Slovenskej národnej púte do Altöttingu, 27. 4. 1996, sa zo Slovenska zúčastnilo okolo 700 pútnikov, ďalších 250 krajanov prišlo zo zahraničia, vzdor rôznym hrozbám, hanobeniam, fyzickým provokáciám pred nemeckými cirkevnými a administratívnymi úradmi.
Menší počet pútnikov spôsobila štvavá propaganda proti púti, ako aj nedostatok finančných prostriedkov slovenských občanov a vysoká nezamestnanosť.
Keď slovenskí pútnici začínali púť, po rakúskych a nemeckých mestách, ako je Traismauer, kde pokrstili nitrianske knieža Pribinu, Kremsmünster a Aurolmünster, sídla evakuovaných slovenských vládnych činiteľov, ale najmä Altötting, ľavičiarski a čechoslovácki žurnalisti s filmovými kamerami pred Domom odborov, na nástupisku áut, napadli niekoľkých pokojamilovných pútnikov, v snahe vyvolať incident, ktorý by pripísali na vrub slovenských pútnikov. Keď sa im tento pokus v Bratislave nevydaril, pokúsili sa o to ešte raz v Altöttingu v nádeji, že dôjde k výtržnostiam a cirkevné a administratívne úrady budú musieť zakročiť a poriadanie pútí pre ohrozovanie verejného poriadku, zakázať.
Svätú omšu v Stiftskirche celebroval otec Ing. Maslák s Msgr. Dr. Belasom, vdp. Očenášom z Rače pri Bratislave a ešte s jedným kňazom a so 6 miništrantmi.
Na organe hral Stano Stank z Hradišťa, zo Záhoria, pričom hralo niekoľko dychových telies, z rôznych krajov Slovenska a heľpiansky ženský spevácky súbor pod vedením Márie Mešťanovej a ostatní slovenskí pútnici spievali. Homíliu „Tiso a slovenský národ“ povedal vdp. Očenáš.
Bohoslužby veriaci zakončili pápežskou hymnou: „V sedmobrežnom kruhu Ríma“, slovenskou chrámovou hymnou „Bože, čos' ráčil slovenskému ľudu“ a „Kto za pravdu horí“.
Vdp. Ing. Rudolf Maslák s Msrg. Dr. Belasom z Nitry a vdp. Očenášom z Rače pri Bratislave stáli spolu pri oltári pri koncelebrovanej sv. omši.
Pietnu spomienku pri zázračnej kaplnke Panny Márie otvoril organizátor púte spoločnou modlitbou Otčenáš, Zdravas' Mária a Sláva Otcu.... s modlitbou za blahorečenie mučeníka Tisu, za zveľadenie slovenského hospodárstva, sociálneho zabezpečenia, odstránenie nezamestnanosti, utuženie kresťanstva, zamedzeniu zločinov a preorientovanie čechoslováckej a maďarónskej opozície na slovenských vlastencov.
Slávnostnú akadémiu na Tylliplazi o 14.30 otvoril a viedol moderátor Michal Števko z Klokočína pri Nitre, potom organizátor pútí, Štefan Valko, pozdravil a privítal pútnikov, na čo účastníci zaspievali hymnickú pieseň „Kto za pravdu horí“ za doprovodu všetkých hudobných súborov.
Katka Vilimová z Heľpy zarecitovala báseň „Jedného sme mali orla“, za čo ju odmenili dlhotrvajúcim potleskom.
Hlavný prejav „Tiso a politické nebezpečie nad Európou“ povedal Doc. Ing. Jozef Laček, predseda SONOPu v Bratislave.
Akadémiu spestril krojovaný súbor „Heľpan“ s básnickým prívetom: „Čuduje sa ten Kľak z juhu, Vápenica veľká, kdeže sa zatúlali tie helpianské decká. Z maličkého kostolíka priam do katedrály! V Altöttingu v omši svätej naše srdcia zhriali“.
Napokon sa ujal slova prof. Ľudovít Tatran z Bratislavy, ako autentický svedok dlhého spolunažívania, so živými spomienkami na slovenského rodoľuba Dr. Tisu, ktorý bol uvedený básnickým predstavením: „Ďalší rečník sa vynára, nedočkavosťou sa zhára. Veď spomienky dlho vážil, čo s obdivom s Tisom zažil. Sladká triaška ho už zrádza. Ľudo Tatran, hľa prichádza“.
Zvlášť pestrým príspevkom prispela folklórna skupina z Topoľčianok, ktorá si od všetkých pútnikov odniesla nielen obdiv a vďaku, ale aj dlhotrvajúci potlesk.
Prosbu všetkých altöttinských pútnikov, adresovaný slovenským cirkevným hodnostárom, prečítal pán Marušínec z Bánoviec nad Bebravou..
Na záver akadémie všetky krojované súbory, z rôznych častí Slovenska, ľudovými piesňami a tancom rozveselili prítomných a vzbudili obdiv altöttinskej verejnosti.
Na záver Michal Števko sa k účastníkom akadémie takto prihovoril:
„Prišli spievať, tancovať, mučeníka sláviť a srdečné chvíle s ľudom radostne tu stráviť. Na farebných vzácnych krojoch rozkvitla im lúka.... Vstávaj, Tiso, Slovač ti krásu vzácnu núka.“
Organizátor púte sa na záver poďakoval prítomným za účasť a zaželal im šťastný návrat ku svojim rodinám, na čo zaspievali slovenskú hymnu „Hej, Slováci“.
Gramaticky upravené.