Slováci, Slovenky!
História zaznamenala výrok veľkého pápeža Gregora VII., ktorý povedal utieknuvší do južného Talianska pred nepriateľským náporom na svoje sídlo: „Miloval som spravodlivosť, nenávidel som neprávosť, preto zomieram vo vyhnanstve.“
Slovenský národ dňom 14. marca 1939 bol položený na váhu dejín, aby sa dokázalo, či je schopný a hoden samostatného života, či nie. Pochopili sme vážnosť tohto činu a preto chopili sme sa práce na každom poli, aby sme sa osvedčili pred tvárou sveta. Výsledky tohto vzchopenia sa čoskoro začali ukazovať doma aj v zahraničí. Priateľ sa tešil z nášho napredovania, nepriateľ hľadal vysvetlenie neodškriepiteľnej skutočnosti, že slovenský národ rastie a vzmáha sa. Radosť z budovateľskej práce vzbudzovala čoraz väčšiu odhodlanosť v duši každého Slováka k práci, k statočnosti, k vytrvalosti v započatom diele.
Proces s bývalým prezidentom slovenského štátu Jozefom Tisom sa začal 2. decembra 1946pred Národným súdom v Bratislave. Za predsedu Národného súdu vymenovalo Predsedníctvo SNR JUDr. Igora Daxnera. Za prísediacich boli vymenovaní: Pavol Polák, Ľudovít Benada, Ján Demjan, Šimon Struhárik, Andrej Pátek a Jozef Štaudinger (od 13.12. 1946 Štefan Gažík). Za žalobcov boli vymenovaní právnici: JUDr. Ľudovít Rigan, JUDr. Juraj Šujan, JUDr. Michal Gerö a od 1. apríla 1946 aj vojenský prokurátor JUDr. Anton Rašla. Obhajcami v tomto procese boli JUDr. Ernest Žabkay a JUDr. Grečo. Národný súd vyniesol tento rozsudok: