Promo
promo-tisovci-003.jpg
promo-tisovci-005.jpg
promo-tisovci-006.jpg
promo-tisovci-004.jpg
promo-tisovci-007.jpg
promo-tisovci-008.jpg
promo-tisovci-009.jpg
promo-tisovci-011.jpg
promo-tisovci-012.jpg
promo-tisovci-010.jpg
promo-tisovci-013.jpg
promo-tisovci-014.jpg
Prežili sme dobu, ktorá vo svojich agitačných heslách neznala hraníc, ani výberu spôsobov. Čisto k vôli tomu, aby stranícky získala ľudí pre seba, dovolila si veci povážlivé. Tak medzi iným doba táto razila si heslo „zákon pôdy“ a s heslom týmto išla tak ďaleko, že hlásala, „naše desatero je zákon pôdy“, to je náš najvyšší zákon, okrem ktorého nič iného neznáme. I pestoval sa na tomto základe hrubý materializmus, ktorý do iného duchovného smeru zamerával roľníka, než ho jeho dosavádna tradícia usmerňovala. Na tomto základe potom v ovzduší všeobecného triedneho boja i z roľníckeho stavu tvorila sa trieda, ktorá všetkými prostriedkami – spôsobmi triedneho boja robotníka aj iných tried bojovala za svoj zákon.
Úvodom predseda vlády vyhlásil, že schôdzky s novinármi zamýšľajú vládni činitelia usporiadať pravidelne a majú slúžiť výmene názorov a myšlienok. Potom zdôraznil, že najvýznamnejšou otázkou, ktorou sa vláda zaoberá a ktorá zaujíma istotne celú česko-slovenskú verejnosť, je prvé zasadnutie I. zákonodarného snemu slovenského, ktorý – ako známo – sa zíde v stredu 18. januára v univerzitnej budove. Historický význam tejto udalosti chápe zaiste každý, lebo okrem určitej samosprávy pred rokom 1868 niet v histórii slovenského národa nič, čo by sa významu tohto prvého zasadnutia slovenského zákonodarného snemu priblížilo.
Páni ministri! Bratia Slováci a dôstojníci! Som vám vďačný za vzácnu príležitosť, ktorú mi poskytujete, aby som vám a skrze vás prehovoriť mohol k našej verejnosti.
V našom politickom boji za práva slovenského národa, ktorý sa končil víťazstvom a dosiahnutím nášho politického ideálu, bojovali sme vždy a súčasne proti centralizmu a militarizmu. Bojovali sme proti obom nielen preto, že boli oba systémy založené na falošnej ideológii jednotného národa, ktorá sa mohla udržovať len násilím, lež bojovali sme proti obom preto, lebo sme videli škodlivé ich následky tak v živote politickom ako i národnom vôbec. Dnes stojí pred nami prirodzená idea samobytného národa slovenského víťazná, ktorá vo svojom politickom snažení nepotrebuje násilia, nepotrebuje teda ani militarizmu.
Ministerský predseda dr. J. Tiso povedal:
Nový prezident na čele štátu vyvoláva spontánne prejavy lojality slovenského národa. K novému prezidentovi neviažu sa nijaké sľuby, ani nádeje, ale ide s ním všade vedomie istoty ohľadom na štátoprávne postavenie slovenského národa. Povzbudzuje k tomu sám pán prezident svojou otvorenosťou, úprimnosťou a jednomyseľnosťou v reči a obcovaní. Nikto nevidí v ňom „politika“, ale strážcu práva a spravodlivosti, a to Slovákovi stačí, aby vo svojej lojalite, ktorá je mu vrodená, a katolíckou cirkvou vypestovaná, prekypoval.
