Klikni pre podrobnosti...

Veríte, pán prezident, že v prípade, keby sovieti chceli vtiahnuť územie Slovenska do svojej mocenskej sféry, mohli by žiť Slováci samostatným štátnym a národným životom?

Nie, to neverím. Tento predpoklad by bol aj primitívny a naivný. Teoretický a ešte viac praktický postoj boľševizmu k národnej a štátnej samostatnosti jednotlivých národov, ktoré by boli skôr alebo neskôr jednako len vtiahnuté do mocenskej sféry Moskvy, je všeobecne známy. Podľa príkladu tých 185 národov a národných kmeňov ZSSR, utláčaných Moskvou, bolo by od slovenského národa nerozumné, keby od tohto systému dúfal priznanie samostatnosti.

Či sa behom partizánskeho povstania na Slovensku, ako aj v iných zemiach neukázalo, že každá spolupráca nacionálne uvedomelých skupín so Sovietmi priebehom vývoja musí rozhodne viesť k preniknutiu sovietskeho vedenia a potom k likvidácii národnej vedúcej vrstvy?

Veľmi jasne a jednoznačne. Československou ideológiou vychovaní, ale skrz naskrz sebecky a husitský orientovaní inteligenti museli čoskoro poznať svoju bezmocnosť voči sovietskym komisárom a poštvanej luze. Takzvaná vláda musela hneď na začiatku vymenovať pre každý rezort dvoch ministrov: jedného meštianskeho a jedného komunistického. Že ten komunistický má prevahu a časom ostane samotný, je jasné. Československý orientované živly, ktoré sa pridali k partizánom, už o niekoľko dní museli zistiť, že v tomto tábore nie je smerodajná ani nacionálna, ani falošná československá idea, ale výlučne len medzinárodný boľševizmus, ďalej že boľševizmus mobilizoval podsvetie na vyhubenie všetkých nacionálnych vrstiev.

Aké máte dojmy, pán prezident, ohľadne príčin a vzniku povstaleckého hnutia?

Nie je to povstalecké hnutie v tom zmysle, ako sa to pokúša predstaviť veľmociam propaganda pána Beneša, aby ich presvedčila, že Československá republika disponuje tu na Slovensku prívržencami. Partizánstvo je odrazom vojnovej situácie. Boľševikom veľmi dobre známu vernosť a príchylnosť slovenského ľudu k svojmu štátu a k reprezentantom toho istého štátu využila malá slovenská zradcovská klika na to, aby falošnými heslami získala prívržencov povstania. K nej sa pripojili ešte ruskí parašutisti, utečenci zo zajateckých táborov v Nemecku a v Generálnom gouvernemente, ubehli civilní a východní robotníci zo všetkých zemí, konečne Židia a predovšetkým Česi.

Veľkonemecká ríša vedie od roku 1941 v záujme budúcnosti Európy rozhodujúci boj proti boľševizmu. Slovensko sa pripojilo vtedy ako jeden z prvých štátov k jednotnému obrannému frontu európskych národov proti boľševizmu. Myslíte, pán prezident, že okrem boja proti boľševizmu jestvuje pre slovenský národ ešte iná možnosť udržať si svoju národnú neodvislosť a že okrem Nemecka by mohla jestvovať ešte iná moc, ktorá by bola ochotná a vstave skrotiť boľševické nebezpečenstvo a tým garantovať existenciu slovenského štátu a národa?

Slovenský národ sa hlásil k boju proti boľševizmu, lebo videl v ňom nebezpečenstvo pre svoje kresťanské a národné presvedčenie. Toto poznanie bolo ešte len prehĺbené poučným príkladom, ktorý poskytol boľševizmus vo svojej vlastnej zemi. Slovenský národ sa poučil z najnovších skúseností. Práve tak je presvedčený aj o tom, že len Nemecko je vstave a ochotné, ochrániť Európu pred boľševickým nebezpečenstvom, lebo len Nemecko, ako jediná európska veľmoc, má zvlášť záujem na rozvoji tohto kontinentu. Len Nemecko, ako nositeľ najpokrokovejších sociálnych myšlienok, je vstave vyjsť v ústrety sociálnym potrebám všetkých národov Európy. Preto vidí slovenský národ základňu pre udržanie svojej národnej a štátnej samostatnosti v ochrannom priateľstve Nemeckej ríše.


SNA, fond Národný súd, Dr. Jozef Tiso, Tn ľud 6/46-18, Správy STK, krab.64; tiež Slovák, r. 26, 1944, č. 241, s. 1, Dôsledne proti boľševizmu; Gardista, r. 6, 1944, č. 235, s. 1, Poučenie z najnovších udalostí; Slovenská pravda, r. 9, 1944, č. 242, s. 1, SSSR - nijaká záruka slovenskej samostatnosti; Slovenská politika, r. 25, 1944, č. 240, s. 1-2, V čom je zábezpeka Slovenska?

Nový účet
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore