Klikni pre podrobnosti...

Slovenskej národnej púte do Altöttingu, 27. 4. 1996, sa zo Slovenska zúčastnilo okolo 700 pútnikov, ďalších 250 krajanov prišlo zo zahraničia, vzdor rôznym hrozbám, hanobeniam, fyzickým provokáciám pred nemeckými cirkevnými a administratívnymi úradmi.

Menší počet pútnikov spôsobila štvavá propaganda proti púti, ako aj nedostatok finančných prostriedkov slovenských občanov a vysoká nezamestnanosť.

Keď slovenskí pútnici začínali púť, po rakúskych a nemeckých mestách, ako je Traismauer, kde pokrstili nitrianske knieža Pribinu, Kremsmünster a Aurolmünster, sídla evakuovaných slovenských vládnych činiteľov, ale najmä Altötting, ľavičiarski a čechoslovácki žurnalisti s filmovými kamerami pred Domom odborov, na nástupisku áut, napadli niekoľkých pokojamilovných pútnikov, v snahe vyvolať incident, ktorý by pripísali na vrub slovenských pútnikov. Keď sa im tento pokus v Bratislave nevydaril, pokúsili sa o to ešte raz v Altöttingu v nádeji, že dôjde k výtržnostiam a cirkevné a administratívne úrady budú musieť zakročiť a poriadanie pútí pre ohrozovanie verejného poriadku, zakázať.

Svätú omšu v Stiftskirche celebroval otec Ing. Maslák s Msgr. Dr. Belasom, vdp. Očenášom z Rače pri Bratislave a ešte s jedným kňazom a so 6 miništrantmi.

Na organe hral Stano Stank z Hradišťa, zo Záhoria, pričom hralo niekoľko dychových telies, z rôznych krajov Slovenska a heľpiansky ženský spevácky súbor pod vedením Márie Mešťanovej a ostatní slovenskí pútnici spievali. Homíliu „Tiso a slovenský národ“ povedal vdp. Očenáš.

Bohoslužby veriaci zakončili pápežskou hymnou: „V sedmobrežnom kruhu Ríma“, slovenskou chrámovou hymnou „Bože, čos' ráčil slovenskému ľudu“ a „Kto za pravdu horí“.

Vdp. Ing. Rudolf Maslák s Msrg. Dr. Belasom z Nitry a vdp. Očenášom z Rače pri Bratislave stáli spolu pri oltári pri koncelebrovanej sv. omši.

Pietnu spomienku pri zázračnej kaplnke Panny Márie otvoril organizátor púte spoločnou modlitbou Otčenáš, Zdravas' Mária a Sláva Otcu.... s modlitbou za blahorečenie mučeníka Tisu, za zveľadenie slovenského hospodárstva, sociálneho zabezpečenia, odstránenie nezamestnanosti, utuženie kresťanstva, zamedzeniu zločinov a preorientovanie čechoslováckej a maďarónskej opozície na slovenských vlastencov.

Slávnostnú akadémiu na Tylliplazi o 14.30 otvoril a viedol moderátor Michal Števko z Klokočína pri Nitre, potom organizátor pútí, Štefan Valko, pozdravil a privítal pútnikov, na čo účastníci zaspievali hymnickú pieseň „Kto za pravdu horí“ za doprovodu všetkých hudobných súborov.

Katka Vilimová z Heľpy zarecitovala báseň „Jedného sme mali orla“, za čo ju odmenili dlhotrvajúcim potleskom.

Hlavný prejav „Tiso a politické nebezpečie nad Európou“ povedal Doc. Ing. Jozef Laček, predseda SONOPu v Bratislave.

Akadémiu spestril krojovaný súbor „Heľpan“ s básnickým prívetom: „Čuduje sa ten Kľak z juhu, Vápenica veľká, kdeže sa zatúlali tie helpianské decká. Z maličkého kostolíka priam do katedrály! V Altöttingu v omši svätej naše srdcia zhriali“.

Napokon sa ujal slova prof. Ľudovít Tatran z Bratislavy, ako autentický svedok dlhého spolunažívania, so živými spomienkami na slovenského rodoľuba Dr. Tisu, ktorý bol uvedený básnickým predstavením: „Ďalší rečník sa vynára, nedočkavosťou sa zhára. Veď spomienky dlho vážil, čo s obdivom s Tisom zažil. Sladká triaška ho už zrádza. Ľudo Tatran, hľa prichádza“.

Zvlášť pestrým príspevkom prispela folklórna skupina z Topoľčianok, ktorá si od všetkých pútnikov odniesla nielen obdiv a vďaku, ale aj dlhotrvajúci potlesk.

Prosbu všetkých altöttinských pútnikov, adresovaný slovenským cirkevným hodnostárom, prečítal pán Marušínec z Bánoviec nad Bebravou..

Na záver akadémie všetky krojované súbory, z rôznych častí Slovenska, ľudovými piesňami a tancom rozveselili prítomných a vzbudili obdiv altöttinskej verejnosti.

Na záver Michal Števko sa k účastníkom akadémie takto prihovoril:

„Prišli spievať, tancovať, mučeníka sláviť a srdečné chvíle s ľudom radostne tu stráviť. Na farebných vzácnych krojoch rozkvitla im lúka.... Vstávaj, Tiso, Slovač ti krásu vzácnu núka.“

Organizátor púte sa na záver poďakoval prítomným za účasť a zaželal im šťastný návrat ku svojim rodinám, na čo zaspievali slovenskú hymnu „Hej, Slováci“.

Gramaticky upravené.

Upozorňujeme, že označenie „svätý“ ako prívlastok k menu mučeníka viery katolíckej a národa slovenského, Jozefa Tisu, je na týchto stránkach používaný v ľudovom význame ako vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou, vzbudzujúci vážnosť svojou silou, oprávnený, spravodlivý. Prívlastok „svätý“ v ľudovom význame je na týchto stránkach prisudzovaný Jozefovi Tisovi bez odobrenia pápežského úradu Cirkvi. Jeho používaním si správca Rodného domu prezidenta Tisu a týchto stránok nedovoľuje predchádzať úsudku Cirkvi, lež zverejneným dokumentuje kultus svätosti Jozefa Tisu, ktorý dodnes panuje v národe a svojou vlastnou cestou hľadá a nachádza si svoje vlastné výrazové prostriedky.

Nový účet
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore