Ďalej, že sa evakuácia nie tak previedla, ako si to Nemci mysleli a ako to začali robiť na východnom Slovensku, že naša vláda slovenská vedela do toho zasahovať, isteže to bol výsledok tej skutočnosti, že je tu vládna autorita, že je tu ktosi, kto to Slovensko reprezen­tuje a o koho sa možno oprieť, keď tú intervenciu prevádzame a keď sa o ňu uchádzame. O Záhorí už bola tu reč, že Nemci vážne prišli s tým plánom, že spišských Nemcov presídlia do Záhoria a Záhoranov na Spiš. Z tejto skutočnosti môžete posúdiť, že ešte i vtedy ako si trúfali Nemci, aké plány oni mali, že ešte i toto prevedú, že Záhorie ponemčia nielen rečove, ale i biologicky, že tam budú sedieť Nemci a Záhorania pôjdu hore do Spiša. Že sme sa tomuto vedeli vzoprieť, že sme toto vedeli prekaziť, nevedeli ľudia, lebo o tom sme nepísali, o tomto sme nehovorili, ale sme sa tešili tomu, že sme to previedli, že sa im to nepodarilo.

Tiež málo sa hovorilo o tom, ako sa domáhali Nemci ešte v januári, vo februári o me­novanie nemeckých profesorov na univerzite a ako prichádzali i z kruhov našich vážne intervencie a návrhy, aby som menoval Nemcov za univerzitných profesorov. Keď som ja na toto povedal: dokiaľ ja mám možnosť kvalifikovaných Slovákov usadiť na univerzitné katedry, dotiaľ žiadneho Nemca nemenujem - potom utíchli a potom prikročilo sa k tomu, čo sa mne pripisuje tiež ako obťažujúca okolnosť, ako diktátorský systém a diktátorské počínanie, že sme novelizovali platný dosiaľ univerzitný zákon tými slovíčkami, že menovať za univerzitného profesora môže prezident Republiky na návrh fakultného senátu, alebo i bez toho, keď to nutná potreba vyžaduje; týmito slovíčkami nebolo vyzdvihnuté, ale len umožnené, aby sme čím skôr tie prázdne katedry, na ktoré Nemci poukazovali: však sú prázdne, však ich nikto neobsadzuje, nik nevyučuje, mládež naša trpí, lepšie bude, keď tam bude nemecký profesor sedieť ako nikto, aby som umožnil, vidiac prekážky kvalifikačného procesu, niektoré kvalifikačné procesy sa ťahali pol roka, rok a roky už, isteže zo všelijakých príčin, aby som umožnil aj bez kvalifikačného procesu kvalifikova­ným ľuďom, aby sadli si na katedry, aby tie nezývali prázdnotou a takto neprovokovali i našich i nemeckých činiteľov. Keď som menoval potom tých profesorov, potom sa zdalo a videlo, že čo to malo za účel. Ovšem je charakteristické, a toto chcem pripomenúť ako vec vedľajšiu, ale i taká vec vedľajšia posvieti mnoho ráz na pomery a na pohnútky, ako posudzovali mnohí ľudia tehdajšie pomery. Keď som ja s týmto návrhom akosi - nie, že som ja prišiel, ale som tento návrh akosi forsíroval, aby bol prevedený, všeobecne sa súdilo v kruhoch univerzitných a myslím aj parlamentných, že toto robím v prospech a v záujme určitej osoby, že toto robí prezident len preto, aby mohol menovať za profesora Dr. Polakoviča, ktorý tu pri pojednávaní bol apotrofovaný ako aký-taký laik, žurnalista, alebo nejaký ideológ, ktorý moje myšlienky kolportuje, rozoberá, ktorý o mne knihy písal atď., atď., že kvôli tomu to robím, keďže sa jeho habilitácii robia ťažkosti, a keď som na základe toho zmeneného zákona menoval profesorov, s úžasom zbadali a konštatovali, že tu Dr. Polakovič nie je, že Dr. Polakovič nebol menovaný. Padá všetko to, čo sme si mys­leli a z čoho sme podozierali, prečo sa tento zásah robí. Toto len na osvetlenie, že mnoho ráz ako si vymýšľajú ľudia, aké vysvetlivky dávajú mnohým počínaniam.

Pripomenúť musím ešte pri tejto príležitosti, aby si niekto nemyslel, že som sa nevzdá­val, že som tým nič nedocielil; som tu už spomínal Karmasinovo memorandum, ktoré Karmasin po povstaní, po povstaní nemal inšej starosti, ako mne obšírne memorandum doniesť s tým obsahom, že tých nemeckých jeho ľudí, ktorí museli utiecť z rozličných krajov Slovenska, keďže sú bez zamestnania, musí ich slovenská vláda rozmiestniť po rozličných úradoch, zamestnaniach a že sa hlásia k vláde, k účasti na vláde. Dneska sa tak má a tak sa mnohoráz i prejavuje, že vtedy už predsa každý videl, že tomu je koniec, že tí Nemci už z posledného melú a len ten Dr. Tiso sa ich ešte drží, len ten Slovenský štát satelický posledný je, všetci utiekli, len oni sa ešte držia. Toto Karmasinovo memorandum je tiež jedným dôkazom, že tí Nemci si nepočínali tak, ako by z posledného mleli, že oni neboli ešte na úteku, ba z týchto vecí, ktoré sa odohrávali práve v takýchto interných politických jednaniach, my sme museli súdiť, že máme tu do činenia ešte s hroziacim nebezpečenstvom, akútnym, ktoré hrozí nám a našim záujmom ešte vážnym nebezpečen­stvom a preto treba nám vydržať a preto Dr. Sokol povedal, že keby nebola vláda zostala s prezidentom na mieste, bolo by bývalo ešte horšie. Isteže ešte horšie. Tí Nemci neboli by brali ohľady, ako tu bolo povedané, že keby sme pri povstaní sa všetci pripojili alebo sa Štefan Polakovič, ideový a duchovný vodca Hlinkovej mládeže, funkcionár hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy, ideológ HSĽS, zriekli aspoň, neboli by mali tí Nemci smelosti a odhodlanosti robiť to, čo robili. Boli by robili ešte horšie, kto ich poznal a toho sme sa mi obávali, preto sme vydržali zachraňovať z toho, čo sa dá ešte zachrániť, aspoň toľko, koľko sa dá.