Oznámenie budúcej púte v roku 1984 pod nezmeneným pomenovaním mnohých nemilo prekvapilo, ale viacerých potešilo. Spočiatku boli badať menšie reakcie, ale čoskoro všetko utíchlo, odmlčalo sa, ako kedy sa nebolo nič dialo. Ani ja sám som nič podozrivého nespozoroval, ani nepočul, až na nepatrné poznámky, ale čoskoro som pocítil, že som dostal veľkú pomoc a istotu zo strany niektorých slovenských kňazov, ako je Vojtech Zeman, Msgr. Bucko, páter Štefan Zloch, páter Sebastián Labo z Nemecka, páter Anton Baník, Martin Mazák zo Švajčiarska, prof. Dr. Milan Ďurica a ešte dvaja kňazi z Ríma, ktorí sa plno postavili za ďalšie konanie a rozšírenie púte na celonárodnú púť za mučeníka Jozefa Tisu v Altöttingu. Ostatní kňazi v západnej Európe sa dištancovali nielen od púte, ale aj od slovenskej štátnej samostatnosti ako od všetkého, čo s ňou súviselo.

Takto posmelený a podporený, i keď len malou čiastkou slovenského duchovenstva, ale veľkou väčšinou slovenského exilu, pustil som sa do príprav budúcej púte ešte intenzívnejšie ako predtým, lebo som chcel všetkým neprajníkom a nepriateľom púte dokázať, že ich nenávisť, lož a zlomyseľnosť sú len slabými zbraňami proti pravde, spravodlivosti a Božím prikázaniam. Že ich zlomyseľnosť a zrada národa musia byť potrestané víťazstvom našej národnej púte, rehabilitácie Dr. Tisu a celého slovenského národa.

Aj keď som sa akokoľvek ospravedlňoval a zmalicherňoval minuloročné obvinenie slovenského národa Ing. Kamilom Tomkom z masových vrážd komunistických partizánov vo vápenkách a vypaľovaní dedín pokojamilovného slovenského ľudu po celom Slovensku, týmto nehoráznym klamstvom a obvineniami synovca kardinála Tomka pobúrení vtedajší účastníci púte sa mi vyhrážali bojkotom púte, ak tam ešte raz príde takýto podvodník, provokatér a štváč, ktorý sa odvážil verejne klamať a obviňovať nevinný slovenský národ.

Z protestu proti Ing. Kamilovi Tomkovi sa 5. púte nezúčastnila tretina pútnikov z predošlej púte. Ale aj tak sa púte 20. 4. 1985 zúčastnilo o štvrtinu pútnikov viac, ako v predošlom roku. Veľmi nás potešilo, že na púť prišlo o tretinu viac mladých ľudí, ktorí sem prišli prvý krát a boli z toho, čo zažili, priamo očarení, najmä, keď videli úprimnosť a spolupatričnosť všetkých pútnikov. Presvedčili sa, že boli falošne informovaní ľuďmi z rozhlasovej stanice Slobodná Európa, Hlas Ameriky i Rady slobodného Československa.

Cirkevné obrady boli ešte slávnostnejšie ako po minulé roky. Svätú omšu celebroval otec Anton Baník z Zürichu za koncelebrácie pátrov Vojtecha Zemana, Štefana Zlochu a diakona Ing. Karola Reimera z Mníchova. Počas svätej omše pútnici spievali slovenské náboženské piesne v sprievode organu a dychovej hudby. Kostol bol vyzdobený slovenskými zástavami, portrétom Dr. Tisu a štandardou Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska.

Bolo priamo pôžitkom počas obradov, ale najmä kázne otca Baníka, sledovať prvý raz prišlých pútnikov, ktorí to, čo tu videli, v živote nepočuli.

Najviac všetkých zaujala kázeň otca Baníka, ktorý krásne hovoril o mučeníkovi Tisovi, o jeho kňazskej, ale aj národno-kultúrnej, sociálnej a politickej práci za blaho a dobro slovenského národa nielen počas predmníchovskej tzv. ČSR, ale aj počas slovenskej štátnej samostatnosti až do jeho odsúdenia a popravy. Viac razy bolo badať, ako sa zo strany na stranu veriaci obzerali zo strachu, či niekde nie je skrytý ŠtBák alebo špiceľ, udavač, ktorý ich pôjde hneď udať.

Veriaci bohoslužby zakončili zaspievaním hymnickej piesne „Kto za pravdu horí“ a slovenskej národnej hymny „Hej Slováci“.

I teraz sa všetci odobrali do Tisovej izby, kde prežívali nielen zvlášť ľahké a príjemné ovzdušie, ale mali aj možnosť sa po prvý raz stretnúť s mnohými pamiatkami na prvú Slovenskú republiku, čo ich priamo očarovalo, že sa nevedeli nasýtiť krásou a hodnotou upomienkových predmetov, pre budúce pokolenia Slovenského národa.

Počas návštevy izby si ticho zaspievali pieseň „Hoj, vlasť moja“, čo našich mladých krajanov tak vzrušilo, že sa skoro všetkým zarosili oči a pomaly vychádzali z miestnosti, aby sa uchránili hlasnému plaču, ktorý sa nedal utajiť.

Vybavenie Tisovej izby pamiatkami z obdobia prvej Slovenskej republiky zadovážil z vlastných prostriedkov organizátor pútí, Štefan Valko.

Aj keď s ťažkým srdcom, ale s uľahčenými dojmami opúšťali niektorí pútnici kláštor sv. Konráda, aby ešte včas mohli stihnúť sprievod k zázračnej kaplnke na námestí Altöttingu, a spoločnú modlitbu za skoré blahorečenie mučeníka Jozefa. Tisu a vyslobodenie slovenského národa z českého a z komunistického otroctva.

Asi po pol hodine všetci odišli do hotela 12 apoštolov a po obedňajšej prestávke v sále hotelu sa konala slávnostná akadémia, ktorú otvoril šéfredaktor Slobodného Slovenska, Koloman Murgaš. Požiadal o jednominútové povstanie a veľmi prívetivým pozdravom a obšírnym referátom o dôležitosti tejto púte pre celý slovenský národ a jeho budúce generácie, aby sa aj oni mohli dozvedieť o zločinoch českej nadvlády na Slovensku.

Potom sa ujal slova Valentín Berko, jeden zo starších emigrantov a činný spolupracovník SOVu, ktorý už v prvých dňoch okupácie Slovenska Červenou armádou založil prof. Dr. Ferdinand Ďurčanský.

Berko je tiež veľkým ctiteľom mučeníka Jozefa Tisu a vyzdvihol jeho obetavosť a dlhoročnú spoluprácu s Andrejom Hlinkom, i jeho zásluhy na záchrane slovenského národa pred rozdelením medzi Maďarsko, Poľsko a Nemecko, čo by pre slovenský národ bolo znamenalo národnú záhubu.

Bystrosť rozumu a diplomatická vyspelosť Dr. Tisu zachraňovala, čo sa zachrániť ešte dalo a Slovenský snem vyhlásil 14. 3. 1939 slovenskú štátnu samostatnosť, Slovenskú republiku, čím sa slovenský národ zachránil od zániku a slovenská krajina sa stala v krátkom čase rajskou záhradou nielen Európy, ale i celého sveta.

Akadémiu uzavrel organizátor púte, poďakoval pútnikom za účasť a zároveň ich poprosil, aby prišli aj na budúcu, siedmu púť.

Ako bolo u nás, na Slovensku, zvykom hovoriť, že po každom daždi prídu aj slnečné dni, tak už aj naša posledná púť sa vydarila nad všetko očakávanie.

No, zdá sa, že budúca bude ešte omnoho úspešnejšie, lebo po celý rok bol o ňu veľký záujem, a to nielen z európskych štátov, ale aj zo zámoria. Milo nás prekvapili slovenskí Nemci z Bavorska, ktorí tiež prisľúbili svoju účasť, a to nielen katolíci, ale aj evanjelici, ktorí si vysoko vážia tak cirkevnú ako aj politickú činnosť Dr. Tisu, ktorý bol dobrým prezidentom všetkých občanov Slovenskej republiky.

Gramaticky upravené.