Prof. Masaryk, panie a páni, vlastnoručne podpísal Pittsburghskú dohodu už ako zvolený prezident Česko-slovenskej republiky. Vysvitá to j asne z Osvedčenia, ktoré vystavil v mene Slovenskej ligy jej predseda Albert Mamatey Jozefovi Hušekovi, redaktorovi „Jednoty“ dňa 3. marca 1919, keď ho poveril zastupovaním Slovenskej ligy v Europe a v zahraničí. V Osvedčení tomto Mamatey píše (číta): „Dľa tohoto poverenia p. Hušek viazaný je držať sa v rámci a v smysle Česko-slovenskej dohody, uzavretej v Pittsburghu, v Spojených štátoch amerických, dňa 30. mája 1918 medzi predstaviteľmi Českých a Slovenských organizácií amerických za prítomnosti prof. Masaryka, ktorý túže Dohodu neskoršie, už ako prezident Česko-slovenskej republiky vlastnoručne podpísal.“

Slávna snemovňa! Ale Pittsburghská dohoda zaväzuje nielen preto, že ju uzavrel prof. Masaryk ako predseda Česko-slovenskej národnej rady a že ju neskoršie podpísal už ako zvolený prezident česko-slovenského štátu, ale i preto, lebo jej záväznosť uznali v Ženeve dňa 31. októbra 1918 aj delegáti Národného výboru pražského a zástupci Sväzu českých poslancov.

V prvom bode tohoto protokolu, ktorý bol napísaný na porade delegátov Národného výboru pražského so zahraničným ministrom dočasnej vlády česko-slovenskej, stojí doslovne toto - tento dokument najdete v knihe terajšieho p. prezidenta dr Beneša „Svetová válka a naša revolúcia“ (číta): Prehlásili (t. j. zástupci Národného výboru pražského a Českého sväzu poslaneckého na jednej strane a minister zahraničných vecí dr Beneš na strane druhej), že uznávajú pre národ záväznými a schvaľujú všetky kroky, ktoré dočasná vláda krajín česko-slovenských v Paríži alebo jednotliví jej členovia podnikli, a to i v dobe, než vláda táto bola zriadená.“ Podpísaní: František Staněk, Gustav Habermann, dr Karel Kramář, Antonín Kalina, Václav Klofáč, Karel Svoboda, dr Preiss, dr Edvard Beneš, dr Ivan Markovič a dr Štefan Osuský.

Prof. Masaryk, ktorý koncipoval a podpísal Pittsburghskú dohodu ako predseda Česko-slovenskej národnej rady v Paríži, bol predsedom dočasnej vlády česko-slovenskej. To znamená, že podľa obsahu citovaného protokolu zástupci Národného výboru pražského a Českého sväzu poslaneckého uznali za záväznú a schválili aj Pittsburghskú dohodu.

Konečne neobstojí ani posledná námietka, že Pittsburghská dohoda neplatí, lebo nevyhovuje predpisom, ktoré platia v Spojených štátoch amerických. Pittsburghská dohoda nie je smluvou súkromoprávnou, ale dohodou politickou. A pre platnost politickej dohody nie je smerodajná forma, ale rozhodujúci je obsah. To platí v plnej miere aj o platnosti a záväznosti Pittsburghskej dohody.