? Hádam hrobka nová,
nebyť v jeho činoch láska Metodova.

Svoj um prezieravý národu dal venom,
nad záhonmi vlasti my sme suverénom.
Z prachu zabudnutia – neznámi sme boli –
vedie nás obsadiť diplomatov stoly.

Hľa, ten, čo si vybil meno na valašku,
vie byť aj vznešený, zohrať rolu ťažkú!
Hľa, ten duch v halienke za hlaholu zvonov
dôstojne si kráča k vede do salónov!