Neustúp z boja, Slovensko, drž si slávu;
čo vzácne v tebe – nesmrteľné je,
Boh zmení farbu tvoju popolavú
na bielu žiaru večnej nádeje.

Víťazstvo patrí tým, čo držia
jak smreky tvoje nápor zlosti;
nie je to búrka posledná, ni prvšia,
zúriaca zavše v časoch nevolnosti.

Schúlené v sebe ako srdný jež
nachádzaš samo v sebe v chráme;
len tvrdé buď a zvučné ako spiež,
my, vyhnanci, ťa nikdy nepredáme.

Čo s nami bude, to je vedľajšie.
Ak padneme, to bude tvoja chvála;
a naša krv jak zore raňajšie,
ktoré noc dlhá tebe darovala.

Nepokoj náš a naša istota –
najkrajšia náplň našich snov;
červený kat sa chechotá –
pán šibeníc a povrazov.

Ale ty stoj a ruky k Bohu zlož,
kríž prezidentov obojručne drž;
kráľovstvo svoje rozprestiera lož,
no mračná sú už zrelé na prietrž.

Lebo aj tebe príde vykúpenie
spod jarma krutých vladykov,
keď raz za tvoje strašné pokorenie
hovoriť bude železo a kov.