Vyriekli nad ním ortieľ smrti,
„Syn Tatier, skap, zhyň...“
Zhubiteľ dusí, mrví, škrtí
a Tatrou ľahol morný tieň.
Vyriekli nad ním ortieľ smrti.
Tak nám už zasa popravujú Tisa,
náhlivo viažu slučku z konope
na šiju ľudu a ľud nehanbí sa,
pod Šibeň kráča pokope.
Len tak sa mať,
jak s Tisom za nevôle,
len slobodou a
chlebom si byť istí,
mať za dlaň vlastnej zeme,
kňaza, krížik v škole
a budeme vám verní –
komunisti!
Z básnickej zbierky Sto epigramov (Middietown, 1971). Báseň pochádza z literárneho archívu Jozefa M. Rydlu.
Obesili kati kňaza a mučeníka,
hrdinu zavraždili podliaci.
Duša nám vzlyká, aj srdce nám vzlyká,
bráňme si našu pravdu, bratia Slováci!
Zem krásna pod Tatrami,
slovenská verná mať,
rokmi a storočiami
nesmel ťa víchor zviať.
Slovenský rod žil z viery,
pevný a zmužilý,
slobode bohatieri
životom slúžili.
Chráň, Bože, rodnú hrudu,
požehnaj drahú mať,
daj vlasti a jej rudu
do vekov prekvitať.
Ako Rastislav, keď starý bol a slepý,
bral sa ku Západu od panónskych stepí,
hnaný štvanicami vlastných rodných pánov,
krušne zastal až pred altöttinskou bránou,
Tesklí noc s tebou,
prebdená celá,
posledný oddych,
väzenská cela.
Lietadlo hučalo vám v ušiach, šarhovia,
a jedovatá vrtuľa vám ryla hruď vo Vajnoroch,
keď stúpil na zem rodnú
Pribinov dedič s kladkou na rukách.
Ešte máš hrdých synov,
slovenská drahá matka,
píšeš ich rukou sinou
do krvavého riadka.
Ešte sa obeť páli,
mučeník kra svoj zviera,
len slabých víchre zviali,
nie tých, čo zrodí viera.
Teba som, Pane, prosil,
opatruj mi Slovensko,
vládlo už u nás ticho hrobové.
Ty,
čo v obeť si prijal radšej zákon smrti,
než by si zradil blahozvesť,
buď pozdravený na poslednej púti,
naša je bolesť, tvoja česť.
Upozorňujeme, že označenie „svätý“ ako prívlastok k menu mučeníka viery katolíckej a národa slovenského, Jozefa Tisu, je na týchto stránkach používaný v ľudovom význame ako vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou, vzbudzujúci vážnosť svojou silou, oprávnený, spravodlivý. Prívlastok „svätý“ v ľudovom význame je na týchto stránkach prisudzovaný Jozefovi Tisovi bez odobrenia pápežského úradu Cirkvi. Jeho používaním si správca Rodného domu prezidenta Tisu a týchto stránok nedovoľuje predchádzať úsudku Cirkvi, lež zverejneným dokumentuje kultus svätosti Jozefa Tisu, ktorý dodnes panuje v národe a svojou vlastnou cestou hľadá a nachádza si svoje vlastné výrazové prostriedky.
Správa bezradných katolíkov o stave viery na Slovensku pri príležitosti apoštolskej návštevy pápeža Františka