Klikni pre podrobnosti...

Slovenský národ dňom 14. marca 1939 bol položený na váhu dejín, aby sa dokázalo, či je schopný a hoden samostatného života, či nie. Pochopili sme vážnosť tohto činu a preto chopili sme sa práce na každom poli, aby sme sa osvedčili pred tvárou sveta. Výsledky tohto vzchopenia sa čoskoro začali ukazovať doma aj v zahraničí. Priateľ sa tešil z nášho napredovania, nepriateľ hľadal vysvetlenie neodškriepiteľnej skutočnosti, že slovenský národ rastie a vzmáha sa. Radosť z budovateľskej práce vzbudzovala čoraz väčšiu odhodlanosť v duši každého Slováka k práci, k statočnosti, k vytrvalosti v započatom diele.

Ani časom vzrastajúce ťažkosti, tým menej čiastočné neúspechy, nevedeli nás zastaviť, lebo každý Slovák už pochopil, že v tejto borbe nejde už len o jeho osobu a o prítomnosť národa, ale že tu ide o budúcnosť našich detí a o budúcnosť celého národa. Stalo sa, čo je v dejinách národov vzácnosťou, že osobný prospech zo štátnej samostatnosti neubil, ale naopak, vzbudil a prehĺbil povedomie zodpovednosti za budúcnosť národného celku.

V znamení precítenia zodpovednosti za budúcnosť slovenského národa žije a pracuje prítomná generácia slovenská. Teší sa zo svojich úspechov, ktoré môže zaznačiť od počiatku našej štátnej samostatnosti. A preto, že vie, že za výdobytky na každom úseku slovenského života môže ďakovať blahodarnému vplyvu našej štátnej samostatnosti, s láskou a vernosťou lipne k myšlienke štátnej samostatnosti, aby zabezpečila životné úspechy aj budúcim generáciám slovenským.

Vyrastá takto v množstve slovenských úspechov neoceniteľná hodnota národná: povedomé národovectvo, ktoré žije, pracuje a zomiera za národ! A preto veríme, že obstojíme aj v budúcnosti, lebo odovzdáme svojim potomkom už tohto ducha, ktorý nežije len sebe a pre seba, ale so svojím vzrastom a postupom zabezpečuje silnejšiu postať pre život národa, než smejú mali my, keď sme začali svoju prácu s odhodlaním, že vo víre dejinnej skúšky chceme obstáť.

Dajžebože, aby nám bol nový rok tak požehnaným úsekom našej odhodlanej práce na poli národa dedičnom, ako nám je doteraz uplynulý rok svedkom, že neuhasiteľný oheň opravdivého slovenského národovectva je poháňacom každého nášho počínania!


Tiso, Jozef. Chceme obstáť a preto veríme, že obstojíme. In Kalendár HSĽS 1945. Ružomberok : Generálny sekretariát HSĽS 1945, s. 34 - 35; tiež Slovák, roč. 26, 1944, č. 273, s. 1, Chceme obstáť a preto veríme, že obstojíme; v skrátenej podobe Slovenská pravda, roč. 9, 1944, č. 275, s. 1, Veríme, že obstojíme aj v budúcnosti; Slovenská politika, roč. 25, 1944, č. 272, s. 1, Veríme, že obstojíme i v budúcnosti.

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore