Klikni pre podrobnosti...

B 17/J 002 524-51

 

Záznam vyslanca I. triedy von Sonnleithnera

(t. č. v Berghofe)

 

Tajná ríšska záležitosť                                                     

Berghof, 13. mája 1944

Fun. Nr. 22/44 g. Rs.

Záznam o rozhovore medzi Führerom a slovenským prezidentom Tisom v prítomnosti ríšskeho ministra zahraničných vecí a slovenského ministerského predsedu Tuku na zámku Klessheim 12. mája 1944 od 11.40 - 13.00 hodiny.

Führer sa na začiatku rozhovoru opýtal na Tukov zdravotný stav. Po Tisovom poďakovaní, že dostal túto príležitosť, Führer povedal, že by chcel v krátkosti opísať situáciu. Každú vojnu pokladá za chorobu ľudstva, a ako pri každej chorobe, aj v tejto sa prejavujú krízy. Ten, kto takúto chorobu prekoná, musí občas prekonať veľmi ťažké krízy a rozhodnutie, o ktoré teraz ide, je vraj určite najväčším rozhodnutím v Európe od pádu starého Ríma. Pri tak veľkých sporoch sa to, prirodzene, nemôže zaobísť bez ťažkostí. Najväčšia ťažkosť spočíva v tom, že v tomto boji proti svetovému boľševizmu musíme prebrať boj aj za tých, ktorí nie sú boľševikmi, ale prostredníctvom svojej židovskej vrstvy sú s boľševizmom vnútorne prepojení. Viesť tento boj vyvážene bolo ľahké, pokiaľ Taliansko zostávalo na našej strane. Odtrhnutie sa Talianska znamenalo pre nás rok najväčšieho vypätia. Jednotky našich spojencov na Východe zlyhali, rovnako ako talianske jednotky na Balkáne i v samotnom Taliansku. Museli sme nanovo postaviť 135 divízií a skôr, ako bude odrazená invázia na Západe, nemôžeme ich preložiť na Východ, aby sme prešli do ofenzívy. Pritom treba vziať do úvahy, že na Východe môžeme obetovať územia, na Západe je však takýto ústupok nemožný. Úspešná invázia na Západe, ktorá by prenikla až do Porúria, by znamenala strašnú ranu. A ešte niečo: Na Západe sme nasadili na udržanie dopravy 25 000 železničiarov, v Taliansku 28 000 až 30 000 a na Balkáne ďalších 15 000. To je spolu 60 000 až 70 000 zamestnancov železníc, ku ktorým treba prirátať ešte pracovné oddiely a celý s tým súvisiaci materiál. Týchto zamestnancov železníc sme z časti museli stiahnuť z Východu. Preto bolo neodvratné stiahnutie našich oddielov až k Dnepru. Divízie na Východe museli od júna minulého roku nepretržite bojovať, boli vystavené najväčším ťažkostiam, predovšetkým počas blatistej zimy, a pritom naša výzbroj nie je vhodná na boj na Východe. Železničný materiál a naše autá sú príliš ťažké a sú určené na dobré cesty. Až teraz sme skonštruovali útočné delá a tanky s menším tlakom na pôdu. Neočakávali sme, že budeme bojovať na Východe; vodca sa pokúsil o mierovú dohodu s Poľskom a my preto stojíme pred obrovskou úlohou, ktorú môže zvládnuť iba nemecký Wehrmacht.

Zaregistrujte sa, ak chcete pokračovať v čítaní ...