Klikni pre podrobnosti...

Sloveni,

Popolcovou stredou, ktorá pripadla toho roku na 5. marca, pripomíname si, že prachom sme, a že bez viery na prach sa i obrátime, a zaodievame sa preto v nadchádzajúce pôstne dni do rúcha rozjímaní a hlbších modlitieb, aby sme skrze štyridsaťdňové sebazapieranie dosiahli (znova) svoje (dokonalejšie) obrátenie a skrze vrúcne prosenie zas milostivé Božie odpustenie našich hriechov – to všetko „pre Krv Kristovu“.

Činíme tak nielen z „akéhosi“ predpisu Cirkvi, či „len“ na akúsi svetskú pamiatku Umučenia Krista, ale najmä pre (1) svoju vlastnú duševnú spásu, aby sme na veky spočinuli v Božej milostivej prítomnosti a (2) pre vlastné fyzické vzkriesenie, aby sme ešte raz a naposledy vytvorili „vojsko nadmieru veľké“ (Ez 37, 7-10) z popola všetkých tých, ktorí zostali verní Pravde.

Vo Veľký piatok i napriek nedostatku dôkazov pribíjajú túto Pravdu rok čo rok na kríž z rozhodnutia farizejov, luhárov a kupliarov ich zaslepení či ignorantskí posluhovači. A my si rok čo rok nad ich hrozivými činmi nezainteresovane omývame ruky ako Pilát Pontský nad rozsudkom židov pre Krista.

A s touto Pravdou, ktorou je Kristus-Kráľ, oní prisluhovači pribijú na dvojkríž slovenskej slobody a svojstojnosti už po šesťdesiaty siedmy raz aj Jozefa Tisu, našu „druhú hlavu po Svätoplukovi“ – ako ho bol býval nazval jeho duchovný otec, J. E. arcibiskup nitriansky Kmeťko.

Za posledných 67 rokov pripadol na 18. apríl, teda na pamätný deň popravy prezidenta Tisu, raz Zelený štvrtok – a to v roku 1957, – v ktorý si pripomíname ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišovu modlitbu na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade, keď Jeho najbližší zaspali, nechali Ho samého a On sa „krvou potil“, a napokon Jeho zajatie. Ďalej na 18. apríla pripadla doteraz až trikrát Biela, svätá sobota, počas ktorej sa drží čestná stráž pri Kristovom hrobe, a to v rokoch 1981, 1987 a 1992 a tri razy Veľkonočná nedeľa, končiaca nocou nocí, počas ktorej Kristus vstal slávne z mŕtvych, a to v rokoch 1954, 1965 a 1976;

Veľký piatok, teda priamo deň ukrižovania nášho Pána Ježiša Krista, pripadol na 18. apríla ako deň popravy prezidenta a katolíckeho kňaza Tisu za oných posledných 67 rokov iba dva razy, a to naposledy v roku 2003. A druhý raz to bude práve v tento, pre slovenský národ, veľký rok, aby sa znova naplnili slová básnika: „...dnes život mĺkne, duša tiež: zrodil sa veľký sviatok, krstený krvou výkupnou, Slovenský veľký piatok...“

Oná symbolika, ktorou sa tu zaoberáme, nie je teda zanedbateľná, a to hneď z viacerých dôvodov:

Československí demokrati totiž popravili prezidenta Tisu 18. apríla 1947, teda presne dva týždne po Veľkom piatku, ktorý v tom roku pripadol na 4. apríla (18-4=14). Šlo len o spoločensko-politickú kalkuláciu vykonávateľov zlovôle „nepokaziť“ slovenskému ľudu sviatky? Alebo šlo o nejaký druh astrologického výpočtu lóžových spolubratov prezidenta Beneša? A či zásahom ruky Božej Prozreteľnosti malo byť pôstne obdobie veľkonočných dní a samotný Veľký piatok ako deň ukrižovania nášho jediného Pána Ježiša Krista slovenskému národu naveky priblížený skrz obraz popravy mučeníka viery katolíckej a národa slovenského v tesnom Kristovom závese?

