Gejza Medrický (1901-1989) je známy ako minister hospodárstva prvej Slovenskej republiky a jeden z hlavných organizátorov jej hospodárskeho života. V národnom hnutí, i v katolíckospolkovej a sociálnej činnosti, sa angažoval od roku 1919. Od roku 1925 pracoval ako žurnalista v národne orientovanej tlači, hlavne v orgáne HSĽS Slovák. Od roku 1935 pôsobil ako člen Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny (za HSĽS) a aj ako člen Krajinského výboru. Angažoval sa tiež pri zrode Národohospodárskeho ústavu Slovenska. V rámci HSĽS patril medzi najoddanejších stúpencov Tisovho konzervatívneho krídla. Dôležitú úlohu zohral aj v dňoch 5.-6. októbra 1938 v Žiline. Uvedený dokument pod názvom O zrode Žilinského manifestu. Podrobnejšie poznámky a detaily napísal niekedy v 70. rokoch ako súčasť cyklu spomienok na svoju politickú činnosť. Spomienkové práce, ktoré podnes ostali zväčša v rukopise, písal jednak s úmyslom uchovania historickej pravdy, jednak ako polemiku s dobovou československou marxistickou propagandou, či už na poli historiografie, alebo publicistiky. Originál dokumentu sa nachádza vo vlastníctve jeho rodiny.
Výkonný výbor HSĽS na zasadnutí v Žiline v dňoch 5.-6. októbra 1938 prijal MANIFEST SLOVENSKÉHO NÁRODA a požadoval prijatie zákona o autonómii podľa návrhu HSĽS z júna 1938. Medzitým si stanovisko HSĽS osvojili aj predstavitelia vládnych strán na Slovensku a podporili prijatie ústavného zákona o autonómii Slovenska. Spoločné stanovisko HSĽS, SNS, agrárnej, živnostenskej, fašistickej a čs. národnosocialistickej strany potvrdil druhý dokument – ŽILINSKÁ DOHODA. Tento pozostával z dvoch častí, resp. z dvoch dokumentov: VYHLÁSENIA ZÁSTUPCOV PRÍTOMNÝCH POLITICKÝCH STRÁN V ŽILINE a NÁVRHU ZÁKONA O DECENTRALIZÁCII VLÁDNEJ MOCI.
Generálovi Walton H. Walkerovi z U. S. armády, pre veliaceho generála XX. korpu U. S. armády.
V mene utečeneckej slovenskej vlády v Kremsmünsteri, Rakúsko, ja, Dr. Štefan Tiso, ako ministerský predseda podrobujem samého seba, členov svojej vlády, naše rodiny, našu vládnu politiku, úplne veliacemu generálovi XX. korpu III. Americkej armády.
Ukrižovanie začali ako prví praktizovať Peržania okolo roku 300 pred naším letopočtom a Rimania ho zdokonalili až okolo roku 100 p. n. l.
1) Je to najbolestnejší spôsob na usmrtenie človeka, aký bol kedy ľudstvom vynájdený. Dokonca sa v latinčine udomácnil pre prídavné meno excruciātus od slova excruciō význam s konotáciou neznesiteľne lámavý, nepredstaviteľne skľučujúci, bezbreho bolestivý, nedozierne mučivý. S týmto významom dodnes poznáme slovo excrutiating v angličtine.
Ako naznačuje už názov prednášky, reč bude o rozpore medzi realitou ľudskej prirodzenosti a demokratickou politickou teóriou. V konečnom dôsledku bude naznačené zlyhanie demokratickej teórie a možnosť alternatív k súčasnej odumierajúcej demokratickej hegemónii.
Demokracia je primárne v rozpore so skutočnosťou metafyzickou, konkrétne s Božou vládou nad svetom a ľudstvom. Tento rozpor demokracie, ako ľudského počinu, sa odvíja od základného postulátu novodobej demokracie, ktorý operuje s tézou, že: všetka moc v štáte a spoločnosti pochádza z ľudu. To je uholný kameň modernej doby. Človek odmieta uznať svoju závislosť na Bohu a chce byť sám sebe pánom. On sám chce byť zdrojom moci v štáte. To je v príkrom rozpore s učením Cirkvi. Téza o tom, že všetka moc pochádza z ľudu, bola odsúdená ako blud. Podľa cirkevného učenia: všetka moc v štáte a spoločnosti pochádza od Boha.