Klikni pre podrobnosti...

Analyzujeme nedostatky doterajších prieskumov verejnej mienky, z prieniku ktorých výsledkov sa analogicky odvodenú úvahu pokúsime overiť vlastným prieskumom postoja Slovenov a Sloveniek k osobe Jozefa Tisu. Preto Vás prosíme, aby ste vyplnili náš dotazník vlastného prieskumu.

I. Anketa internetového vydania denníka Pravda (r. 2007)

Ku dňu 21. 1. 2007 bolo na stránkach internetového vydania denníka Pravda zastavené hlasovanie v ankete, ktorá čitateľom kládla otázku „Bol prezident Dr. Jozef Tiso vojnový zločinec?“, ku ktorej bolo možné tiež diskutovať na tému vymedzenú nasledovným popisom: „Kto bol prezident Dr. Jozef Tiso. Pre mnohých vojnový zločinec, podľa iných zasa svätec. Kto bol podľa vás prezident Dr. Jozef Tiso?“.

Otázka, ktorú svojim čitateľom položil denník Pravda, nebola najšťastnejšie položená, ba skôr bola položená vcelku nepriliehavo.

Ak niekto totiž tvrdí, že Jozef Tiso bol vojnový zločinec, mal by disponovať dôkazom ako napríklad záznamom s jeho menom uvedeným víťaznými mocnosťami na oficiálnych zoznamoch vojnových zločinov druhej svetovej vojny. Takýto dôkaz však zatiaľ nikto zo zástancov tejto verzie nepredložil, teda odhliadnuc od bývalého príslušníka americkej spravodajskej služby CIC, Hanziho Špiglera (John Spiegler), ktorý proste: „Jednoducho nazrel do fasciklov so zoznamami vojnových zločincov. A Tiso bol medzi nimi,“ nuž, čo dodať?

Teda okrem Hanziho Špiglera, ktorý má jasno, každý druhý, kto by chcel dnes tvrdiť, že Jozef Tiso bol de iure vojnovým zločincom, má dokazovacie bremeno na svojej strane. V takomto ponímaní možno vylúčiť, aby sa existencia či neexistencia vecného dôkazu stala predmetom ankety či prieskumu verejnej mienky; opak by pripomínal skôr princíp stávkovania.

Autori ankety internetového vydania denníka Pravda preto najskôr reflektovali na názor čitateľa-respondenta, či respondent považuje Jozefa Tisu „de facto“ vzhľadom na svoje informácie o jeho politickej činnosti za vojnového zločinca. Ďalej sa vzhľadom na vágnosť takto formulovanej otázky možno domnievať, že denník Pravda ňou zároveň nepriamo sondoval sympatie svojich čitateľov k politickému pôsobeniu a jednotlivým politickým krokom Jozefa Tisu ako prezidenta Slovenského štátu v úrade.

Výsledky ankety internetového vydania denníka Pravda (r. 2007): „Bol prezident Dr. Jozef Tiso vojnový zločinec?“

Denník Pravda vtedy zaznamenal 2581 odpovedí, z toho v roku 2007 celkom 39,36% (1016) respondentov označilo Jozefa Tisu za vojnového zločinca, 4,34% (112) čitateľov sa nevedelo k tejto veci vyjadriť a zvyšných 56,3% (1453) čitateľov zastávalo názor, že Jozef Tiso nebol vojnovým zločincom.

Ak pojmu „vojnový zločinec“ prisúdime negatívnu konotáciu, potom možno s určitosťou povedať, že 39,36% čitateľov denníka Pravda, hodnotí „de facto“, teda na základe svojich informácií Jozefa Tisu skôr negatívne, zatiaľ čo až 56,3% čitateľov denníka Pravda, naopak, hodnotilo v roku 2007 Jozefa Tisu neutrálne až skôr pozitívne, keďže mu odmietlo prisúdiť negatívnu konotáciu prívlastku „vojnový zločinec“.

S odstupom času teda túto otázku kladieme v rovnakom znení i my, aby sme zaznamenali prípadný posun či vývoj v názore nielen čitateľov denníka Pravda ale, vôbec internetovo gramotnej slovenskej populácie.

^ hore na obsah ^

II. Prieskum verejnej mienky agentúry MVK pre denník SME (r. 2007)

Omnoho viac nás však zaujíma vývoj pomeru hodnotiacich odpovedí na otázku z prieskumu verejnej mienky, ktorú pre denník SME vypracovala v rovnakom roku (2007) agentúra MVK z príležitosti 68. výročia vzniku Slovenského štátu. Otázka prieskumu vtedy znela „Vážite si Jozefa Tisu, prezidenta vojnového slovenského štátu?

Bohužiaľ, ani táto otázka nebola položená najvhodnejšie, keďže už vo svojom jadre nedala čitateľovi priestor nezaťaženého hodnotového súdu. Agentúra MVK totiž ešte aj v roku 2007 verne nasledovala starú čechoslovácku sociálno-demokratickú rétoriku po roku 1945 a čisto boľševickú rétoriku po roku 1948 v označovaní Slovenského štátu z rokov 1939-1945 za „vojnový“ či „takzvaný“, napriek tomu, že Slovenský štát vznikol pred vojnou a o tom, že bol štátom svedčí z hľadiska medzinárodného práva, okrem iného, i fakt, že ho uznalo 27 vtedajších krajín. O legitímnosti Slovenského štátu hovorí spôsob jeho vzniku - Slovenský štát vznikol hlasovaním Slovenského snemu, najvyššieho orgánu Slovenov, zvoleného v ľudovom hlasovaní. Zároveň o legalite Slovenského štátu vypovedá do značnej miery Ústavný zákon o ústave Slovenskej republiky (z. č. 185/1939 Sl. z.), ktorý bol prijatý Slovenským snemom 21. júla 1939 s účinnosťou odo dňa jeho platnosti. Niet teda iného dôvodu používať pri označovaní Slovenského štátu prívlastky ako „vojnový“ či „takzvaný“, než sa snažiť mu apriórne prisúdiť negatívnu konotáciu a následne prikloniť hodnotový súd ovplyvňovaného k negatívnemu pólu.

Agentúra MVK akoby chcela vyvolať pocit viny u tých respondentov, ktorý by na jej otázku o svojom vzťahu k prezidentovi „vojnového štátu“ chceli odpovedať kladne, kladúc svedomiu jednotlivca pokútnu výčitku: „Vojna je zlo a utrpenie, ako môžeš mať k veciam či ľuďom s ňou spojenými dobrý vzťah?“

Výsledky prieskumu verejnej mienky agentúry MVK pre denník SME (r. 2007): „Vážite si Jozefa Tisu, prezidenta vojnového slovenského štátu?“

Agentúrny prieskum pre denník SME teda v tom istom roku (2007) dopadol celkom inak, než anketový prieskum internetového vydania denníka Pravda: 48,4% opýtaných podľa neho uviedlo, že si Jozefa Tisu sťa „prezidenta vojnového...“ neváži a naopak, iba 16,4% opýtaných uviedlo, že si Jozefa Tisu napriek tomu, že bol „prezidentom vojnovým“ váži.

Čo však napriek úctyhodnému mlčaniu muselo mnohých „nezávislých“ analytikov kladúcich takéto tendenčné otázky zaraziť (ak nie priam zamraziť), bolo až 35,3% opýtaných, ktorí uviedli, že na otázku nevedia odpovedať.

Čo to v praxi znamená? Jozefa Tisu si podľa uvedeného prieskumu v roku 2007 vážili najmä veriaci ľudia, nad 60 rokov, so základným vzdelaním a dôchodcovia.

Zatiaľ, čo odchádzajúca generácia má na Tisu jasný názor a hodnotí jeho osobu skôr pozitívne, prieskum agentúry MVK ukázal, že až 35,3% mladých si na Tisu nevytvorilo nielenže kladný, ale ani záporný názor napriek tomu, čo sa o ňom systematicky učí v škole a intenzívne píše v médiách.

Tých 35,3% indiferentných mladých sa tak stalo bojovným poľom médií, nezávislých agentúr či historických inštitútov, ktoré sa odvtedy predháňajú jeden pred druhého v predkladaní zaručených tutoviek o zlodušine Jozefa Tisu a Slovenského štátu ako celku.

^ hore na obsah ^

III. Porovnávací výskum o vnímaní historických osobností a udalostí v krajinách V4 v réžii IVO (r. 2011)

Ďalej nás zaujímal porovnávací výskum o vnímaní historických osobností a udalostí v krajinách V4, ktorý podporil Medzinárodný vyšehradský fond (IVF) a uskutočnil ho na reprezentatívnych vzorkách dospelých obyvateľov Českej republiky, Poľska, Maďarska a Slovenska v októbri 2011 Inštitút pre verejné otázky (IVO).

V ňom totiž iba 16% respondentov na Slovensku uviedlo, že sa za Jozefa Tisu vyslovene „hanbí“.

^ hore na obsah ^

IV. Analogicky odvodené východisko dokazovanej hypotézy vo vlastnom prieskume

Aby sme mohli preľnúť výsledky týchto prieskumov do jedného ucelenejšieho, avšak stále iba analytického čísla, použijeme nasledovnú úvahu, ktorej pravdivosť overíme vlastným prieskumom verejnej mienky:

Otázka denníka Pravda bola položená úzkemu okruhu internetovo gramotných čitateľov denníka Pravda. Ak v roku 2008 predstavoval podiel čítanosti denníka Pravda na predmetnom 9% slovenskej populácie (podľa národného prieskumu spotreby, médií a životného štýlu Market & Media & Lifestyle - Target Group Index spoločnosti MEDIAN SK v licenčnej spolupráci s anglickou spoločnosťou BMRB International, ktorý sa realizoval od 31. marca do 14. septembra na vzorke 4063 respondentov, občanov Slovenskej republiky vo veku 14 - 79 rokov), z ktorej 51% využívalo internet (podľa výskumnej správy IVO - Digitálna gramotnosť na Slovensku 2007), možno z toho zhruba vyvodzovať, že prieskum sa uskutočnil na vzorke 17,65% populácie, a teda jeho relevancii vzhľadom na celok populácie prisúďme koeficient 0,18:

0,18 x 39,36 % = 7,08 %
0,18 x 4,34 % = 0,78 %
0,18 x 56,3 % = 10,13 %

Naopak, vychádzajme z predpokladu, že prieskum verejnej mienky agentúry MVK pre denník SME pokryl vzorku 100% populácie, a preto prisúďme relevancii prieskumu koeficient 1. Avšak, ako sme ukázali vyššie, otázka agentúry MVK bola zavádzajúca, a tak sa naskytá potreba relevanciu tohto prieskumu napriek predpokladanému 100%-nému pokrytiu populácie devalvovať. Rátajme s 20%-nou ovplyvniteľnosťou respondentov negatívnou konotáciou jadra položenej otázky, a tak devalvujme koeficient relevancie prieskumu na 0,8:

0,8 x 48,4 = 38,72 %
0,8 x 35,3 = 28,24 %
0,8 x 16,4 = 13,12 %

Pri spriemerovaní oboch údajov a dopočítaní hodnoty ich relevancie do 100% (projektovaní ich relevancie na vzorku celej populácie) získame nasledovné čísla:

38,72 + 7,08 / 2 = 22,9 po projektovaní na celú populáciu = 46,44 %
28,24 + O,78 / 2 = 14,51 po projektovaní na celú populáciu = 29,66 %
10,13 + 13,12 / 2 = 11,62 po projektovaní na celú populáciu = 23, 88 %

Pričom, ak od počtu respondentov s negatívnym hodnotením (46,44%) odrátame tých, s vyslovene negatívnym hodnotením (hanbím sa = 16%), odkryjeme skupinu až 30,44% (46,44 - 16 = 30,44%) percenta populácie, ktorá by podľa našej úvahy Jozefa Tisu hodnotila „skôr negatívne“. K tejto skupine teraz prirátajme skupinu nerozhodnutých respondentov (30,44 + 29,66 = 60,1%) a podľa takejto našej úvahy rozpoznáme skupinu až 60% populácie, ktorých nemá vyhranený názor na Jozefa Tisu, a ktorých preto možno ovplyvniť ako celok k dosiahnutiu buď skôr negatívneho, alebo až neutrálneho hodnotenia jeho osoby.

Takže, hovoríme o 35,3% populácie bez názoru na Jozefa Tisu, respektíve o 60,1% populácie, ktorej názor na Jozefa Tisu možno ovplyvniť z neurčitého až skôr negatívneho až k neutrálnemu postoju.

To je celkom zaujímavé číslo na to, aby sme proces ovplyvňovania hodnotenia osoby Jozefa Tisu, prvého slovenského prezidenta neodlučne spojeného so slovenskou štátnosťou, ponechali výlučne na advocatus diaboli v zastúpení liberálnych médií a neslovenských mimovládnych organizácií a prieskumných agentúr, čo poviete?

Jedným z niekoľkých podnetov vzniku nášho internetového projektu www.jozeftiso.sk je vyššie uvedená úvaha či vyjadrenie diskutéra internetového vydania denníka Pravda z roku 2007, aj vďaka ktorému naša snaha čisto analytickú úvahu vyvrátiť, potvrdiť, respektíve, pokúsiť sa jej premenné ovplyvniť, „naberá na cene“:

„Ďakujem diskutujúcim za obsiahlejšie a nové informácie o Dr. Tisovi. Vždy som ho skôr odsudzoval, ale musím priznať, že moje vedomosti boli veľmi jednostranné a chudobné. Po tom, čo som si tu prečítal, ho síce nebudem chváliť, ale budem ho hodnotiť rozvážnejšie. Vďaka.“

Aj preto, ako súčasť tohto projektu spúšťame prieskum, v ktorom znovu položíme internetovo gramotnej časti slovenskej populácie preberané otázky, aby sme naše hypotézy overili vo svetle dôkazov empirických vstupov na odlišnú pôdu výskumu, než akú sme boli zvyknutí, že tieto vstupy boli bývali bežne privádzané... Preto Vás prosíme, aby ste vyplnili náš dotazník vlastného prieskumu.

^ hore na obsah ^