Preskočiť na obsah

 a najlepšie je zabúdať
vraj zacelí to rany
však zaprieť lásku? svoju mať?
mne svedomie sa bráni

kým doznie záblesk posledný
kým začaruje oči
ja začnem rátať svoje dni
a tma už do mňa vkročí

tak vtedy svetlo prebudí
sa vo mne keď sa zmráka
späť darmo bežím od ľudí
veď pamäť býva taká

dnes zabudnutým svetlom je
to vedia pohoniči
veď slovač svoje nádeje
aj z prachu ciest im kričí

Báseň napísal autor 10. júla 2003 pri písaní súboru poviedok o prvom slovenskom prezidentovi s názvom Zabudnuté svetlo.

Upozorňujeme, že označenie „svätý“ ako prívlastok k menu mučeníka viery katolíckej a národa slovenského, Jozefa Tisu, je na týchto stránkach používaný v ľudovom význame ako vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou, vzbudzujúci vážnosť svojou silou, oprávnený, spravodlivý. Prívlastok „svätý“ v ľudovom význame je na týchto stránkach prisudzovaný Jozefovi Tisovi bez odobrenia pápežského úradu Cirkvi. Jeho používaním si správca Rodného domu prezidenta Tisu a týchto stránok nedovoľuje predchádzať úsudku Cirkvi, lež zverejneným dokumentuje kultus svätosti Jozefa Tisu, ktorý dodnes panuje v národe a svojou vlastnou cestou hľadá a nachádza si svoje vlastné výrazové prostriedky.

↑