Promo
promo-tisovci-003.jpg
promo-tisovci-005.jpg
promo-tisovci-006.jpg
promo-tisovci-004.jpg
promo-tisovci-007.jpg
promo-tisovci-008.jpg
promo-tisovci-009.jpg
promo-tisovci-011.jpg
promo-tisovci-012.jpg
promo-tisovci-010.jpg
promo-tisovci-013.jpg
promo-tisovci-014.jpg
Predseda vlády dr. Jozef Tiso prehovoril do zvukového filmu o význame zjednotenia slovenského národa. Medzi iným zdôraznil, že nový systém, nový život je podstatne iný, než bol predošlý, aj keď niekde ešte zostali ľudia starého režimu. Podrobne hovoril o úmysloch vlády radikálne
Žilinská dohoda a ťažké údery z cudziny na našu slobodnú Slovenskú krajinu zjednotili politické strany v jeden mohutný tábor: Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu (stranu slovenskej národnej jednoty).
Ostatné slovenské politické strany spojili sa s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou a tým padli raz navždy ploty, ktoré delili a rozdeľovali Slovákov, brata od brata, detí od rodičov. Všetci sme teraz jedno telo, jedna duša! Všetci sme synovia a dcéry slovenského národa a verní prívrženci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (strany slovenskej národnej jednoty).
Zastávame názor, že normálne a priateľské spolužitie Nemcov a Slovákov v štáte sa už pozitívne vyvíja. Nemecká národná skupina dostane autonómiu správnu, hospodársku a kultúrnu, prispôsobenú podľa daných miestnych pomerov. Všeobecné volebné právo ostane. Nemecká strana môže pracovať celkom neobmedzene a nebude ani dotknutá úpravou otázky slovenských strán. Dr. Tiso odhaduje počet Nemcov na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi na 150 000 duší. Očakávame od Nemcov v našej krajine – dodal dr. Tiso – že budú hrať sprostredkovaciu úlohu medzi Slovenskom a Nemeckom. Dr. Tiso potom vyslovil prianie, aby sa priateľský pomer Slovenska k Nemecku prejavoval na prvom mieste tiež úzkym spojením s hospodárskym životom nemeckým.
Podľa Slovenskej pravdy nemecké noviny už 14. 10. 1938 uverejnili rozhovor svojich spravodajcov s J. Tisom „o politike, ktorú mieni slovenská vláda sledovať vzhľadom na národnostné menšiny, najmä vzhľadom na menšinu nemeckú. Ministerský predseda vyhlásil, že Slováci nemajú v úmysle Nemcov odnárodnu. Slovenská vláda zabezpečí Nemcom všetky práva. V tomto smere stalo už aj dôležité rozhodnutie zriadením nemeckej a maďarskej sekcie pri prezídiu ministerskej rady. Ďalej hovoril ministerský predseda dr. Tiso o pomere Slovenska k autoritatívnym štátom. Slovenská vláda s radosťou vzala na vedomie, že v autoritatívnych štátoch vedeli vykynožiť všetky rozvratné živly. Už aj preto budú sa snažiť vedúce politické osobnosti Slovenska zachovávať k autoritatívnym štátom čo najpriateľskejší pomer.“
Národnie noviny, r. 69, 1938, č. 149, s. 3, Predseda vlády dr. Tiso o Nemcoch na Slovensku; tiež Slovenská pravda, r. 3, 1938, č. 163, s. 3, Vláda z národa a pre národ.
[... msgr. dr. Jozef Tiso... vyzdvihol význam tohto katolíckeho otvárania nového školského roku na slovenskej univerzite. Zdôraznil, že Duch Svätý, ktorý je Idea, má byť slovenskému katolíckemu akademikovi vzorom a pomocníkom.]
Drahý národ slovenský!
