Utečenecká slovenská vláda v Kremsmünsteri, Rakúsko

Generálovi Walton H. Walkerovi z U. S. armády, pre veliaceho generála XX. korpu U. S. armády.

V mene utečeneckej slovenskej vlády v Kremsmünsteri, Rakúsko, ja, Dr. Štefan Tiso, ako ministerský predseda podrobujem samého seba, členov svojej vlády, naše rodiny, našu vládnu politiku, úplne veliacemu generálovi XX. korpu III. Americkej armády.

Čítať ďalej...

Výkonný výbor HSĽS na zasadnutí v Žiline v dňoch 5.-6. októbra 1938 prijal MANIFEST SLOVENSKÉHO NÁRODA a požadoval prijatie zákona o autonómii podľa návrhu HSĽS z júna 1938. Medzitým si stanovisko HSĽS osvojili aj predstavitelia vládnych strán na Slovensku a podporili prijatie ústavného zákona o autonómii Slovenska. Spoločné stanovisko HSĽS, SNS, agrárnej, živnostenskej, fašistickej a čs. národnosocialistickej strany potvrdil druhý dokument – ŽILINSKÁ DOHODA. Tento pozostával z dvoch častí, resp. z dvoch dokumentov: VYHLÁSENIA ZÁSTUPCOV PRÍTOMNÝCH POLITICKÝCH STRÁN V ŽILINE a NÁVRHU ZÁKONA O DECENTRALIZÁCII VLÁDNEJ MOCI.

Čítať ďalej...

Gejza Medrický (1901-1989) je známy ako minister hospodárstva prvej Slo­venskej republiky a jeden z hlavných organizátorov jej hospodárskeho života. V národnom hnutí, i v katolíckospolkovej a sociálnej činnosti, sa angažoval od roku 1919. Od roku 1925 pracoval ako žurnalista v národne orientovanej tlači, hlav­ne v orgáne HSĽS Slovák. Od roku 1935 pôsobil ako člen Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny (za HSĽS) a aj ako člen Krajinského výboru. Angažoval sa tiež pri zrode Národohospodárskeho ústavu Slovenska. V rámci HSĽS patril medzi najodda­nejších stúpencov Tisovho konzervatívneho krídla. Dôležitú úlohu zohral aj v dňoch 5.-6. októbra 1938 v Žiline. Uvedený dokument pod názvom O zrode Žilinského mani­festu. Podrobnejšie poznámky a detaily napísal niekedy v 70. rokoch ako súčasť cyklu spomienok na svoju politickú činnosť. Spomienkové práce, ktoré podnes ostali zväčša v rukopise, písal jednak s úmyslom uchovania historickej pravdy, jednak ako polemiku s dobovou československou marxistickou propagandou, či už na poli historiografie, alebo publicistiky. Originál dokumentu sa nachádza vo vlastníctve jeho rodiny.

Čítať ďalej...

Martin Sokol (1901-1957) bol jedným z čelných predstaviteľov HSĽS; od roku 1929 bol generálnym tajomníkom strany, členom predsedníctva i výkonného výboru strany. V roku 1935 bol zvolený za banskobystrický kraj za poslanca Národného zhromaždenia ČSR v Prahe. Tu sa stal tajomníkom klubu poslancov HSĽS. Ako vyštudovaný právnik bol autorom niekoľkých návrhov zákonov a spolutvorcom zákona o autonómii Slovenska. Onedlho, v decembri 1938, bol zvolený za poslanca Snemu Slovenskej krajiny a v januári 1939 za jeho predsedu. Dňa 14. marca 1939, po hlasovaní poslancov, z titulu funkcie oficiálne vyhlásil samostatnosť Slovenska.

Prepis prejavu Dr. Martina Sokola, prednesený v rozprave o vyhlásení predsedu vlády Dr. Milana Hodžu na 135. schôdzi poslaneckej snemovne (dňa 4. marca 1938), z dňa 9. marca 1938 vydal (ako brožúrku) ešte v roku 1938 Klub poslancov HSĽS vlastným nákladom.

Čítať ďalej...