Spomienka na Rerum novarum
1. Štyridsať rokov uplynulo od publikovania vynikajúcej encykliky Rerum novarum nášho predchodcu blahej pamäti Leva XIII. a celý katolícky svet, hnaný vrelou vďačnosťou, sa podujal osláviť jej spomienku s leskom hodným tohto pamätného dokumentu.

Sociálna problematika rozoberaná v ďalších encyklikách Leva XIII.
2. Je pravda, že tomuto znamenitému dôkazu pastoračnej starostlivosti náš predchodca už určitým spôsobom pripravil cestu ďalšími encyklikami, ako napríklad tou o základoch ľudskej spoločnosti čiže o rodine a úctyhodnej sviatosti manželstva (encyklika Arcanum z 10. februára 1880); o pôvode občianskej moci (encyklika Diuturnum z 29. júna 1881); o usporiadaní jej vzťahov s Cirkvou (encyklika Immortale Dei z 1. novembra 1885); o základných povinnostiach kresťanského občana (encyklika Sapientiae christianae z 10. januára 1890); proti omylom socializmu (encyklika Quod apostolici muneris z 28. decembra 1878) a o falošnom učení ohľadom ľudskej slobody (encyklika Libertas z 20. júna 1888), ako aj ďalšími tohto druhu, v ktorých Lev XIII. už obšírne vyjadril svoje myšlienky. Avšak encyklika Rerum novarum mala oproti ostatným tú zvláštnosť, že práve vtedy, keď to bolo nanajvýš príhodné, ba nevyhnutné, dala celému ľudstvu bezpečné normy pre primerané vyriešenie ťažkých problémov ľudskej spoločnosti, ktoré sa označujú názvom sociálna otázka.

Ekonomicko-sociálna situácia v období, ktoré predchádzalo Rerum novarum
3. A skutočne, ku koncu devätnásteho storočia práve krátko zavedený nový hospodársky systém a nový vzrast priemyslu spôsobili, že spoločnosť takmer vo všetkých krajinách sa javila stále viac rozdelená na dve triedy: jednu, počtom nepatrnú, ktorá si užívala takmer všetko pohodlie v takej veľkej hojnosti, akú len poskytovali nové vynálezy; druhá, pozostávajúca s nesmierneho množstva robotníkov, ktorí boli sužovaní ničivou núdzou a márne sa trápili, ako výjsť zo svojej tiesne.

Stav nespravodlivosti, v ktorom žili robotníci, bol už neznesiteľný
4. Takýmto okolnostiam určite nebolo ťažké prispôsobiť sa pre tých, ktorí, keďže boli dobre zaopatrení bohatstvami, považovali túto situáciu za nevyhnutný dôsledok ekonomických zákonov, a preto chceli všetku starostlivosť o pomoc núdznym prenechať láske k blížnym, ako keby bolo povinnosťou lásky rozprestrieť závoj nad zjavným porušovaním spravodlivosti, zo strany zákonodarcov nielen tolerovaným, ale niekedy aj potvrdzovaným. Touto situáciou však boli nanajvýš postihnutí robotníci, utláčaní nespravodlivým osudom, a preto odmietali ostať dlhšie pod týmto príliš ťažkým jarmom. A tak niektorí, podľahnúc náporu zlých odporúčaní, sa zamerali na totálnu revolúciu v spoločnosti, zatiaľ čo iní, ktorých dobrá kresťanská výchova brzdila, aby neprešli k takýmto nezdravým cieľom, napriek tomu neochabovali v presvedčení, že mnohé veci v tejto oblasti treba úplne a bezodkladne reformovať.

