Martin Sokol (1901-1957) bol jedným z čelných predstaviteľov HSĽS; od roku 1929 bol generálnym tajomníkom strany, členom predsedníctva i výkonného výboru strany. V roku 1935 bol zvolený za banskobystrický kraj za poslanca Národného zhromaždenia ČSR v Prahe. Tu sa stal tajomníkom klubu poslancov HSĽS. Ako vyštudovaný právnik bol autorom niekoľkých návrhov zákonov a spolutvorcom zákona o autonómii Slovenska. Onedlho, v decembri 1938, bol zvolený za poslanca Snemu Slovenskej krajiny a v januári 1939 za jeho predsedu. Dňa 14. marca 1939, po hlasovaní poslancov, z titulu funkcie oficiálne vyhlásil samostatnosť Slovenska.

Prepis prejavu Dr. Martina Sokola, prednesený v rozprave o vyhlásení predsedu vlády Dr. Milana Hodžu na 135. schôdzi poslaneckej snemovne (dňa 4. marca 1938), z dňa 9. marca 1938 vydal (ako brožúrku) ešte v roku 1938 Klub poslancov HSĽS vlastným nákladom.

Posl. dr Sokol: Slávna snemovňa, panie a páni!

Rozprava o vládnom vyhlásení sa koná v čase neobyčajne vážnom a preto má mimoriadny politický význam pre našu republiku. (Hluk.)

Predseda (zvoní): Prosím o ticho.

Posl. dr Sokol (pokračuje): Posledné medzinárodné politické udalosti, ktoré sa odohraly v našom bezprostrednom súsedstve, sú tak dôležité pre náš štát, že je potrebné, aby sme zaujali k nim rozhodné a jasné stanovisko.

A preto dovoľte mi, aby som hneď úvodom vyhlásil, že Hlinkova slovenská ľudová strana stojí na pôde tohto štátu a že hranice Česko-slovenskej republiky pokladá za trvalé a nedotknuteľné. (Potlesk.) Sme v opozícii proti terajšej vláde, ale nie sme v opozícii proti štátu, lebo štát tento je aj štátom Slovákov (Tak je!) a ktokoľvek by siahol na samostatnosť a neodvislosť česko-slovenského štátu, ten by siahol aj na slobodu slovenského národa. (Tak je! - Potlesk.)

Slávna snemovňa! Kto pozorne sleduje vývoj medzinárodných politických udalostí od skončenia svetovej vojny, vidí jasne, že situácia v Europe za uplynulých 20 rokov sa podstatne zmenila. A bolo by chybou, keby sme si neuvedomili, že sa zmenila v náš neprospech, a keby sme z tejto skutočnosti nevyvodili včas všetky dôsledky, ktoré sú potrebné pre zaistenie našej štátnej samostatnosti. Posledné zahranično-politické udalosti hovoria jasne a vylučujú akékoľvek pochybnosti. Boj o zachovanie samostatnosti a neodvislosti Česko-slovenska dostáva sa do rozhodujúceho štádia a od jeho výsledku závisí budúci osud tak slovenského ako aj českého národa. A práve preto je v záujme tohto štátu nanajvýš potrebné, aby konečne odstránené boly základné príčiny terajšieho nedorozumenia medzi Čechmi a Slovákmi (Tak je! - Potlesk.) a aby medzi slovenským a českým národom bola úprimná a harmonická spolupráca. Spoločne sme si slobodu vydobyli a len spoločne môžeme si ju udržať a uhájiť aj v budúcnosti. (Tak je!)