a najlepšie je zabúdať
vraj zacelí to rany
však zaprieť lásku? svoju mať?
mne svedomie sa bráni
kým doznie záblesk posledný
kým začaruje oči
ja začnem rátať svoje dni
a tma už do mňa vkročí
tak vtedy svetlo prebudí
sa vo mne keď sa zmráka
späť darmo bežím od ľudí
veď pamäť býva taká
dnes zabudnutým svetlom je
to vedia pohoniči
veď slovač svoje nádeje
aj z prachu ciest im kričí
Báseň napísal autor 10. júla 2003 pri písaní súboru poviedok o prvom slovenskom prezidentovi s názvom Zabudnuté svetlo.