Práca. To je slovo z piatich písmen, pod plášťom ktorého sa spájajú mnohí, aby vykonali dielo za všetkých. Práca, tá je intenciou, duchom tohto diela, ktoré sa pracovaním privádza na svet.

V Rodnom dome prezidenta Tisu vo Veľkej Bytči v posledných mesiacoch privádzali mnohí dobrovoľníci na svet dielo svojou obetavou prácou, za ktorou prichádzali do Bytče z Prešova, Žiliny, Nových Zámkov, Nitry, Vranova nad Topľou, Košíc, Stropkova, Hurbanova, Martina či Terchovej.

Toto dielo, ale najmä jeho duch – odvedená práca – majú sa dať na oltár mučeníka viery a národa slovenského, Jozefa Tisu v deň 125. výročia jeho narodenia. To pripadne na sobotu 13. októbra 2012. S úderom dvanástej hodiny budú mať robotníci na poli národa možnosť sa symbolicky postaviť na stráž vodcovi, blížnemu a Kristovi. Tak sa môžu s konečnou platnosťou mnohí mladí z prvej ponovembrovej generácie slovenskej mládeže rozhodnúť pre smer svojej ďalšej práce inšpiráciou ideami katolicizmu, ktoré mučeník Jozef svojím životom bol napĺňal.

Náš nepriateľ, vonkajší i vnútorný, bojí sa nášho dedičstva, odkazu našich veľkých mužov, strachuje sa, že v ich práci budeme pokračovať, lebo vie, že načatá práca našich dedov na poli obrody národa, je pluhom Všemohúceho rozrývajúcimi i tie najtvrdšie skaly a balvany, ktoré nám on stavia do cesty.

Zodpovednosťou nás, mladých, je nastúpiť do záprahu tohto ťarbavého a ťažkého pluhu našich predkov a pokračovať podľa svojich možností a síl v rozrývaní hrudiek zla, chumáčov cicavej buriny a znôšok staronových prekážok, aby na poli národa mohla znovu raz rozkvitnúť zdravá a úplná slovenská rodina zo slovenského muža a slovenskej ženy v slovenských mestách a dedinách na slovenskej zemi v úplnej a jedinej odovzdanosti Najvyššej mravnej autorite – Bohu.

Naša odovzdanosť Všemohúcemu sa realizuje nielen našou účasťou v Cirkvi, ktorá je predovšetkým mystickým telom Kristovým, ale i našou účasťou v národe, ktorý je spolu s ostatnými národmi stálym mäsitým a kostnatým ústrojenstvom tohto mystického tela Kristovho. Národ tak dáva do služieb ducha telo svojej masy, svoje údy a svaly, svoj potenciál, aby týmito údmi na rôznych úrovniach Kristov duch hýbal a konal v dejinách spásy, za vedomej mravnej účasti príslušníkov národov.

To, čo živí údy a svaly, dáva duchu moc pôsobiť vo svete viditeľných vecí, teda, ak uživíme koncept národa ako organickej súčasti Vyššieho plánu i v dvadsiatom prvom storočí, zmocníme ducha, aby konal v zmysle svojich ideí, aby skrz nás napĺňal Slovo.

Dnes sme smutným svedkom posvätnosti tejto logiky, keď sú údy a svaly bez živín odumierajúcimi národmi, chátrajúcimi mäsitými a kostnými telami, v ktorých však duch nezomiera, iba tleje, ale bez našej mravnej účasti, nášho vedomého zvolenia, nemá moc pôsobiť plnou silou vo svete viditeľných vecí. Všemohúci nám dal totiž slobodnú vôľu rozhodnúť sa, či jeho ducha pri našej plnej sile a pri našom plnom vedomí vo svete budeme napĺňať alebo nie. A preto pyšný diabol skrz svojich poslov oslabuje náš národný organizmus, aby, keď prijmeme Krista, boli sme slabí v boji za neho, aby jeho zostupujúci duch nachádzal iba podvyživené národné telá, neschopné chopiť sa mečov a prekrížiť nimi cestu zlu.

Kristus však už nad nákazou zla zvíťazil – tak ho nasledujme!

Pracujme teda na sebe a v okolí na ešte väčšiu Božiu slávu, nech stužíme a zocelíme slovenský národ pre boj za drevo dvojkríža, ktoré sa stalo Kristovou obetou symbolom nadčasového víťazstva života nad smrťou vo večnosti.