Klikni pre podrobnosti...

Pri uvažovaní nad úvodnými myšlienkami, ktorými by sme mali otvoriť náš seminár, prišiel som k presvedčeniu, že azda najadekvátnejšie budú znieť v tejto sále slová človeka, ktorý k prezidentovi prvej Slovenskej republiky mal vari najbližšie, slová jeho osobného tajomníka Dr. K. Murína, publikované v knižke Spomienky a svedectvá. Sú to tieto slová: „Keď raz na slobodnom Slovensku bude zorganizovaný výskum života a diela Dr. Jozefa Tisu, nejeden bádateľ bude postavený pri tejto úlohe pred neľahký problém. Historik sám osebe, ak nebude zbehlý v disciplínach kresťanskej filozofie a sociológie a ak sám nebude vo svojom vnútornom živote hýbaný dynamizmom Kristovho učenia, ktorý sa nechápavému často navonok zdá ako chovanie netečné, nudné, nepatetické, nebude vedieť okrem popisu vonkajších znakov a udalostí podať a interpretovať ani živú osobnosť Dr. Jozefa Tisu a porozumieť tvar duchovnosti, ktorá z činov Dr. J. Tisu, od mladosti až po 18. apríl 1947, utvára usporiadaný a organicky členený (inteligibilný) systém a syntézu. Nedotýkame sa tuná“ – pokračuje K. Murín „vzájomného zväzku lásky medzi slovenským národom a Dr. Jozefom Tisom, ani iných cností, ktoré charakterizoval v nebývalej intenzite okruh činnosti Dr. Tisu v jeho rozmanitej aktivite. Obmedzíme to len na najstručnejšiu charakteristiku jeho politickej činnosti. Tu sa ponúkajú podľa nášho názoru dva zorné uhly, ku ktorým možno dospieť analýzou osobnosti Dr. J. Tisu a doby, v ktorej účinkoval. Tieto dva zorné uhly sú nielen vhodnými interpretačnými pozíciami práve preto, že boli vzaté zo skutočnosti, ale poskytujú aj možnosť bohatej aplikácie na politický život vôbec a dopĺňajú sa v tom zmysle, že zakiaľ prvý z nich sa týka základov politiky vo všeobecnosti, druhý pridáva prvky špecificky slovenské.

– Konflikt medzi mravným poriadkom a politickými teóriami prítomnej doby.

V kresťanskom ponímaní politická činnosť sa nevymyká z mravnej oblasti, ale je jej provinciou. Niet dvojakých mravných zákonov, z ktorých by platil jeden pre politika, druhý pre „obyčajného“ človeka. S Dr. Tisom prišiel na politické slovenské pole reprezentant mravného poriadku, ktorý sa dôsledne pridržiaval kresťanského poňatia mravnosti... Prípad nášho prezidenta bude pre objektívneho historika kritériom, nakoľko sa vzdialili politické a štátne sústavy od trvalých zásad V kresťanskom ponímaní politická činnosť sa nevymyká z mravnej oblasti, ale je prirodzeného práva, v akej oprotive s prirodzenoprávnym a kresťanským chápaním štátu bola koncepcia tretej ČSR po roku 1945, keď svoj pomer k mravnému poriadku cez nášho prezidenta vyjadrila šibenicou. Konfrontácia týchto dvoch svetov, zahalená z vonkajšej stránky do procesuálnej formy, sa nemohla skončiť ináč ako 18. apríla 1947, tak ako jediným argumentom každej tlupy, ktorá sa dala na lup a výboj, či v horách alebo v spoločnosti a v politike, je nastavená hlaveň revolvera.

– Dvadsaťpäťročný cyklus slovenského života zahrnuje v sebe obdobia od blízkej národnej záhuby až po vypätie sa vo vlastnom štáte.

Na tomto najintenzívnejšom štvrťstoročí doterajších slovenských dejín Dr. J. Tiso sa nielen aktívne zúčastnil, ale v niektorých úsekoch dával pomerom tvárnosť, niekedy v postoji obrannom, niekedy v útočnom, vždy však ako reprezentant mravného poriadku. Snahou Dr. Tisu bolo zakotviť slovenskú politiku v nemeniacich sa základoch prirodzeného práva a pri budovaní vlastného štátu postaviť štát slovenského národa na základný pochop všeobecného dobra, ktoré je v prirodzenom poriadku najvyšším dôvodom existencie každého štátu.

Proces uplatňovania univerzálnych zásad na danosti slovenského života, v ktorom sa často križovali záujmy egocentrických jednotlivcov, frakcií všelijakých odtieňov a prifarbení až po záujmy iných národov – to je život Dr. J. Tisu. Tu je prameň príťažlivosti a sily skromnej a nekomplikovanej osobnosti Dr. Tisu, z ktorej bude do slovenských dejín vyžarovať kúzlo spravodlivosti a túžba po nej, ku ktorej sa budú Slováci túliť v časoch dobrých a zlých lebo prevýšili spravodlivosť najvyšším príkazom lásky.“

Ospravedlňujeme sa zaň – za tento citát – lebo je mimoriadne dlhý. Ale skúste niekoľkými slovami opísať drámu, ktorá sa odohrala v to včasné ráno pred päťdesiatimi rokmi a aspoň načrtnúť jej mravný odkaz a dotknúť sa jej mravnej sily. Nedá sa to!

Bernolákovo celoživotné dielo J. M. Hurban apostrofoval slovami: „Slováci, píšte po slovensky! Tu máte slovo moje o reči vašej“ a Štefan Polakovič v jednej svojej knižke k tomu dodáva: „Tu máte. Slováci, slovo moje o duchu vašom“, a mne dovoľte, vážení prítomní, parafrázovať slová obidvoch: Tu máte, rodáci, ešte niekoľko slov o najvýznamnejšej osobnosti slovenských novodobých dejín.

Nový účet
Facebook Login

Prvý prezident v slovenskej poézii (eds. P. Holeštiak, P. Kubica)

Hore