Vybrať totiž piatok 14 dní po Veľkom piatku za termín popravy katolíckeho kňaza žijúceho cnostným životom bola rozhodne fušerina katov, zlá kalkulácia slobodných murárov, ale najmä veľký Boží zámer s naším národom.

Veď každý katolík verí, že po Ukrižovaní a Smrti príde a prísť musí aj Zmŕtvychvstanie, ktoré slávime na Veľkonočný pondelok, ktorý na 18. apríla doteraz pripadol už dva razy, a to v rokoch 1949 a 1960. Veď smrť môžu pokojne zvestovať i bezbožníci, tak ako Benešov obhliadač prezidentovej mŕtvoly, ale zmŕtvychvstanie vyznávať, to chce našu vieru, odvahu a pevnú vôľu!

Vidieť teda máme v načasovaní Tisovej popravy Boží zámer udržať nás v pravej viere, v odvahe a pevnom odhodlaní, za Boha, za národ, za čo nás Boh raz obdarí cirkevným svätorečením orodovníka za náš národ a jeho slobodu – vyzdvihnutím Jozefa Tisu na oltár – a následným naším vzkriesením a životom večným.

Povzbudením per analogiam nech nám je i poznanie, že (1) nevedomí posluhovači oného zločinu umučenia Krista v podobe celej Rímskej ríše boli obrátení na vieru v Krista Pána a (2) v Jeho slovách „Ja som vzkriesenie a život“ (Jn 11, 25-26) zas všetci farizeji, luhári a kupliari zosobnení židmi, boli naveky zatratení. A tak máme nielen právo, ale i povinnosť na dnešných našich otrokárov mravokárne naliehať, či azda znova musia zomrieť až „všetky ich prvorodené egyptské deti“, aby faraón prepustil náš zotročený ľud?

Načasovanie Tisovej popravy má aj svoj ďalší symbolický rozmer. Tak, ako si Cirkev svätá počas veľkonočného trojdnia pripomína zakrytím kríža, odzdobovaním oltárov a zbavovaním sväteničiek svätenej vody, že všetka Jej moc tu na zemi má jediný pôvod v Jej Zakladateľovi, a to v Ježišovi Kristovi, a že bez Neho a Jeho triumfu nad Diablom na kríži, by bola ničím či by nebola, tak i náš národ slovenský má si uvedomiť, že jeho novodobá štátotvornosť má pôvod v jej zakladateľovi, a to v prezidentovi Tisovi, a že bez neho bol by dnes náš národ ničím, nebol by.

To si, Chvála Pánu, uvedomoval aj Štefan Valko, predseda Slovenského oslobodzovacieho výboru (SOV) pre strednú Európu, ktorý pred 35-mi rokmi, 14. marca 1979, prvý raz zvolal na prvú sobotu po výročí popravy prezidenta Tisu do bavorského Altöttingu slovenskú národnú púť za mučeníka Jozefa Tisu. Za osemnásť rokov sa z tejto každý rok konanej púte stala nielen púť za mučeníka Jozefa, ale aj najväčšia pravidelná manifestácia slovenského ľudu za slovenskú štátnu samostatnosť. Až v roku 1997 po intrigovaní rôznych zbabelcov a za pričinenia sa i Konferencie biskupov Slovenska nebola táto výročná púť prvý raz po 18 rokoch bavorskými zemskými i cirkevnými úradmi povolená. Púť zostala mŕtva dlhých 16 rokov, až sme ju napokon znova oživili po Valkovom vzore 14. marca minulého roku modlitebnou výzvou ku všetkým katolíkom a slovenským katolíckym farnostiam, ktorá predznamenávala usporiadanie prvého ročníku Memoriálu mučeníka Jozefa Tisu – a teda obnovenie slovenských národných pútí za mučeníka Jozefa.