Už dlho sa mnohí katolíci angažovali na sociálnom poli
5. Iné nebolo ani presvedčenie mnohých katolíkov, či už kňazov, alebo laikov, pobádaných pocitom zaiste obdivuhodnej lásky k blížnemu, ktorí už dlho cítili potrebu angažovať sa v zmierňovaní nezaslúženej biedy proletárov, alebo (správnejšie: a - pozn. KVAS) nijako si nedokázali vysvetliť, ako by mohla taká veľká a nespravodlivá nerovnosť v rozdeľovaní hmotných dobier skutočne zodpovedať plánom najmúdrejšieho Stvoriteľa.

Sociálna činnosť týchto aktivistov bola nepochopená
6. V tomto žalostnom zmätku spoločnosti síce úprimne hľadali rýchly liek a pevnú obranu proti horším nebezpečenstvám, avšak pre slabosť ľudskej mysle ani tí najlepší nevedeli, kam sa obrátiť, pretože videli, že sú z jednej strany odmietaní takmer ako zhubní novátori, a z druhej strany im v ich dobrých dielach robili prekážky sami ich druhovia, prívrženci iných myšlienok.

Jednomyseľná požiadavka, aby pápež ukázal bezpečnú cestu
7. V takomto veľkom rozpore a nezhode myslí, zatiaľ čo na jednej i druhej strane sa nie vždy pokojne diskutovalo o tomto spore, oči všetkých sa podobne ako pri mnohých iných príležitostiach obracali k Petrovmu stolcu, tejto posvätnej schránke všetkej pravdy, z ktorej sa šíria slová spásy do celého sveta. K nohám Kristovho nástupcu prichádzali nevídane často učenci v oblasti sociálnych vecí, zamestnávatelia i samotní robotníci s prosbou, aby im konečne ukázal bezpečnú cestu.

Po pozornom štúdiu problematiky Lev XIII. 15. mája 1891 ukázal nové cesty, ktorými sa treba uberať v sociálnej oblasti
8. Toto všetko mimoriadne prezieravý pápež dlho zvažoval vo svojom vnútri i pred Božou tvárou, požiadal o radu viacerých odborníkov, podrobne rozobral všetky dôvody, ktoré prichádzali z jednej i druhej strany, a napokon počúvol "vedomie svojej apoštolskej služby",1 aby sa nezdalo, že mlčaním zanedbáva svoj úrad,2 a rozhodol sa z pozície božského učiteľského úradu, ktorý mu bol zverený, prehovoriť k celej Cirkvi, ba k celej ľudskej spoločnosti.

9. Zaznel teda 15. mája 1891 tento taký vytúžený hlas, ktorý sa nedal zastrašiť náročnosťou témy ani nezoslabol starobou, ba naopak posilnený prebudeným zápalom poučil ľudskú rodinu, aby sa pokúsila o nové cesty vo veci sociálneho učenia.

Základné myšlienky Rerum novarum
10. Vy, ctihodní bratia a milovaní synovia, poznáte ju, ba je vám dôverne blízka obdivuhodná náuka, vďaka ktorej encyklika Rerum novarum ostane slávnou v pamäti vekov. V nej tento výnimočný pastier so žiaľom poukazuje na to, že také veľké množstvo ľudí "sa nespravodlivo nachádza vo veľmi biednych podmienkach" a s nezlomnou odvahou sa sám ujíma problematiky robotníkov, ktorých okolnosti ponechali "osamotených a bezbranných napospas chamtivosti zamestnávateľov a bezuzdnej konkurencii".3 Nežiadal si pritom pomoc ani od liberalizmu ani od socializmu, z ktorých jeden sa ukázal úplne neschopným priniesť oprávnené riešenie sociálnej otázky a druhý ponúkal liek, ktorý bol oveľa horší ako bolo existujúce zlo, a bol by uvrhol spoločnosť do ešte väčších nebezpečenstiev.

