Podobne tak i na ochranu česti našich amerických bratov Slovákov vyžaduje sa tu odo mňa slovo. Boli títo naši bratia, ktorí tam ťažko žijú, ťažko sa boria o udržanie svoj­ho národného sebavedomia, nielen ťažkými finančnými prostriedkami sami si udržujúc svoje školy a svoje kostoly, ale ohromné zápasy musia prevádzať, aby tá naša menšina tam neutonula, v tom veľkom mori zmiešaných národov, ktoré tam sa nachádzajú, táto naša menšina amerických Slovákov vykázala toľko kladu, toľko porozumenia a toľko úprimného snaženia, aby pomáhala svojej otčine tu pod Tatrami, že nijako nezaslúžili si to, aby o nich sa hovorilo, že vlastne oni ani nie sú Slováci, že viac sú ovplyvňovaní svojou cirkevnou orientáciou, ako svojím národným povedomím. Veď mnohí z nich vraj nevedia ani slovensky, mnohí nevedia, kde sa narodili, jestli sa narodili ešte tu a mnohí nevedia, že ich rodičia kde sa narodili a kde je kto, kde sa tí ich rodičia narodili, nemajú teda spojitosť s tou slovenskou zemou, s tou slovenskom krajinou. Ja som tam bol a iste vidím v tom akýsi prozreteľnostný zásah do mojej politickej činnosti, hoci som sa celý rok bránil tomu pre domácu zaujatosť, aby som išiel ta, lebo som nemohol sa odtrhnúť od domácich povinností, konečne ma takrečeno vytrhli z domova a posadili na vlak aby som už išiel v tridsiatomsiedmom a mal so to osobné šťastie skusovať, čo naši americkí Slováci robia a čo všetko podnikajú nielen aby sa udržali, ale aby dľa možnosti pomáhali aj tomu koreňu, z ktorého vyšli, a preto je im musím vzdať len svoju česť a musím im poslať svoj úprimný braterský pozdrav a vďaku za všetko to, čo doteraz vykonali v prospech sloven­ského národa a čo aj v budúcnosti vykonávať budú.