Raz padnú tyrani a bude nový svet,
keď z koncentrákov vyjdú ľudské práva;
hoc doma vládne ešte guľomet
a v tragédii Slovák dejstvo odohráva.
Stavajú v Moskve sochu bohu teroru,
Ehrenburg spieva hymny sprostým bludom;
na bratislavskom väzení už otvorili závoru,
a koho zase skántria pred ľudovým súdom?
Ani ti zvolať nedajú na slávu Krista Ježiša,
lebo si v srdci nosil inú politickú mienku;
špinavou pančuchou ti výkrik v ústach utíšia,
a potom obesia jak výčitku a rozpomienku
na to, že raz ich Boh za všetky zverstvá škára,
a zmetie v peklo blýskajúcim mečom archanjela;
teraz je čas, keď kňazov berú od oltára,
lež guľkou padne ten, kto ľudí guľkou strieľa.