Lev XIII. vyhlásil práva a povinnosti zamestnávateľov i pracujúcich
11. Pápež teda v plnosti svojho práva a ako dobrý ochranca náboženstva a rozdeľovateľ všetkého, čo je s ním úzko spojené, pretože šlo o problematiku, "v ktorej nie je možné nájsť trvale platné riešenie bez pomoci náboženstva a Cirkvi",4 vychádzal jedine z nemeniteľných princípov, ktoré ponúka poklad pravého rozumu a Božieho Zjavenia. S plnou istotou a "ako ten, čo má moc"5 ukázal a vyhlásil práva a povinnosti, ktorými sa majú cítiť viazaní bohatí i proletári, kapitalisti i zamestnanci,6 ako aj zodpovedajúcu účasť Cirkvi, verejnej moci a aj tých, ktorí sú do tejto problematiky zainteresovaní.

Novú encykliku priaznivo prijali aj nekresťania
12. A tento hlas nezaznel nadarmo; naopak, vypočuli ho s úžasom a prijali s tým najväčším nadšením nielen poslušní synovia a dcéry Cirkvi, ale aj veľké množstvo ľudí vzdialených od pravdy a od jednoty viery a takmer všetci tí, ktorí sa odvtedy zaoberajú sociálnou a hospodárskou otázkou či už ako súkromní učenci, alebo ako verejní zákonodarcovia.

Radostné prijatie u kresťanských robotníkov
13. Avšak nadovšetko prijali s jasotom túto encykliku kresťanskí robotníci, ktorí pocítili záštitu a ochranu od najvyššej pozemskej autority, a tiež všetky tie veľkodušné osoby, ktoré už dlhšie horlili za uľahčenie podmienok robotníkov a dosiaľ sa stretli takmer len s nezáujmom jedných a dokonca s nenávistným podozrievaním, ak nie priam otvoreným nepriateľstvom mnohých iných. Právom teda títo všetci mali odvtedy túto encykliku stále v takej úcte, že sa zaužívalo pripomínať si ju každoročne v rôznych krajinách rôznymi prejavmi vďačnosti.

Nové a hlboké sociálne učenie vyvolalo aj znepokojenie a pohoršenie
14. Predsa však učenie Leva XIII., také vznešené, také hlboké a vo svete neslýchané, nemohlo nevyvolať aj u niektorých katolíkov určitý pocit úžasu, ba znepokojenia, u niekoho dokonca aj pohoršenie. Toto učenie sa totiž odvážne postavilo proti idolom liberalizmu a zvrhlo ich, nebralo žiaden ohľad na zakorenené predsudky a predbehlo dobu nad všetko očakávanie. Preto prehnane tvrdošijní zástancovia starých spôsobov zavrhli túto novú sociálnu filozofiu, bojazlivci sa neodvažovali vystúpiť do takých výšok, ba našli sa aj takí, ktorí hoci obdivovali toto svetlo, považovali ho za vysnívaný ideál dokonalosti, skôr želateľný, než uskutočniteľný.

Zámer tejto encykliky
15. Z týchto dôvodov, ctihodní bratia a milovaní synovia, zatiaľ čo s toľkým nadšením sa na celom svete, no zvlášť medzi katolíckymi robotníkmi, ktorí zo všetkých strán prichádzajú do tohto Svätého mesta, oslavuje pamiatka štyridsiateho výročia encykliky Rerum novarum, pokladáme za vhodné poslúžiť si týmto výročím, aby sme pripomenuli veľké dobrodenia, ktoré sa z tejto encykliky hojne preliali na Cirkev, ba na celú ľudskú spoločnosť. Aby sme znovu nastolili náuku tohto veľkého učiteľa o sociálnej a hospodárskej otázke proti určitým pochybnostiam, ktoré sa prejavili v ostatnom čase, a tiež aby sme ju rozšírili v tom-ktorom bode; a napokon aby sme po pozornom skúmaní modernej ekonómie a socializmu objavili koreň súčasných spoločenských problémov, a zároveň poukázali na jedinú cestu blahodárnej obnovy, totiž na kresťanskú reformu mravov.


Týmito troma bodmi sa hodláme zaoberať a rozvinúť ich v celej tejto encyklike.