Ani v jubilejnom roku 1988, v poradí už desiata púť nebola ušetrená od zlých jazykov diskriminácie a rozširovania neprávd a výstrah každému, kto sa tejto púte mienil zúčastniť.

Hlavnými realizátormi týchto rozvratných akcií boli slovenskí Čechoslovakisti z rozhlasovej stanice Slobodná Európa, Hlas Ameriky a Rada slobodného Československa.

Títo sa všade snažili túto púť očierňovať a slovenskú verejnosť nielen ovplyvňovať, ale aj zastrašovať, že táto púť je veľkým nešťastím pre slovenský národ a jeho kredit v zahraničí. Ich najosvedčenejšou metódou bola šuškaná propaganda, ktorou zavádzali nielen slovenskú emigráciu, ale aj celý svet.

O našej púti rozširovali klamlivé informácie a výstrahy, že pútí sa zúčastňujú vyslaní komunistickí agenti, provokatéri, ktorí si všetko nielen zapisujú, ale aj tajne nahrávajú, ba dokonca fotografujú účastníkov púte.

Tým účastníci púte vystavujú prenasledovaniu svojich príbuzných doma, na Slovensku, ale aj samých seba, lebo si účasťou znemožnia vycestovanie do zámoria, ba dokonca stratia právo na azyl, a tým aj povolenie k pobytu a práci, lebo túto púť na západe považujú za fašistickú a nacistickú, a tá je tam zakázaná.

Takýmito a podobnými dezinformáciami sa snažili odradiť každého potenciálneho pútnika od účasti na púti, ktorý s nimi prišiel do kontaktu.

Koho nezlomili ani týmito argumentmi, vyrukovali na nich ešte ďalšími, najmä tým, že Slovenská republika bola fašistická, jej vláda i prezident boli fašisti, ktorí dobrovoľne sa prihlásili k nemeckému nacizmu a my ešte dnes vraj oslavujeme vznik fašistického štátu a ostatné nacistické sviatky, oslavujeme fašistických predstaviteľov, za ktorých považujú i Hlinku, Tisu a iných, a čo je najhoršie, ešte k nim poriadame aj púte. Preto nás vraj nikto nechce uznať za národ hodný patriť do rodiny európskych národov, a preto nás vraj budú musieť rozdeliť medzi susedné národy.

Nie je táto konštrukcia klamstiev, podvodu a zlomyseľnosti hodná Božieho trestu?

Nebolo mi ľahké desiatkam listových, telegrafických, telefonických, či ústnych dotazov o pravdivosti uvedených dezinformácií a im podobným dokazovať, že to všetko nie je pravda, že to sú všetko len nezmyselné, zlomyseľné a zámerné klamstvá, zavádzania neinformovaných alebo zle informovaných. Musel som im vysvetľovať, že to sú len zbožné želania Čechoslovakistov, zatajiť im pravdu o slovenskej minulosti a snahách slovenského národa po emancipácii, o vymanenia sa spod českého koloniálneho panstva, odhovoriť ich od účasti na púti, aby sa tam nedozvedeli čistú, nefalšovanú pravdu o prvej slovenskej republike a jej prezidentovi Dr. Tisovi, čo všetko sa môžu dozvedieť na kázniach a referátoch vysokovzdelaných slovenských exilových historikov a našich krajanov, ktorí žili na Slovensku počas existencie prvej Slovenskej republiky, ale aj za prvej tzv. Československej republiky. Boli svedkami zločineckej politiky českých politických reprezentácií a domácich slovenských Čechoslovakistov a ich doslova vykorisťovaní a ožobračovaní slovenského národa.

Osnovatelia a rozširovatelia týchto dezinformácii sú platenými agentmi rozhlasovej stanice Slobodná Európa, Hlas Ameriky a slovenských Čechoslovakistov z Rady slobodného Československa.

Vychádzajúc z toho, čo všetko podnikali proti púti, som očakával, že sa jej zúčastní len malé percento počtu pútnikov z predošlého roka, prípadne aj skorších rokov.

