Vidím, že konsolidačný proces je na rýchlom postupe. Teším sa, že z väčšiny našich krajov prichádzajú správy o pokoji a poriadku. Slovenský národ a štát, i keď musel prežiť veľkú búrku, nepodľahne, ale očistením s pomocou božou bude pokračovať v budovateľskej výstavbe svojej domoviny. Zrada niekoľkých pomýlencov nás nepodlomí, ani neznechutí.
Veríme, že Boh spravuje osudy národov a preto s kresťanskou pokorou znášame navštívenie akého sa dostáva národu nášmu za posledných týždňov. Toto navštívenie akokoľvek je trpké, má svoj zmysel a význam pre život národa, preto ani jeden Slovák netratí hlavu a nezúfa nad osudom svojho národa. Treba len, aby sme bystrým zrakom vystihli zmysel navštívenia a podľa toho si uvedomili všetky poučenia pre budúcnosť.
Dôstojníci a vojaci slovenskej domobrany! Po ťažkom otrase, ktorý postihol náš národ a našu brannú moc pred niekoľkými týždňami, dvíhame opäť do výšky náš prápor, prápor národnej a vojenskej cti s tým pevným odhodlaním, aby on nikdy viac nesklesol v rukách, ktoré ho v ohni, bitkách a v krvi doteraz vždy statočne držali.
Veríte, pán prezident, že v prípade, keby sovieti chceli vtiahnuť územie Slovenska do svojej mocenskej sféry, mohli by žiť Slováci samostatným štátnym a národným životom?
S pocitom vrelej radosti a hlbokej vďaky oznamujem, že pod velením SS Ober-gruppenführera a generála polície Höffleho nemecké jednotky oslobodili Banskú Bystricu, sídlo pučistickej čsl. národnej rady, a za súčinnosti jednotiek slovenskej Domobrany, HG a HM úspešne očisťujú slovenské územie od čechoboľševických bánd. V radosti a vo vd'ake so mnou spojený národ slovenský prejavuje Vašej Excelencii želanie, aby podobné požehnané úspechy sprevádzali heroické boje Veľkonemeckej ríše za život a česť svojho národa a za ochranu európskej kultúry.
Úvodom vyslovil vďaku Slovenska Führerovi Veľkonemeckej ríše Adolfovi Hitlerovi a všetkým nemeckým vojakom za obetavú pomoc, akou sa zasadili za oslobodenie napadnutých slovenských krajov od čechoboľševických teroristov a za obnovenie poriadku v našom štáte. Potom povedal:
Slovenský národ vo svojej štátobudovateľskej práci mimoriadnu veľkú starosť venoval budovaniu svojej brannej moci. I ponechanie bývalej organizačnej formy ako i prevzatie dôstojníkov bývalej armády dialo sa len preto, aby národ čím skôr predstavil svetu tú nezbytnú známku štátnej samostatnosti, vlastnú armádu. Bolo však dostatočne známe každému pozorovateľovi, že s vytvorením vonkajšej organizačnej formy súčasne nepostupovalo rovnomerne vytvorenie slovensko-národného ducha vo veliteľskom zbore.
Láska k národu je prejavom spolupatričnosti s národnou pospolitosťou človeka. Je to prejav všeobecný, ktorý sa z prípadu na prípad musí vyjadrovať rozličnými citmi, slovom alebo činom, ako to postavenie alebo potreba národa vyvoláva. Ako je láska k národu jediným prejavom tejto spolupatričnosti s národnou pospolitosťou, tak je nutným prejavom tejže; bez lásky k národu nieto ani povedomia spolupatričnosti k národu a povedomie národné musí sa prejavovať v láske k národu.
Zakončili ste porady, na ktorých ste prebrali to, čo ste von skúsili a čo najviac potrebujete. Toto posedenie na zakľúčenie týchto porád je vlastne ich pokračovaním a preto aj ja prispejem k nim svojou myšlienkou. Tvoriteľskou myšlienkou Hlinkovej gardy je odhodlanosť pre činnú obhajobu práva národa. Táto myšlienka bola základnou ideou Rodobrany a potom gardy. Proti šliapaniu našej pravdy tvorila sa Rodobrana. Pod tým istým zameraním tvorila sa po 6. októbri 1938 Hlinková garda. Táto myšlienka činne bojovať za práva národa bola vtedy nanajvýš aktuálna, lebo sme vedeli, že sa s československou mocou dostaneme do konfliktu. Preto táto tvoriteľská myšlienka viedla k vzniku gardy. Kým Hlinková garda mala túto myšlienku, viedla národ a žila. Neskoršie účinkovaním ľudskej zloby a neprajníkov slovenského národa videlo sa, ako by Hlinková garda bola túto myšlienku opustila.
Ako po iné roky, aj tohto roku slávime Vianoce. S úprimnou vďačnosťou pokloníme sa láske a milosrdenstvu Pána Boha nášho, že nám poslal svojho Syna, aby nám bol učiteľom, životným vzorom a priateľským pomocníkom v splnení nášho životného poslania. Najhlbší tento zmysel vianočných sviatkov inšpiroval od počiatku vianočné oslavy, ktoré nachádzali výraz v prejavoch radosti a veselosti. Veď čo by bolo bývalo z ľudstva, keby nebol prišiel na svet Kristus? Mali sme a máme teda príčinu tešiť sa pamiatke narodenia Ježiša Krista, lebo vieme, čo je nám a svetu Kristus. Cirkev svätá teda robí správne, keď nastoľuje oslavu narodenia Pána pravidelne ako inokedy bez ohľadu na náhodilé okolnosti, v ktorých sa má oslava odbavovať. Vedená je správnym hodnotením jednotlivých zložiek týchto osláv.