Gajdoš sa narodil 15. mája 1907 vo Veľkej Mani (teraz okres Nové Zámky). Pri krste 19. mája 1907 mu dali meno Jozef. Je štvrtým dieťaťom z ôsmich súrodencov. Rodičia boli poľnohospodárski robotníci, kým sa ne­zmohli na maloroľníkov. Otec sa volal Rudolf, matka Veronika, rod. Bugarová.

Šesťtriednu ľudovú školu vychodil v rodisku (1913 - 1919). V rodine sa hojne čítavalo. Tak si od mlada zamiloval knihy. Medzitým sa priúčal sed­liackej robote. No túžba po knihe ho v jeseni 1920 priviedla do Trnavy za knihárskeho učňa. Na iné školy neboli prostriedky. Knihárska firma Richter mala svoje dielne v budove františkánskeho kláštora. Učeň Jožko sa oknom v chodbe neraz pozeral na veselých františkánskych novicov. Videl ich asis­tovať pri oltári a počul ich chvály v chóre. Tu sa uskutočnili prvé Gajdošove kontakty s františkánskou rehoľou, v ktorej mienil dosiahnuť svoj životný cieľ. Preto pred Vianocami 1920 zanechal knihárske remeslo a v prvé janu­árové dni 1921 odišiel do františkánskeho kláštora v Skalici, kde jeho starší brat Janko bol už františkánom pod menom fráter Gilbert.

Čítať ďalej...

Františkán Vševlad Jozef Gajdoš (1907 - 1978) naozaj si zaslúži chválu za to, že miloval, objavoval, zachraňoval knihy. Predovšedcým aj preto, že takto konal v nevraživej, nepriateľskej dobe. V päťdesiatych rokoch XX. sto­ročia prenasledovali a likvidovali sa nielen ľudia, aj knihy, vlastne celé kniž­nice. Najmä rehoľné, cirkevné, s tisícami zväzkov náboženskej literatúry stredovekej, barokovej, rekatolizačnej - až po bernolákovské a svätovojtešské. Tzv. barbarská noc z r. 1950 mala rôzne podoby, napospol neľudské a nekultúrne.

V úvodnom autobiografickom náčrte Gajdoš dosť povedal o svojom ži­vote i činnosti, nie všetko podstatné o neprajnej dobe a jej deformujúcich zásahoch do vedy aj kultúry vôbec. O tom sa žiada uviesť pár zabudnutých či zastieraných informácií.

Zaregistrujte sa, ak chcete pokračovať v čítaní ...

Prednedávnom vyšla vďaka občianskemu združeniu Slovenská spoločnosť publikácia s názvom Dokumenty k ideológii slovenských národovcov v prvej polovici 20. storočia, ktorá obsahuje Rodobranecký katechizmus (Vojtech Tuka, 1. konfiškované vydanie) a Slovenský národný socializmus (Štefan Polakovič). Ide o málo dostupné diela, ktoré však boli kľúčové pri formovaní ideológie slovenských národovcov v prvej polovici 20. storočia. Ich poznanie je dôležité pre štúdium a pochopenie slovenských dejín v uplynulom storočí.

Čítať ďalej...

Encyklika Quas primas «O Najvyššom» Svätého Otca Pia XI. daná v Ríme sv. Petra, v jedenásty deň mesiaca december, vo Svätom roku 1925, vo štvrtom roku pontifikátu Jeho Svätosti, ktorou sa do liturgického roku zavádza sviatok Krista-Kráľa.

Čítať ďalej...

Doslov

V čase, keď Slovensko prežíva hlbokú krízu vlastnej identity, v čase množiacich sa útokov proti všetkému duchovnému, kresťanskému a národnému, v čase, keď o štáte rozhodujú zväčša ľudia, ktorým vôbec neleží na srdci jeho osud a osud jeho obyvateľov, v čase, keď sú tvorcovia slovenskej štátnosti –  historickej i súčasnej – zatláčaní do prachu pohŕdania a posmeškov, v čase, keď na slovenskom území vyrastajú ako huby po daždi symboly cudzej iredenty, v čase novej Európy, v ktorej je neskutočný problém umiestniť sochu spolupatrónov Európy v meste, ktoré sa pýši nádvorím Európy, v čase, keď priznanie k vlastnej hrude je podpísaním rozsudku nad vlastnou kariérou, v čase, keď Matica slovenská je celkom vytlačená na okraj kultúrneho, vedeckého a spoločenského diania, v čase, keď nové a nové vlny mladej inteligencie emigrujú zo Slovenska, v čase, keď absentuje objektívny filozoficko-etický diskurz o vlastnej štátnosti, v čase, keď sociálna sieť je skrz-naskrz pretrhaná a Slovensko sa mení na európskeho žobráka, skrátka v čase ťažkej duchovno-sociálnej krízy slovenského národa, zasvietilo z malej kysuckej Čadce svetielko nádeje.

Zaregistrujte sa, ak chcete pokračovať v čítaní ...