Milé sestry, milí bratia,
od detí do starca,
dobrý Slovák oslavuje
štrnásteho marca.

Komu by bol tento sviatok
nemilý a kyslý,
taký je nie dobrý Slovák,
ten na zradu myslí.

A kto by dnes tento sviatok
zatajiť nám radil,
prašivá je z neho ovca,
bo svoj národ zradil.

Lebo kto sa štrnásteho
marca ľahko zriekol,
ten nedrží so Slovákmi,
ten s Benešom piekol.

Ten je v stave národ predať
za žraniva misu,
aj keby mal plné ústa
prezidenta Tisu

Za štrnásty marec Tiso
viedol národ v boji,
preto dneska oslavuje,
ten, kto s Tisom stojí.
Za štrnásty marec Tiso
vlastný život zložil,
aby národ znova povstal,
aby znova ožil.

Kto by nám chcel tento sviatok
dnes vytrhať z duší,
ten pomáha nepriateľom,
vlastný národ hluší.

Kto si Slovák, buď na stráži,
pravdu musíš brániť
a štrnásty marec nikdy
nedovoľuj haniť.

Pripravte sa všetci na boj
i na ťažké skúšky –
dar slobody nepadne nám
ako zrelé hrušky.

Nepriateľov mnoho máme,
ale v svornom šíku
my si zasa dobyjeme
našu Republiku.

A keď príde deň víťazstva
po skončenom boji,
veniec slávy bude patriť
vojakovi v zbroji.
v slovenskej poézii

Zástava nám zas zaveje
ponad rodné mestá
a pod krokom nášho vojska
zvoniť bude cesta.

Ale národ opovrhne
od mladých po starca,
toho, čo sa dneska zrieka
štrnásteho marca.

Báseň pochádza z Kalendára Kocúra, opätovne publikovaná bola 19. marca 1994 v časopise SLOVAČ.