Približne milión pútnikov, z celého sveta, prichádza ročne do Altöttingu.

Ich cieľom je zázračný obraz „Našej milej Pani z Altöttingu“, gotickej sošky Panny Márie s Ježiškom, vyrezanej z lipového dreva asi okolo roku 1330 v Burgunde alebo na Hornom Porýní.

Sošku sem možno priniesli cisterciani z blízkeho kláštora Raitenhaslach.

Púť sa začala v r. 1489. Podnetom k nej boli dva zázraky. Zvesť o zázračnom obraze, na rozhraní 15. a 16. storočia sa rozchýrila tak rýchlo, že sem začal chodiť veľký prúd pútnikov, a to nielen z Bavorska, ale aj z iných krajín, napr. z Rakúska, Maďarska, Česka, z bývalej Juhoslávie, z Francúzska, z Talianska, z Holandska, a v druhej polovine 19. storočia, aj zo Slovenska. Po celú dobu sem prichádzali pútnici zo všetkých spoločenských vrstiev, či už cisári, králi, kniežatá, vojvodcovia. Ale aj dvaja pápeži. V r. 1782 pápež Pius VI. a o dve storočia neskôr, v novembri 1980, pápež Ján Pavol II., a v r. 1945, prvý prezident Slovenskej republiky Msgr. ThDr. Jozef Tiso.

Stredobodom Altöttingu je „zázračná kaplnka“, na rozsiahlom námestí. Jej historickým jadrom je, ako je už spomenuté, asi 1300 rokov starý „Oktogon“ so zázračným obrazom, bývalé baptistérium. Takzvaný „Langhaus“ (dlhý dom), s menšou vežou, postavili až po r. 1500.

Po kaplnke historicky významný je južne položený Stiftkirche (kostol) s dvomi špicatými vežami. Stojí na mieste bývalej pfalckej baziliky Karolingov, ktorú v r. 907 zničili Maďari.

V roku 1228, na tomto mieste, postavili romantickú baziliku a nový Chorherrenstift. Tento kostol sa stal, po vzniku púte, pre početných pútnikov malý. Nahradil ho dnešný neskorogotický kostol (1499-1511), posledným gotickým, halovým kostolom, ktorý postavili v južnom Nemecku. Jeho patrónmi sú sv. Filip a sv. Jakub. Tu istý čas uctievali relikviu, rameno apoštola Filipa, ktorú kráľ Karolman, ktorého hrob je tu, daroval tomuto kostolu.

Historicko-umelecky zaujímavý je jeden, jezuitským bratom v slohu „jezuitského baroka“ postavený, východne od zázračnej kaplnky stojaci kostol sv. Magdalény.

V čase osvietenstva jezuitov z Bavorska vyhnali. Ich altöttinský kláštor prevzal Maltézsky rád, neskôr redemptoristi. Už vyše 100 rokov kapucíni pôsobia v bývalom jezuitskom kláštore, predovšetkým v pútnickej opatere.

Druhý, starší kapucínsky konvent v Altöttingu je kláštor sv. Konráda, ktorý leží severozápadne a nižšie od námestia kaplnky. V tomto kláštore strávil posledné dni života na slobode, prvý slovenský prezident, mučeník, Dr. Jozef Tiso.

Tu sa začala jeho 2-ročná mučenícka cesta po amerických koncentračných táboroch a čechoboľševických žalároch, až na hanebnú šibenicu, kde 18. 04. 1947 ráno o 5 hod. položil svoj život na oltár vlasti „Za Boha a slovenský národ“.

Pôvodne tu boli františkáni, ale týchto v r. 1803 vyhnali. Po nich sa vrátili kapucíni.

Od r. 1894 tu ako vrátnik slúžil kapucín - brat Konrád z Parzhamu, po ktorom je pomenovaný dnes kláštor. Tohto pápež Pius XI. v r. 1930 vyhlásil za blahoslaveného. Neskôr za svätého, ako vzor kresťanskej služby a pokory. Jeho hrob je odvtedy druhým významným pútnickým cieľom v Altöttingu.

V Altöttingu je celkom 13 kláštorov a konventov.

Vedľa kapucínskeho kláštora sv. Konráda, z pravej strany, je najväčší altöttinský kostol, bazilika sv. Anny, ktorú postavili vr. 1910 -1912. Po vybudovaní železničnej trate, počet pútnikov natoľko vzrástol, že ostatné kostoly boli primalé na ich prijatie. Do tohto chrámu sa vojde 6.000 pútnikov.

Aj my, Slováci, sme ho už 4 razy použili na národnú púť za mučeníka Jozefa Tisu, lebo všetky kostoly boli pre slovenských pútnikov primalé.

Ale pre Slovákov je kostolík sv. Konráda najbližším a najmilším, lebo do tohto kostola prišiel ako pútnik aj najmilovanejší syn slovenského národa, Msgr. ThDr. Jozef Tiso, aby vo svojich vrúcnych modlitbách vyprosil, od Všemohúceho Boha, ochrannú ruku pred spustošením a vyvraždením, postupujúcim polozdivelým sovietsko-komunistickým vojskom, a pred čechoboľševickou okupáciou Slovenska, pred večnou záhubou.

Keďže vtedy americká branná moc i vláda boli opojení víťazstvom a očarení sovietsko-boľševickým priateľstvom, stali sa takými politickými slepcami, že sa nedokázali zmôcť na zdravú myšlienku a šliapali z jednej politickej kaluže do druhej, ešte väčšej, z čoho sovietsky boľševizmus natoľko zbohatol, že hrozilo akútne nebezpečie, že ovládne celý svet.

Týmto, do neba volajúcim hriechom amerických nezmyslov, padol za obeť aj náš múdry a prezieravý pútnik Jozef Tiso.

Krátené a upravené vydavateľom