a najlepšie je zabúdať
vraj zacelí to rany
však zaprieť lásku? svoju mať?
mne svedomie sa bráni

kým doznie záblesk posledný
kým začaruje oči
ja začnem rátať svoje dni
a tma už do mňa vkročí

tak vtedy svetlo prebudí
sa vo mne keď sa zmráka
späť darmo bežím od ľudí
veď pamäť býva taká

dnes zabudnutým svetlom je
to vedia pohoniči
veď slovač svoje nádeje
aj z prachu ciest im kričí

Báseň napísal autor 10. júla 2003 pri písaní súboru poviedok o prvom slovenskom prezidentovi s názvom Zabudnuté svetlo.