Rozhodoval som sa potom, ako som povedal, že sa ujmem záverečného slova preto, lebo som sľúbil, že isté veci objasním ešte, a týchto vecí, ktoré som sľúbil, že ich objas­ním, je niekoľko. Nebolo mi to možné pri jednotlivých bodoch obžaloby, keď sme ich prejednávali, lebo sme utekali, išli sme rýchle ďalej, napred a niektoré otázky, niektoré zásady boli len tak hodené a išli sme od nich ďalej. Tak bolo tu povedané a bralo sa to za akúsi axiomu, ktorá má asi slúžiť i pre rozhodovanie súdu, priznaná ako kladné zodpove­danie, že to, čo sa tvrdí, je pravda.

Takáto jedna axioma je, keď sa na to odvoláva obžaloba, alebo tu snáď aj zo strany slávnych prísediacich bolo povedané, že keďže to bolo v Slováku uverejnené, obžalovaný to musel čítať, musel vedieť, keby nebol s tým súhlasil, bol by to dementoval, keďže to ale nedementoval, teda súhlasil s tým. Teda, to je stanovisko niekoho, nie zásady tej práv­nickej axiomy: qui tacet, coinsentire videtur - kto mlčí a niečo písané, nedementuje to, teda súhlasí, schvaľuje to. Ja v krátkosti len na to si dovoľujem poukázať, že kto presne rozdeľuje a rozlišuje, ten učí správne, kto presne určuje pojem vecí a pripomína svoje vý­razové termíny, ten uhádne pravdu a táto právnická axioma hovorí: qui tacet, coinsentire videtur - kto mlčí, zdá sa, že súhlasí, videtur, nie že consendit. Tí starí Rimania, ktorí túto starú axiomu tvorili, tí to veľmi presne povedali a preto povedali: qui tacet, coinsentire videtur, a nie: qui tacet, coinsentit, to by bolo, kto mlčí súhlasí, ale oni nepovedali, že kto mlčí, súhlasí, ale povedali, že kto mlčí, zdá sa, že súhlasí. Toto je práve tá okolnosť, na ktorú som chcel poukázať.

Nemožno v zmysle a na základe tejto axiomy takto vysvetľovanej, nemožno teda kon­krétne prípady, ktoré sa počas pojednávania tu vyskytli, menovite objavenie niektorých článkov v Slováku, alebo text mojich niektorých prejavov, že keď som s tým nesúhlasil, že je to nie dobre reprodukované, mal si teda dementovať, nedementoval si, teda si súhlasil.

Upozorňujem, že i tí starí Rimania len toľko povedali, že zdá sa, že súhlasí, teda to nieje dôkaz, nie ešte konkrétne prevedený dôkaz, že súhlasil, ale len nejaké podozrenie, nejaké zdanie súhlasu.