Klikni pre podrobnosti...

Cesty jednotlivcov i národov, idúcich za inými vecami, než za žiarivou hviezdou Boha, zaznamenali už mnohé katastrofy. Dnešné položenie ľudstva je toho najväčším dôkazom. Streštení hlásatelia svetovej revolúcie cez milióny, hekatomby ľudských obetí ženu sa za svojím cieľom. Nenásytní držitelia bohatstva tohto sveta zapríčiňovaním svetovej biedy idú za bezvýhradným sústreďovaním zlata vo svojich rukách. Nielenže nič nedávajú pri svojich gigantických obetiach na povznesenie a pozdvihnutie človeka, ale práve obava pred tým, že sa mocne hlásime k systému nového usporiadania sveta, k novej úprave mocenských a sociálnych pomerov ľudstva k systému hlásajúcemu lepší život, spájajú plutokrata s proletárom, aby tak ubíjali človeka v jeho dôstojnosti.

V ďalšej časti svojho prejavu hovoril Vodca Dr. Jozef Tiso, že idey, ktoré nás ohrozujú, ničia čo si človek doteraz vytvoril a na celé desaťročie ubíjajú možnosť ďalšieho postupu a vzostupu. So svetlom vianočného stromčeka preniká naše duše hlboká vďačnosť a viera v milosrdenstvo a lásku v Boha.

Dnes slávime Vianoce nielen s vďačnosťou k Bohu, ale i s radosťou nad zachovaním dobrej vôle a vzácneho jej ovocia. My, Slováci, ako kresťania, vedení vierou a nádejou, ako betlehemskí putujúci, snažili sme sa vypestovať zo seba človeka lepšieho a dokonalejšieho. I ako národ usilovali sme sa podriadiť svoj národný život, aby sa verejnými ustanovizňami všeobecne napomáhal vzrast toho lepšieho a dokonalejšieho človeka. Najmä odvtedy, čo v samostatnom štátnom zriadení má slovenský národ správu vecí vo svojich rukách, ideme dôsledne za tým, aby slovenský život, politika, sociálne opatrenia, kultúrne podniky, žurnalistika, veda a umenie napomáhali slovenských ľudí v pestovaní človeka vždy lepšieho a dokonalejšieho.

I ako národ usilovali sme sa podriadiť svoj národný život, aby sa verejnými ustanovizňami všeobecne napomáhal vzrast toho lepšieho a dokonalejšieho človeka. Najmä odvtedy, čo v samostatnom štátnom zriadení má slovenský národ správu vecí vo svojich rukách ideme dôsledne za tým, aby slovenský život, politika, sociálne opatrenia, kultúrne podniky, žurnalistika, veda a umenie napomáhali slovenských ľudí v postavení človeka vždy lepšieho a dokonalejšieho.

V  stredisku našich odriekaní bol vždy slovenský človek. Kvôli nemu sme stavali, budovali, podnikali, písali a zariaďovali rozličné ustanovizne, lebo my sme realizovali myšlienku pochodu Boha svetom za človekom, a preto ani výsledok nedal na seba čakať. Požehnaný život slovenského národa počas päťročného trvania takto spravovaného slovenského štátu len potvrdzuje správnosť a potrebu nasledovania myšlienky pochodu Boha svetom za človekom.

Že v šiestom roku trvania nášho štátu strhla sa v ňom pekelná vrava, to nič nedokazuje. Veď raj bol rajom, zvláštnou doménou Božou, a predsa strhla sa v ňom pekelná revolta zvonku rozvírená. I do slovenského pokojného života bola hodená vonkajšími záškodníkmi bomba, ktorá ho mala zničiť, i keď zasiahla aj samého záškodníka, ktorý sa v očiach Slovákov predstavil ako hazardér so slovenským životom a majetkom, zapríčiniac samému slovenskému národu straty veľmi citeľné. Zlobou takzvaných osloboditeľov krvácame tisícimi ranami, no žije v nás viera a nádej v požehnanú budúcnosť. Táto viera a nádej betlehemských postáv i napriek tmavej betlehemskej noci vykúzlila pravé sviatky radosti a veselosti. Podobne naša viera nás utvrdí v Bohom danom práve na svojský život, upevní našu nádej, že napriek všetkej zlobe a nežičlivosti dostane sa nám uznania nášho práva a tak dospejeme k víťazstvu, k plnej radosti a veselosti, lebo vo svojom samostatnom slovenskom živote chceme i v budúcnosti dôsledne pokračovať v nasledovaní pochodu Boha svetom za človekom, aby sa každý Slovák a občan tohto štátu stával čím ďalej, tým výraznejším, lepším, dokonalejším a spokojnejším človekom. Toto vám všetkým – doma i v zahraničí – želám pri príležitosti vianočných sviatkov.

Vianočné sviatky, sviatky to rodinnej lásky, sú nám vzácnou príležitosťou nielen k obnoveniu vzájomnej lásky a citov spolupatričnosti rodiny slovenskej doma i v zahraničí, ale i k utvrdeniu viery a nádeje v našu národnú a štátnu budúcnosť. Nezabúdajme na to! Pri prvých Vianociach len tí, čo mali v duši vieru a bázeň, a len tí, čo konali svoju povinnosť, čo poslovia Nebies požívali uprostred všeobecnej tmy a beznádejnosti radosť do večnosti.

Buďme teda takejto viery a nádeje v lepšiu slovenskú budúcnosť naplnení poslovia spokojného a radostného slovenského, kresťanského života, ktorého každodenným heslom bude to prvé vianočné posolstvo: Sláva Bohu na výsosti a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!


Slovák, r. 26, 1944, č. 292a, s. 1, Žije v nás viera a nádej v požehnanú budúcnosť; Slovenská pravda, r. 9, 1944, č. 295, s. 1, I napriek tomu, že krvácame tisícimi ranami, veríme v požehnanú budúcnosť; v skrátenej podobe Slovák týždenník, r. 26, 1945, č. 1, s. 1, Vo svojom samostatnom živote chceme i v budúcnosti dôsledne pokračovať; Gardista, r. 6, 1944, č. 288, Prezident Republiky: „Dospejeme k víťazstvu“; Prelom, r. 3, 1945, č. 1-2, s. 1, Žije v nás viera v požehnanú budúcnosť.