Slávna snemovňa! Keď chceme správne posúdiť zahraničnú politickú situáciu nášho štátu, musíme skúmať, či a na koľko sú pevné základy našej zahraničnej politiky. Bezpečnosť Česko-slovenskej republiky v politike zahraničnej sa opera o Spoločnosť národov, Francúzsko, Sovietsky sväz a Malú dohodu. (Hlasy: Čo nám Soviety pomôžu!)

Spoločnosť národov od počiatku svojho vzniku prežíva krízu, preto hlavne v posledných rokoch sa volá so všetkých strán po reforme Spoločnosti národov. Víťazné štáty žiadajú reformu Spoločnosti národov preto, lebo Spoločnosť národov dokázala, že je neschopná zamedziť vojnu a trvale zaistiť existujúce hranice, a porazené štáty zas volajú po reforme Spoločnosti národov preto, lebo vidia, že Spoločnosť národov je neschopná previesť také zmeny, ktoré by vyhovovaly ich mocensko-politickým záujmom. Je len samozrejmé, že za takýchto okolností nie je možná taká reforma Spoločnosti národov, ktorá by upevnila jej súdržnosť a pozdvihla jej autoritu.

Spoločnosť národov zaznamenáva od svojho vzniku skoro samé neúspechy. Na pr. snaha Spoločnosti národov o odzbrojenie štátov skončila sa takým zbrojením, akého dejiny ľudstva nikdy ešte nezaznamenaly. Každá akcia Spoločnosti národov proti útočníkovi skončila dosiaľ vždy anexiami. Keď sa Japonsko rozhodlo pre útok, jednoducho vystúpilo zo Spoločnosti národov a Spoločnosť národov bola voči jeho útoku úplne bezmocná. To isté urobilo aj Nemecko, keď siahlo k opatreniam, ktoré sa protivily mierovej smluve versailleskej. Podobne sa ukázala úplná bezradnosť Spoločnosti národov i v prípade útoku Talianska proti Abesínii a najnovšie aj v prípade občianskej vojny vo Španielsku.

Slávna snemovňa, keď toto všetko uvážime, prídeme k záveru, že Spoločnosť národov nemá moci a potrebnej autority, a preto žiaden štát nemôže budovať svoju bezpečnosť na politike Spoločnosti národov. Všetko sa tak zdá, že dnes Spoločnosť národov je dobrá len na to, aby bola zodpovedná za neúspechy niektorých štátov v politike zahraničnej. (Výkriky.)