Klikni pre podrobnosti...

Sv. Tomáš AkvinskýSlovenský kňaz, profesor Dr. Jozef Papin, doktor teológie, bol dlhé roky profesorom teológie na katolíckej univerzite Villanova v štáte Pensylvania, USA. Zomrel 2. septembra 1982. Bol veľkým znalcom Sv. Tomáša Akvinského a veľkým ctiteľom o. Jozefa Tisu. Otca Jozefa Tisu pokladal za pravého mučeníka v teologickom ponímaní. Jeho pravé mučeníctvo dokazuje v jednej konferencii podľa učenia Sv. Tomáša Akvinského. Cituje nám definíciu pravého mučeníka poľa učenia Sv. Tomáša Akvinského a túto definíciu aplikuje na prezidenta Tisu.

Podľa učenia Sv. Tomáša Akvinského mučeníkom sa stane kresťan vtedy, keď splní 4 podmienky a keď sa všetky tieto 4 podmienky na ňom realizujú. Podľa profesora Papina na prezidentovi Tisoví sa doslova realizovali všetky tieto 4 podmienky, ktoré sa vyžadujú od pravého mučeníka v cirkevnom ponímaní. Z tejto konferencie sme vybrali najhlavnejšie a najdôležitejšie state a veci, ktoré tu predkladáme. Profesor Dr. Jozef Papin pripodobňuje smrť prezidenta Tisu ku niektorým svätým, ktorí boli odsúdení na smrť pre čisto politické dôvody ako aj prezident Tiso. Neskôr sa však dokázalo, že v skutočnosti pravou príčinou ich odsúdenia bola, priamo alebo nepriamo, ich viera a ich rýdze náboženské presvedčenie a preto boli vyhlásení za svätých. Toto aj my musíme dokázať o prezidentovi Tisovi. Takýmito svätými boli:

Angličan Sv. Tomáš Becketa z Canterbury, ktorý sa postavil proti nespravodlivým činom svojho kráľa Henricha II. a za to bol popravený pre „politické príčiny“. Francúzska dievčina Svätá Janka z Arku (Orleánska Panna) – Sainte Jeanne d'Are bola tiež popravená a upálená z politických dôvodov. Aj Sv. Tomáš Morus bol popravený z politických dôvodov. V skutočnosti však pravou príčinou jeho popravy bolo to, že nechcel dosiahnuť v Ríme u Pápeža pre svojho kráľa rozvod s pravou manželkou a sobáš s inou ženou. Teda v týchto prípadoch a v mnohých iných mučeníctvo – martyrium nebolo prevedené priamo pre vieru, ale pre inú cnosť, vzhľadom však na Boha a pre Boha a pre svoje rýdze kresťanské presvedčenie, lebo podľa Sv. Tomáša Akvinského hociktorá cnosť pre Boha a za Boha, nemusí to byť výslovne za vieru, môže byť príčinou mučeníctva. Preto aj mnohí Slováci, ale i Neslováci, ktorí dobre poznajú prípad prezidenta Tisu, uznávajú ho za mučeníka, nielen v národnom zmysle, ale v cirkevnom zmysle – teda za pravého mučeníka Cirkvi. Mnohí Neslováci, ktorí pokladajú prezidenta Tisu za pravého mučeníka v cirkevnom zmysle sú: Výpomocný newyorský biskup Msgr. Fultom Sheen, veľký cirkevný spisovateľ a hlásateľ do rádia a do televízie. Pred novinármi viackrát vyhlásil, že Dr. liso bol pravým mučeníkom, lebo zomrel v obhajobe pravdy Božej a národnej. Newyorský arcibiskup kardinál Terence Cooke, ktorý nám udelil imprimatur. Msgr. Daniel Flynn, ktorý nám komunikoval toto imprimatur. Msgr. Dr. José Maria Montes, biskup z La Plata v Argentíne, ktorý často v kázni hovoril Slovákom i Neslovákom o pravom mučeníctve prezidenta Tisu a so Slovákmi verejne sa modlil za jeho blahorečenie. Msgr. Luis Juan Tomé, biskup z Mercedes v Argentíne, ktorý tiež často hovoril o mučeníctve o. Jozefa Tisu, keď Slovákom v Argentíne slúžil svätú omšu na výročie mučeníckej smrti prezidenta Tisu. Aj taliansky jezuita a veľký povojnový kazateľ otec Lombardi pokladal prezidenta Tisu za opravdivého mučeníka a v tom zmysle o ňom hovoril. Za pravého mučeníka prezidenta Tisu pokladali a tak o ňom aj hovorili: Otec Vendelín, O. F. M., chorvátsky provinciál, ktorý je filozofom a teológom a doktorom sociológie, ktorý doktorát získal na Sorbonskej univerzite v Paríži. Ďalej Rev. Urbanič, Rev. Eduard McCarthy, profesor filozofie z Loyola University, Rev. Berto Dragičevič, O. F. M., Dr. Vladimír Sklodovsky z De Paul University. Litvinský konzul Kalvaitis, ktorý s veľkým dojatím hovoril o Poslednom odkaze prezidenta Tisu a vyzdvihol, že len svätec môže dať taký odkaz svojmu národu pred smrťou a tak odhodlane môže kráčať pod šibenicu, kde verejne odpustí svojím nepriateľom, ktorí ho usmrtili, tak ako to urobil sám Ježiš Kristus. Vyhlásil, že takéhoto činu sú schopní len svätí.

