Klikni pre podrobnosti...
Veríme, že Boh spravuje osudy národov a preto s kresťanskou pokorou znášame navštívenie akého sa dostáva národu nášmu za posledných týždňov. Toto navštívenie akokoľvek je trpké, má svoj zmysel a význam pre život národa, preto ani jeden Slovák netratí hlavu a nezúfa nad osudom svojho národa. Treba len, aby sme bystrým zrakom vystihli zmysel navštívenia a podľa toho si uvedomili všetky poučenia pre budúcnosť.

Úder udalostí bol tak drastický, že ozvena v dušiach Slovákov bola až disonančne rozličná. Vyvolal totiž mnoho trpkosti a ešte viac rozhorčenia, ktoré sa v prvých dňoch vybíjalo v rekrimináciách a vzájomných obvineniach, ale nemalú účasť mal aj vo vyvolaní rozhodnej odhodlanosti zachrániť národ v jeho samobytnosti, konkretizovanej v štátnej samostatnosti. Táto odhodlanosť, prejavovaná aktívne a pasívne hlavne naším pospolitým ľudom, je najjasnejšou stránkou posledných týždňov, ktorú nesmieme nezachovať pre budúce dejiny nášho národa a štátu. Vyvracia najdôraznejšie nepriateľskou propagandou rozširovanú lož, že slovenský ľud povstal proti slovenskému štátu. Slovenský ľud nesklamal, slovenský národ sa nezrútil, tým menej sa postavil proti svojmu štátu jednoducho preto, lebo nemal príčiny sa proti nemu postaviť. Ba opačne. Skutočnosť, že na územie Slovenska už mesiace a mesiace pašovaní cudzinci museli medzi ľud hodiť falošnú správu, že prezidenta Slovenskej republiky Nemci zabili, dokazuje, že aj títo podzemní rytieri uvedomovali si to, že slovenský ľud verný svojmu štátu len takto budú môcť rozhorčiť a tak ho potom dostať do svojich krážov. Keby si neboli bývali to uvedomili, že slovenský ľud lipne k svojmu štátu a jeho prezidentovi, neboli by takýmto falošným alarmom začali svoju akciu, namierenú proti samostatnosti štátu. Náporu falošných agentov podľahli jednotlivci, sklamali mnohí, no nepodľahol a nesklamal sám národ, ktorý s úžasom pozoroval nové poriadky a ľudí tento nový poriadok uvádzajúcich.

Nesklamala však ani základná idea nášho politického boja; idea samobytného slovenského národa a jeho prirodzeného práva na samostatný štátny život. Táto idea bola vedúcou hviezdou našich predkov a našich bojov v minulosti. Je totiž pravda, že šesťročné trvanie štátnej samostatnosti nielen pre krátkosť času, ale aj pre neprajné vojnové pomery nestačilo túto ideu v patričnej hĺbke umiestiť v každom životnom prejave všetkých Slovákov, ale pamiatka tejto skutočnosti, že národ slovenský budoval si svoj štát tak, že zaisťoval, dosiaľ žiadnym iným pokoleniam slovenským, nevídanú sociálnu, hospodársku a kultúrnu úroveň pre všetkých Slovákov, nikdy nevymizne z duší a z dejín slovenských.

Preto idey tejto nielenže sľubujeme vernosť, ale aj oddanosť, ktorá nás pobáda, aby sme za slovenskú štátnosť boli hotoví aj trpieť a bojovať. Preto nerekriminovať a tak nevyčerpávať sa len pohľadom do minulosti a jej chýb, ale zmužile sa dívať do budúcnosti, ktorú pomocou tejto zdravej idey zabezpečiť si chceme, pravdaže nie planou kritikou, prázdnym rečnením, ale činorodou odhodlanosťou zachytávať slovenský život do príslušných foriem štátneho ústrojenstva. Bolo a zostane teda našim heslom: práca, ktorá naberie aj podobu boja, ak nás zákerný útočník vyrušuje v práci, aby sme ho bojom odrazili a tak sebe zabezpečili možnosť práce za národ. Nesklamaní, nezlomení, neznechutení ďalej napred za Boha, za národ!


Organizačné zvesti Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, r. 5, 1944, č. 9 - 10, s. 81 - 82, Kladná bilancia; tiež Slovák, r. 26, 1944, č. 218, s. 1, Nezlomení ideme vpred!; Trenčan, r. 21, 1944, č. 40, s. 1, Národ nesklamal; Trenčan, r. 21, 1944, č. 49, s. 1, Zmužile do budúcnosti; Slovák, r. 26, 1944, č. 272, s. 1, Zmužile sa dívať do budúcnosti; Tatranské hlasy, r. 11, 1944, č. 39, Nezlomení ďalej napred; Slovenská pravda, r. 9, 1944, č. 220, s. 1, Práca, a keď treba, aj boj; Slovák týždenník, r. 15, 1944, č. 50, s. 1, Zmužile do budúcnosti

Register
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore