34. zbor Slovenskej ligy v Amerike, Zbor kráľa Svätopluka v Detroite, pod vedením jeho predsedu, pána Jozefa Krajčoviča, sa na svojej ročnej schôdzi rozhodol, že tohtoročné oslavy 14. marca budú v nedeľu, 16. marca 2014 v hale otca Mikuša kostola Sv. Cyrila a Metoda v meste Sterling Heights, Michigan na ulici Ryan road a 18. mile road.

Oslavy sa začnú hneď po slovenskej svätej omši. Tunajší Slováci si tento dôležitý medzník v našej histórii  pripomínajú už po 66-krát a to od roku 1948 bez akejkoľvek prestávky. Ešte na jeseň v roku 1947 vtedajší pán farár slovenskej osady v Detroite, Rev. Jozef Zalibera, slúžil zádušnú svätú omšu za nášho mučeníka a pána prezidenta Dr. Tisu za účasti niekoľkých stoviek tunajších Slovákov a Sloveniek.

34. zbor v Detroite pozýva všetkých členov aj nečlenov na toto už tradičné podujatie, ktoré už s hrdosťou oslavujeme od roku 1948. Po pripomenutí si významu tejto historickej kapitoly našich dejín, Vám naše deti pripravia kultúrny program spolu s detroitskými gavaliermi, ktorí nám budú spievať, tak ako po iné roky. Naše gazdinky nám pripravia dobré pohostenie aj občerstvenie.

Dovidenia v nedeľu 16. marca 2014!

S úctou

34. zbor Slovenskej ligy v Amerike – Zbor kráľa Svätopluka v Detroite

Čo oslavujeme 14. marca?

V tomto čase by si Slováci mali pripomínať znovuobnovenie svojej štátnosti po takmer tisícročnom panovaní cudzích mocnosti nad slovenskou krajinou a konečne si uvedomiť, že bez prvej republiky by nebola ani druhá, a taká je pravda. Situácia na jar 1939 bola veľmi spletitá a väčšina slovenských politických činiteľov sedela v českých väzniciach, slovenský národ postavil sa proti vláde českých generálov, lebo v tomto vojenskom puči videl posledný pokus o udržanie a upevnenie moci na Slovensku. Búrlivý priebeh mal vojenský puč najmä v Bratislave, kde Hlinkova garda a akademická mládež postavili sa na odpor proti vojsku a četníctvu a časť týchto oddielov odzbrojili a zmocnili sa verejných budov.

V tejto situácii, ktorá znamenala úplný rozvrat pomerov v republike, dostal ministerský predseda, Dr. Jozef Tiso, pozvanie k ríšskemu kancelárovi, Adolfovi Hitlerovi, do Berlína. V hlavnom meste Tretej ríše prijali Dr. Jozefa Tisu, pozbaveného prezidentom republiky úradu predsedu vlády, so všetkými poctami, ktoré patria hlave cudzieho štátu. Dr. Jozef Tiso mal hneď po svojom príchode rozhovor s ministrom zahraničných vecí Tretej ríše, von Ribbentropom, a potom s ríšskym kancelárom, Adolfom Hitlerom. Nemeckí štátnici, ktorí poznali húževnatý boj slovenského národa za jeho národné práva, upozornili predsedu slovenskej vlády na nebezpečenstvo hroziace Československej republike, ktorá nevie zaistiť bezpečnosť svojich občanov a poriadok v štáte. Súčasne upozornili Dr. Jozefa Tisu, že toto nebezpečenstvo môže priniesť pohromu i slovenskému národu, ak sa Slováci nebudú vedieť rýchlo rozhodnúť.

Predseda vlády autonómnej Slovenskej krajiny sa osvedčil, že Slováci nikdy nedali podnet k rozbíjaniu Československej republiky, ale nikdy nepripustia, aby pádom spoločnej republiky padol i národ slovenský, ktorý v tomto štáte dvadsať rokov bojoval za svoju národnú slobodu.

Keď ríšsky kancelár Adolf Hitler ubezpečil Dr. Jozefa Tisu, že Tretia ríša poskytne pokojamilovnému a pracovitému slovenskému národu svoju pomoc a podporu, Dr. Jozef Tiso, ktorý na svojich pleciach cítil ťarchu zodpovednosti za osud celého národa, vedel sa rýchle rozhodnúť, aby týmto rozhodnutím zachránil celistvosť, slobodu a budúcnosť Slovenska. Dr. Tiso ešte z Berlína postaral sa o zvolanie slovenského snemu, aby dal tomuto historickému rozhodnutiu primeraný výraz.

V noci na 14. marca vrátil sa predseda slovenskej vlády z Berlína do Bratislavy, podal Snemu Slovenskej krajiny výklad o obsahu svojich rozhovorov s nemeckými štátnikmi a vyzval slovenský snem, aby vyslovil svoje rozhodnutie. Bolo práve 12 hodín aj 8 minút, keď právoplatní zástupcovia slovenského národa povstali zo svojich miest, aby na otázku predsedu Snemu, Dr. Martina Sokola, či sú za samostatný slovenský štát, odpovedali jednohlasne – áno. Slovenská národná hymna „Hej, Slováci“ spievaná celým Snemom, oznamovala, že slovenský národ po viac ako tisícročnej porobe stal sa znova slobodným národom v samostatnom slovenskom štáte.

Po tomto historickom akte prijal slovenský snem tento zákon - Zákon zo dňa 14. marca 1939 o samostatnom  slovenskom štáte.

Slovenský snem uzniesol sa na tomto zákone:

§1. Slovenská krajina vyhlasuje sa za samostatný a neodvislý Slovenský štát. Snem Slovenskej krajiny pretvára sa na zákonodarný snem Slovenského štátu.

§2. Až do vydania ústavy Slovenského štátu celá vládna a výkonná moc je v rukách vlády, ktorú menuje predsedníctvo snemu.

§3. Všetky doterajšie zákony, nariadenia a opatrenia ostávajú v platnosti so zmenami, ktoré vyplývajú z ducha samostatnosti Slovenského štátu.

§4. Vláda sa splnomocňuje, aby cestou nariadenia vykonávala všetko, čo je v prechodnom čase potrebné na udržanie poriadku a na zabezpečenie záujmov Slovenského štátu.

§5. Zákon tento nadobúda účinnosti dnešným dňom a splní ho vláda.

Po odhlasovaní tohoto zákona vymenovalo predsedníctvo snemu prvú vládu samostatného slovenského štátu: 

Dr. Jozef Tiso, ministerský predseda,
Dr. Vojtech Tuka, zástupca predsedu vlády,
Karol Sidor, minister vnútra,
Dr. Ferdinand Ďurčanský, minister zahraničných vecí,
Jozef Sivák, minister školstva a národnej osvety,
plukovník Ferdinand Čatloš, minister národnej obrany,
Gejza Medrický, minister hospodárstva,
Dr. Mikuláš Pružinský, minister financií,
Július Stano, minister dopravy,
Dr. Gejza Fritz, minister pravosúdia,
Alexander Mach, minister propagandy a veliteľ Hlinkovej gardy.

Štáty, ktoré postupne uznali samostatnosť Slovenského štátu: Maďarsko, Poľsko, Taliansko, Švajčiarsko, Anglicko, Španielsko, Francúzsko, Švédsko, Juhoslávia, Rumunsko, Bulharsko, Japonsko, Mandžusko, Sovietske Rusko a Nemecko.

Slovenský štát za niekoľko týždňov upísal pôžičku na 360.000.000 korún. Slováci darovali svoje zlato slovenskej vláde v hodnote niekoľko miliónov korún. Slovenská koruna sa stala za krátky čas druhým najsilnejším platidlom hneď po švajčiarskom franku a toto bol veľký úspech. Žiadna iná krajina sa za tak krátky čas nedostala tak ďaleko ako Slovensko.

A táto skutočnosť sa nedá zatajiť pred históriou, hoci naši neprajníci by si to želali a práve preto sa schádzame rok čo rok a tu si túto kapitolu našich dejín znovu opakujeme, aby aj naši potomkovia si boli vedomí jej existencie.

Dovidenia na oslavách 14. marca!