Profesor Dr. Papin ďalej hovorí vo svojej konferencii: Otec Jozef Tiso sa vždy stotožňoval so svojím stádom – s Božím ľudom. Preto aj jeho politika bola apoštolátom, ktorý vyžadovala služba ľudu Božiemu. Jeho politická činnosť vždy vyvierala z kresťanských zásad a z kresťanskej náuky, ale aj z princípov prirodzeného zákona. Preto sa právom môže povedať, že o. Tiso aj v politike konal ako kňaz a robil pastoračnú prácu pre duchovné i materiálne dobro svojho národa - svojho ľudu Božieho. Jeho kňazská politika bola vždy pod zorným uhlom večnosti. Teda prenasledovanie pre spravodlivosť neznamená byť prenasledovaný len pre cnosť viery, ale aj pre iné cnosti. Sv. Tomáš Akvinsky hovorí v 2a, 2ae, 124,5: „Skutky všetkých cností, nakoľko ich obetujeme Bohu, sú nejakým vyznaním viery, ktorá nám dáva znať, že Boh od nás takéto skutky žiada a nás za ne odmeňuje“. A tak nielen ten kresťan je mučeník, ktorý trpí za vyznanie viery, ktorú vyznáva slovami, ale aj ten kresťan je mučeníkom, ktorý trpí za akýkoľvek dobrý skutok, ktorý vykonal pre Boha, alebo za akýkoľvek zlý skutok, ktorého sa zriekol urobiť pre Krista a z lásky k Bohu.

Toto celé patrí k vyznaniu viery.

Podľa Sv. Tomáša Akvinského, Dobro Božie, ktoré je pravou príčinou hrdinskej smrti, je mučeníctvom. Ale aj dobro štátu patrí medzi výnimočné dobrá ľudské. Ľudské dobro sa môže stať Božím, keď ho obetujeme Bohu a robíme ho z lásky k Bohu. Preto akékoľvek ľudské dobro obetované Bohu a robené pre Boha, môže byť príčinou mučeníctva, keď je robené so zreteľom na Boha a pre Boha. A toto je prípad prezidenta Tisu a jeho mučeníckej smrti.

Podľa sv. Tomáša Akvinského prezident Tiso je mučeníkom v kanonickom zmysle

Podľa učenia Sv. Tomáša Akvinského, pravým mučeníkom je ten, na ktorom sa splnia 4 podmienky:

    1. lebo sa skoro 2 roky pripravoval na svoju mučenícku smrť. Inými slovami, robil si dvojročné duchovné cvičenia a skoro 2 roky stále meditoval o Bohu, o duši, o večnom živote a stále sa modlil. Táto dvojročná doba väzenia ho úplne posvätila a urobila ho svätým. Prezident Tiso prezradil Otcovi Hilárovi, že je veľmi povďačný Pánu Bohu za túto milosť, že sa mohol tak dobre pripraviť na smrť,
    2. lebo pred smrťou si prezident Tiso odslúžil svätú omšu a posilnil sa Telom a Krvou Krista Pána a prijal ich ako viatikum,
    3. lebo si urobil generálnu svätú spoveď z celého života a samozrejme oľutoval všetky hriechy celého svojho života. Aká to musela byť skrúšená ľútosť. Bola to iste dokonalá ľútosť,
    4. lebo sa pred smrťou pomodlil litánie k Božskému Srdcu, Loretánské litánie, litánie k Sv. Jozefovi a iné modlitby. Pomodlil sa aj svätý ruženec,
    5. lebo pred smrťou hovoril veľa o Bohu, o viere o večnosti s otcom Hilárom, ktorý ho prišiel pripraviť na smrť. Otec Hilár prezradil, že prezident Tiso viacej potešoval jeho ako on prezidenta,
    6. lebo pred smrťou prezident Tiso prijal sviatosť posledného pomazania,
    7. lebo pred smrťou odpustil svojim vrahom, ako to urobil zomierajúci Kristus na kríži,
    8. lebo na popravu kráčal duševne vyrovnaný, s krížikom v ruke a so svätým ružencom, ktorý mu vypadol z ruky až po siedmich minútach po vykonaní popravy. To poukazuje, že sa modlil až do posledného okamihu, dokiaľ duša neopustila telo, až dovtedy, keď sa jeho duša stretla so svojím Stvoriteľom. Treba mať lepšie vnútorné mučenícke rozpoloženie, ako ho mal prezident Tiso pred svojou smrťou? Jeho smrť bola skutočne svätá a mučenícka.