Tento rok teda nielenže pripadne spomienka na Umučenie Krista-Kráľa na 18. apríla, ale tento rok bude poriadaná jubilejná, v poradí už 20 slovenská národná púť za mučeníka Jozefa Tisu a za jeho vyzdvihnutie na oltár ako univerzálneho svätca. Po vstupe Slovenska (1) do transatlantickej vojenskej únie (február 2004), (2) európskej hospodárskej únie (máj 2004), (3) schengenskej teritoriálnej únie (r. 2004), (4) jednotnej menovej a finančnej únie (január 2009), (5) konštitučnej právnej únie (december 2009) a (6) centrálnej fiškálnej únie (jún 2012), je to však zároveň znova i aktuálna púť za slovenskú štátnu samostatnosť. Tento rok budú vrahov a schvaľovačov Tisovej justičnej vraždy prenasledovať dátumy i do tretice, keď bude ľud voliť prezidenta 15. marca, teda deň po Dni vzniku Slovenskej republiky v roku 1939, na čele ktorej bol a navždy zostane jej prvý prezident Jozef Tiso.

Pre načrtnuté symbolické odkazy minulosti a našu ambíciu nadviazať na ne, mali by sme sa teda druhého ročníku Memoriálu mučeníka Jozefa Tisu zúčastniť, aby sme našou prítomnosťou či modlitbou, Tisovými vlastnými slovami, napodobnili fenomén Kristov, to „ustrnutie strážnikov pri hrobe, zdesenie Farizejov, keď počuli správu o hrobe otvorenom, pomätené ich hopkanie, čo robiť teraz, zúfalé rady a podplácanie strážnikov, aby rozširovali vymysleninu o ukradnutí tela Kristovho učeníkmi…“.

Keď naplníme Slovo, keď sa pokajáme za spáchané krivdy na Božom práve v našom mene, keď sa osobne postavíme i za cenu vlastnej obety na obranu Pravdy...

Až vtedy uvidíme to prekvapené ustrnutie strážnikov nad našimi hrobmi.

Kristu-Kráľu na stráž!

Dňa 4. marca 2014
v predvečer
Popolcovej stredy
vo Veľkej Bytči
Igor Cagáň
z Rodného domu prezidenta Tisu


Katolíci,

obraciame sa na Vás s úpenlivou prosbou, aby ste sa 12. apríla 2014 v sobotu o trištvrte na sedem ráno z príležitosti výročia justičnej popravy prezidenta Tisu pridali vo svojich modlitbách k pútnikom, ktorí v tom čase obetujú svoju 25-kilometrovú púť nočným lesom z Rajca do Veľkej Bytče, od busty prof. JUDr. Ferdinanda Ďurčanského k Rodnému domu prezidenta Tisu na úmysel vyzdvihnutia na oltár mučeníka viery katolíckej a národa slovenského.

V prípade, že je Vám to len trocha možné, pridajte sa i Vy k pútnikom, ktorí sa 11. apríla 2014 v piatok o 23:30 z námestia v Rajci vydajú na cestu Memoriálom mučeníka Jozefa Tisu. Viac informácií získate na www.jozeftiso.sk/memorial, na adrese Rodný dom prezidenta Tisu, ul. 1. mája 35/4, 014 01 Veľká Bytča, na t. č. 0948 266 999 a 0907 25 47 01 a na e-maili Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

Vtedy, ale i na Veľký piatok tohto roku,

modlime sa:

Bože náš, nechaj sa našou horlivosťou za Teba uzmieriť, vyslyš nás a ak je potrebné, zmiluj sa a odpusti nášmu mučeníkovi pre všetko dobré a spásonosné, bohabojné a kajúcne čo v Tvojom mene k väčšej Tvojej sláve a pre blaho národa slovenského a spásu duší jeho ľudu bol vykonal ako Tvoj rovný kňaz a jeho neohrozený vodca.

Kriste náš, zmiluj sa a dovoľ nám oslavovať ho v Tvojej Cirkvi a ubezpeč nás, že jeho duša spočinula v nebeskom zástupe všetkých Tvojich verných Svätých, od ktorých si môžeme vyprosovať posilu pre naše úpenlivé volania k Tebe.