Na moje milé prekvapenie, jubilejnej púte sa zúčastnilo okolo 300 pútnikov, tí prišli nielen z Nemecka, Švajčiarska, Rakúska, ale aj z Holandska, Belgicka, Rakúska, Talianska, ba aj zo Slovenska. Z Kanady, USA a Austrálie nielen ospravedlnili svoju neúčasť, ale poslali aj obsiahle blahopriania k dosiahnutiu úspechu tohto podujatia v prospech slovenského národa

Mnohé pozdravy a príspevky k akadémii sme dostali nielen zo štátov západnej Európy, USA, Kanady, Austrálie, ale aj zo Slovenska, čomu sme sa veľmi potešili.

Na svätej omši, ktorú celebroval otec Zeman, účinkoval spevokol Slovenske katolíckej misie z Zürichu pod taktovkou Kamila Hrneka a za sprievodu organu a dychovej hudby.

Otec Zeman vo svojej homílii o mučeníkovi Jozefovi Tisovi povedal, že vďaka Božej prozreteľnosti, ktorá ho ako kňaza, politika a prezidenta Slovenskej republiky obdarila smelosťou, rozhodnosťou a láskou k národu, viedol neúprosný boj za záchranu slovenského národa v r. 1939 - 1945, a priviedol ho k blahobytu, ktorý v časoch najstrašnejšej vojny dejín bol priamo zázrakom, a za to zaplatil najvyššiu daň, stratu vlastného života.

Otec Anton Baník vo svojej homílii hovoril priamo do sŕdc pútnikov, ktorí sa nemohli zdržať hlasitého plaču nad tým, čo tento dobrý syn slovenského národa musel pretrpieť za to všetko, čo dobré urobil v prospech svojho ujarmeného národa, za čo sa mu niektorí odplatili tým, že ho odsúdili k potupnej smrti na šibenici, čo iné národy nerobia ani so zločincami.

Svätú omšu veriaci zakončili zaspievaním „Kto za pravdu horí“ a „Hej, Slováci“.

Dlhý zástup pútnikov, po svätej omši, idúci navštíviť Tisovu izbu, pre ich veľký počet sprevádzali kapucíni, ktorí udržiavali poriadok. Pútnici vzdali úctu mučeníkovi Jozefovi Tisovi zaspievaním hymnickej piesne „Kto za pravdu horí“ a staroslovenský „Otčenáš“.

Veľa pútnikov, ktorí na púť prišli prvý raz, neverili vlastným očiam a ušiam, čo všetko videli a počuli, veľmi ich zaujali pamiatky z čias prvej Slovenskej republiky, a preto, že sa nevedeli od nich odpútať a zbaviť sa príjemného pocitu z pobytu v miestnosti, ktorý ich ovanul, prehliadka izby sa veľmi pretiahla.

Slávnostnú akadémiu v sále hotela 12 apoštolov otvoril Ing. Aristid Zelenay privítaním pútnikov príhovorom o zmysle tejto púte a prečítaním pozdravov a príspevkov najmä z Kanady, USA a Austrálie. Na úvod majstrovsky zarecitoval báseň „Tiso“ 10-ročný Tonko Hrnek z Zürichu.

Potom prehovoril Dr. Jozef Palkovič z Carouge, Švajčiarsko, bývalý bibliotekár Matice slovenskej v Bratislave, dnes vysokokvalitný vedec a historik slovenských dejín, ktorý svojím vedeckým a dokumentmi podloženým prejavom prítomných oboznámil s mnohými cudzinou zatajenými dokumentmi o činnosti a politike ešte za prvej ČSR ako aj počas vedenia Slovenskej republiky Dr. Jozefom Tisom.

Dr. Palkoviča viac razy prerušovali ováciami, jeho referát bol veľmi obsiahly a zaujímavý, a preto sa ostatní prihlásení rečníci vzdali svojich vystúpení, aby sa po prejave mohlo zísť generálne zhromaždenie ZMS v západnej Európe, ako aj zvolenie nového výboru. Voľby bolo treba previesť na žiadosť jej zakladateľa a vedúceho, Štefana Valku, ktorý po druhom infarkte nemohol všetko sám zvládnuť, a terajší členovia výboru iba ako takí figurovali.

Akadémia bola zakončená precíteným záverečným prejavom, poďakovaním pútnikom za účasť a zaspievaním slovenskej národnej hymny Hej, Slováci.

Generálne zhromaždenie ZMS v západnej Európe v Altöttingu otvoril Koloman Murgaš, šéfredaktor Slobodného Slovenska z Kolína nad Rýnom vo funkcii predsedu ZMS.

Gramaticky upravené.