Pán prezident! Pamätáme sa, že nám bolo povedané: Qui nescit orare, pergat ad mare. Slovenský národ nemá more, ale má niekoľko takých rezervácií, ktoré smú a môžu byť označené nielen za zdroje jeho etnografického poznania, ale i jeho ohnivej lásky k nemu. Jedna z takýchto rezervácií sú naše Tatry, ktoré – myslím – po druhý raz hostia hlavu nášho štátu a my Slováci môžeme s uspokojením konštatovať, že sme sa vo svojich Tatrách nesklamali, keď môžeme v ich kronike zaznačiť osvedčenie nášho šľachetného hosťa, že sa v nich dobre cíti.
Pán prezident! Po vyriešení ťažkých problémov republiky prichádzate prvý raz na Slovensko. Neobťažený minulosťou prichádzate ako prezident nového Česko-Slovenska s ratolesťou pokoja, ako s programom budúceho života našich národov. Slovenský národ, v mene ktorého mám česť Vás tu vítať, je národ pokojamilovný a preto Vás víta a pozdravuje so srdečnosťou, Slovákovi tak prirodzenou.
Najvýraznejší predstaviteľ Vianoc, vianočný strom, ako všetko, čo je ľudské, má už svoju históriu. História táto hovorí o vzostupe a poklese jeho významu a chápania jeho významu. Bola to vždy najvlastnejšia známka duchovného života doby, ktorá sa vo vlnení tejto histórie vianočného stromu odrážala. Akokoľvek sa však vysvetľoval jeho význam, nikdy nebolo zabudnuté úzke jeho spojenie so stromom vedomosti dobra a zla v raji, ku ktorému sa viaže pamiatka prvého hriechu našich prarodičov, ktorá takto vyvolala potrebu druhého stromu, poťažne Vykupiteľa od hriechu dedičného a jeho následkov v duši ľudskej a vo svete vôbec.
Niet azda hesla, ktoré by sa častejšie opakovalo bez toho, žeby sa bolo stalo všedným ako toto betlehemské slovo. A niet tiež programu, ktorý by napriek historickému už dátu bol tak časový ako tento. Spasiteľ náš videl najlepšie vyzdvihnuté svoje vykupiteľské dielo v jeho pozitívnej čiastke, ktorá sa týka ľudskej povahy. Preto dal na ústa všetkých poslov a tlmočníkov zmyslu jeho poslania slová: „Pokoj ľuďom dobrej vôle...“. Pokoj pokladal za niečo tak veľkého, že dobrým svojim apoštolom lúčiac sa od nich, nevedel viac povedať, ako: „Pokoj svoj vám zanechávam, pokoj svoj vám dávam.“
Drahý národe! Predvčerom, keď som prehovoril k Tebe o význame dnešnej voľby, použil som výrazu, že dnešná nedeľa musí byť pre národ slovenský opravdivou „Zlatou nedeľou“ – nedeľou veľkodušnej štedrosti. A nedeľa táto nás nesklamala. Vypísané voľby do prvého zákonodarného snemu slovenského sa uskutočnili.
Poďakoval sa ženám za ich činnosť a pozdravil deti. Túto činnosť žien Hlinkovej slovenskej ľudovej strany porovnal s činnosťou celej strany. Medziiným povedal: Hlinková strana práve na tieto Vianoce dáva slovenskému národu najviac, čo politická strana dať môže. Tieto darčeky, čo ste dostali vy, deti, sú malým symbolom toho veľkého daru, ktorého neoceniteľný význam pochopíte, až keď budete veľkí. Hlinková strana je stranou nielen politickou, ale aj sociálnou. Vyrovnáva protivy. Kde je primnoho, tam vezme a dá, kde je málo. Všetko to robí pre národ. I vy, detičky, keď sa modlievate zo svojho úprimného srdca, pomodlite sa vždy za slovenský národ.
Slovák, r. 20, 1938, č. 289, s. 5, Dr. Tiso u najchudobnejších; tiež Slovák týždenník, r. 19, 1938, č. 52, s. 4, Dr. Tiso u najchudobnejších; Slovenská politika, r. 19, 1938, č. 291, s. 3, Hlinková strana je aj stranou sociálnou.