Všetko to, čo sa 20 rokov hlásalo, rečnilo, čo sa za národ za 20 rokov burcovalo, dosiahlo sa až dnes. 6. október zastavil žľaby tekúcej mútnej vody do Bratislavy a odtiaľ do iných miest slovenských. Keď Slovák sa žiadal do úradu, žiadal koncesiu alebo hocijaké zamestnanie, nikto sa ho nepýtal, či je statočný človek, či je statočný Slovák. Otázka bola: či je náš a či nie je náš?, t. j. prizeralo sa na to, ku ktorej politickej strane patril. Na policajných riaditeľstvách hromadili sa balíky spisov. Našli sa svedkovia, našli sa udavači, ktorí boli ochotní prisahať i na to, o čom dotyčný obvinený vôbec nevedel.

Zaregistrujte sa, ak chcete pokračovať v čítaní ...