Sedembolestná patrónka naša, svätá Mária, matka Božia, oroduj za nás a za slovenských kňazov Tvojho Syna, aby mu zostali verní v zachovávaní zázračnej Jeho premeny, a aby v tento deň tajomne preliali krv Tvojho Syna vo Svätej Obeti za dušu mučeníka Jozefa, lebo Najsvätejšie Srdce Ježišovo krvácalo i za neho, za jeho spásu v živote budúceho veku.

Amen.

Modlitba za blahorečenie mučeníka Jozefa Tisu

Bože, ďakujem Ti, že Tvoja Prozreteľnosť dala slovenskému národu Jozefa Tisu. On svoj národ horlivo poučoval kázaním ako kňaz a vodca. On ho za ťažkých čias múdro a obozretne viedol ako prezident. On za Teba, za svoju vieru a svoj národ veľkodušne podstúpil mučenícku smrť. Prosíme Ťa, povýš na oltár tohto nášho neohrozeného obrancu viery a mučeníka za Boha a národ. Daj ho nášmu veriacemu slovenskému národu za nebeského patróna.|

Modlime sa;

Všemohúci večný Bože, Ty si zapálil srdce Tvojho mučeníka Jozefa veľkou a neohrozenou láskou a vernosťou k viere a k svojmu milovanému národu. Ty si od neho žiadal, aby priniesol tú najvyššiu obetu položením svojho vlastného života na oltár Cirkvi a otčiny. Vrúcne Ťa prosíme, prinavráť slovenskému národu na orodovanie nášho mučeníka Jozefa, našu stratenú slobodu a obráť tých, ktorí prenasledujú náš národ a jeho veriaci ľud.|Prosíme Ťa, obráť aj všetkých tých, ktorí zaslepeno rozsievajú a rozširujú bezbožný komunizmus, liberalizmus a relativizmus. Otvor im oči a priveď ich ku viere. Učiň, aby ateistický a neľudský nový svetový poriadok bol čím skôr premožený, aby si Ty nad ním čoskoro definitívne zvíťazil. Daj, aby sa celé poblúdené ľudstvo čím skôr spamätalo a prinavrátilo k Tebe, svojmu jedinému a pravému Bohu.|Panna Mária, oroduj za oslobodenie slovenského národa a celého sveta od bezbožného nového svetového poriadku.|Udeľ mi tiež, dobrotiví Bože, na orodovanie nášho mučeníka Jozefa osobitnú milosť, o ktorú Ťa prosím... /minúta ticha: prednesenie svojej prosby/

Nech je vyslyšanie našich prosieb na jeho orodovanie dôkazom, že si praješ, aby bol vyhlásený za blahoslaveného a svätého.|Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Amen.|Zdravasʼ, Mária milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.|Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.|

Sedembolestná Patrónka Slovenska,
...oroduj za nás i za slovenský národ a vypros mu slobodu!

Svätý Cyril a Metod,
...orodujte za nás i za slovenský národ a vyproste mu slobodu!

slovenský mučeník viery katolíckej a národa slovenského, Jozef Tiso,
...oroduj za nás i za slovenský národ a vypros mu slobodu!

Amen.

Pôvodné znenie Nihil obstat: Msgr. Daniel V. Flynn, J. C. D., censor librorum; Imprimatur: Msgr. Joseph T. O'Keefe, generálny vikár newyorského arcibiskupstva, New York, N. Y., U.S.A., 16. januára 1981);

Kvôli aktualizácii rozšírili a zmenili sme:

  • verš Prosíme Ťa, obráť aj všetkých tých, ktorí zaslepeno rozsievajú a rozširujú bezbožný komunizmus, liberalizmus a relativizmus.
  • verš Panna Mária, oroduj za oslobodenie slovenského národa a celého sveta od bezbožného komunizmu na nového svetového poriadku.