Boj o politické práva slovenského národa vedený cez tisícročie, po tieto dni vyvrcholil. Slovenský národ dožil sa nielen politického osamostatnenia, lež čo je ešte významnejšie pre život národa, dožil sa zjednotenia všetkých jeho straníckych zložiek, v ktorých doteraz rozdrobený bojoval ukrutne národ sám proti sebe a tak sa sám seba ničil na radosť cudzích. Všetky neúspechy doterajšieho boja národ slovenský môže tejto rozdrobenosti pripísať. Za svoje prirodzené práva musel národ preto tak dlho a tak urputne bojovať, lebo nebol zjednotený. Rútil sa národ slovenský do záhuby, ktorú si sám pripravoval. S krvácajúcim srdcom sme viedli boj slovenského národa skoro už bez nádeje, že zachránime národ, lebo sme videli, ako vedela stranícka nenávisť postaviť Slováka proti Slovákovi do bratovražedného boja.
Osudy slovenského národa dostali sa do slovenských rúk vo chvíli, keď 20-ročná politika priniesla štát k úplnému rozkladu tak na poli vnútornom, ako aj, a to predovšetkým, na poli medzinárodnom. Slovenská vláda mala možnosť zachrániť len to, čo sa ešte pre slovenský národ zachrániť dalo. O tom najlepšie svedčia slová ministra zahraničných vecí Nemeckej ríše von Ribbentropa, ktorý mi dnes vo Viedni povedal toto: Mníchov vás, Slovákov, zachránil pred veľkou katastrofou, pred úplným rozdelením, pred úplným rozkúskovaním.
O význame 6. októbra hovoril nasledovné:
Šiesty október 1938 napravil veľký historický a etnografický podvod, ktorý spáchali známi činitelia centralistickí na pôvodnom texte Martinskej deklarácie. Šiestym októbrom naveky bol vypudený nielen z povedomia Slovákov, ale i z frazeológie politickej pojem jednotného národa československého. Ako sa vedeli všetci do úvahy prichádzajúci politickí činitelia slovenskí dohodnúť na budúcom jednotnom postupe, tak vyrazilo z duše všetkých Slovákov povedomie, že sme samostatným suverénnym národom slovenským a nie žiadnou vetvou národa československého.
Slovenská vláda prišla v tento pamätný výročný deň do Martina, do slovenskej Mekky, do mesta, ktoré verne pestovalo slovenské tradície a ktoré ich bude držať aj v budúcnosti. Vláda prišla sem zložiť hold starým pamiatkam a uistiť národ, že bude pokračovať v tradíciách. Napokon vyslovil presvedčenie, že Martin tak, ako bol a je, aj naďalej bude ohniskom slovenskej kultúry a povedomia.
Podal stručný obraz plánov a rozpočet s ľuďmi, ktorí na Slovensko nepatria a ktorí za vernú službu Prahe nahromadili ťažké milióny do bezodných válovov a hlbokých vreciek. Neadresoval však slová tieto len na miestnych zbohatlíkov, ktorých, pravda, máme aj v Bánovciach, ale aj na ľudí, ktorí dosiaľ zastávali vysoké úrady s kvalifikáciou napríklad obuvníckou, brusičskou, debnárskou atď.
Po mníchovskej konferencii nadviazali sme s Maďarskom bezprostredné rokovanie. Zástupci Slovenska podopreli svoje stanovisko [štatistickými a hospodárskymi argumentami]1 a ešte počas komárňanských rozhovorov predložili tri protinávrhy. Po prerušení rokovania zo strany maďarských zástupcov nebolo už nádeje dospieť cestou rokovania k dorozumeniu a preto celá vec odovzdaná bola štyrom veľmociam. Po týchto udalostiach a na ne nadväzujúcich diplomatických akciách predostrela pražská vláda nový návrh, aby na tomto základe sa umožnilo ďalšie rokovanie. Pred troma dňami predložila maďarská vláda nótu, v ktorej vyhlásila, že nechce už komisionálne rokovať a zároveň navrhla, aby, vo veci rozhodol nemecko-taliansko-poľský rozhodčí súd.