Najväčšie nemecké pútnické miesto dňa 16. 4. 1994 slávilo 100. výročie od smrti kapucínskeho brata sv. Konráda, a 60. výročie od jeho vyhlásenia za svätého pápežom Piom XI. v r. 1934.

Aj v tomto roku 16. apríla putovali sem stovky slovenských pútnikov z celého sveta, aby sa mohli pokloniť a vzdať česť svojmu rodákovi mučeníkovi Jozefovi Tisovi.

Už v skorých ranných hodinách sa zapĺňali ulice a námestia slovenskými pútnikmi so slovenskými zástavkami, s ružencom v rukách a s modlitbou na perách.

Svätú omšu, v bazilike sv. Anny, s piatimi oltárnymi bratmi koncelebroval otec Ing. Rudolf Maslák, pôvodom z Krásna nad Kysucou, veľmi dojímavú homíliu o svätom kríži a mučeníkovi Tisovi povedal otec Vojtech Zeman, pôsobiaci teraz v Paríži, pri ktorej máloktoré oko nezaslzilo. Počas svätej omše vystupoval folklórny spevokol z Devínskej Novej Vsi a slovenské omšové piesne spievali slovenskí pútnici za doprovodu organistu Štefku z Nitry.

Po svätej omši, ktorú zakončili slovenskými hymnami sa celý sprievod pútnikov, v počte cca 800 vydal na námestie k zázračnej kaplnke Panny Márie Omilostenia, kde sa veriaci spoločnými modlitbami, spevom a príhovorom otca Vojtecha Zemana poďakovali za slobodu a štátnu samostatnosť Slovenska a za rehabilitáciu a blahorečenie Dr. Tisu.

Pútnici sa potom vybrali do kapucínskeho kláštora, do izby, v ktorej býval Dr. Tiso, kde si v malom múzeu po prvej Slovenskej republike prehliadli pamiatky po ňom, mince, známky atď. Pútnici Tisovu miestnosť opúšťali so zvláštnym, milým a teplým pocitom upokojenia a nadobudnutia nových duševných síl a spokojnosti, ktoré ich budú v živote sprevádzať.

Po obedňajšej prestávke o 15. hodine slávnostnú akadémiu na Tillyplatzi otvoril moderátor Ing. Michal Štefko.

Všetky prejavy, referáty, recitácie, básne a piesne boli vedené v národnom a náboženskom duchu a zhodnocovali celoživotnú činnosť Dr. Tisu za blaho národa a Cirkvi.

Najpozoruhodnejší prejav, z čias maďarskej a českej okupácie z rokov 1918-1939 a od roku 1945 do r. 1993 mala Elena Krištofová z Kozároviec, ktorá presnými údajmi, dátami popisovala zverstvá a barbarské činy, ktorých sa na slovenskom národe dopúšťali.

Jozef Dvorecký z Prusov pri Bánovciach obviňoval české politické reprezentácie z tisícov krívd, ktorých sa dopúšťali na slovenskom národe Česi ešte aj dnes.

V životných a školských svojich spomienkach oboznámil profesor Ľudovít Tatran nielen o dobrote, spravodlivosti Tisu ako osoby, ale aj kňaza, politika a štátnika, s ktorým si ani Hitler nevedel poradiť.

Po odrecitovaní niekoľkých básní o mučeníkovi Tisovi, organizátor púte sa poďakoval prítomným za účasť a obetu, ktorú podstúpili dlhou cestou, zaspievaním hymny „Hej, Slováci“ pútnici slávnosť ukončili.

Potešiteľným a milým prekvapením bola aj pomerne veľká účasť pútnikov zo Slovenska, vzdor tomu, že tak domáce slovenské, ale aj nemecké oznamovacie prostriedky, najmä tlač, rozhlas, ale aj televízia šírili o púti najnezmyselnejšie ohováračky, vyfabrikované českými a maďarskými biskupmi, za pomoci domácich zradcov, hlavne z rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Negatívny postoj k púti mala aj slovenská politická reprezentácia, na čele s Dr. Jánom Čarnogurským, Dr. Petrom Weissom, Milanom Kňažkom a ďalšími.

Na Slovensku prevláda obava, že sa vrátia staré poriadky z čias spred r. 1989.

Potešiteľné je, že už aj niektoré nemecké noviny nedali sa oklamať falošnými informáciami o slovenskej národnej púti, aké rozširovali Zvrškovec a jemu podobní z rozhlasu Slobodná Európa a k púti sa nevyjadrovali.

Gramaticky upravené.