Na prezidentovi Tisovi sa teda splnili punktuálne všetky 4 podmienky, ktoré Sv. Tomáš Akvinský vyžaduje od pravého mučeníka Cirkvi Kristovej. My však, pretože sme poslušní synovia Cirkvi, ponechávame na rozhodnutie Cirkvi, či skutočne udelí, alebo neudelí otcovi Jozefovi Tisovi titul mučeníka v opravdivom kanonickom ponímaní. Teraz sa len chceme všetci modliť a prosiť Všemohúceho Boha, aby urobil nejaké seriózne zázraky na oslávenie svojho verného služobníka, otca Jozefa Tisu.

Zbieranie svedectiev, že o. Jozef Tiso bol cnostným a svätým mužom

Je isté, že pri vyhlásení o. Jozefa Tisu za blahoslaveného a svätého, nemôžeme budovať len na jeho mučeníctve. Je potrebné, aby sme dokázali, že život o. Jozefa Tisu bol príkladným životom kňaza a štátnika, že mal skutočne cnosti až do hrdinského stupňa. Tieto cnosti musia pod prísahou potvrdiť svedkovia, ktorí osobne poznali o. Jozefa Tisu. Preto sme sa pustili aj do obstarávania svedectiev o cnostiach o. Jozefa Tisu od svedkov, ktorí ho osobne poznali. Dosiaľ sme ich zozbierali asi 20. Mohli sme sa obracať len na svedkov, ktorí vyemigrovali do cudziny, ale teraz sa musí pokračovať v zbieraní svedectiev aj na Slovensku od tých Slovákov, ktorí osobne poznali otca Jozefa Tisu. A týchto svedkov je oveľa viac na Slovensku, ako ich bolo v cudzine. Viacerí Slováci zo Slovenska sa nám už prihlásili, že osobne poznali o. Jozefa Tisu. Keď sa seriózne dáme do roboty, na Slovensku nájdeme ešte veľa ľudí, ktorí osobne poznali prezidenta Tisu a môžu dosvedčiť, že bol cnostným a príkladným kňazom a múdrym a obozretným štátnikom. Nesmieme zanedbať zbieranie týchto svedectiev dokiaľ ešte osobní svedkovia žijú. Keď vymrú, už bude neskoro. Teda máme pred sebou obrovskú prácu. Nezanedbajme ju.

Budúce generácie by nám to zazlievali.

Je skutočne veľa cností a dobrých vlastností, ktoré ozdobovali osobu otca Jozefa Tisu. Boli to: milá povaha, dobrota, šľachetnosť, spokojnosť, vyrovnanosť, odvaha, nebojácnosť, veľkodušnosť, múdrosť, obozretnosť, veľkorysosť, spravodlivosť, čestnosť, kňazská horlivosť, zbožnosť pri slúžení svätej omše, bezúhonnosť života, nadprirodzené zmýšľanie, láska k modlitbe a k duchovným veciam, svedomitosť v duchovných veciach, svedomitosť v slúžievaní svätej omše a v recitovaní breviára, úcta k Božskému Srdcu a úcta Panny Márie. Ďalej: poníženosť, skromnosť, zabúdanie na osobné urážky a vedieť odpúšťať, nenosiť v srdci zarytosť a pomstu, hlboká viera a veľká láska k Bohu, láska a oddanosť k Cirkvi a ku Svätej Stolici, poslušnosť svojmu biskupovi a poslušnosť Rímu, láska k svojmu národu a k svojmu blížnemu, prijatie rozsudku smrti s odovzdanosťou do vôle Božej, odpustenie svojím nepriateľom a svojím vrahom pred popravou, a mnohé iné cnosti. Toto sú všetko eminentne vynikajúce vlastnosti a mnohé z nich sú aj teologické cnosti, pre ktoré si prezident Tiso plne zaslúži, aby ho Cirkev vyhlásila za blahoslaveného a svätého, aj keď sa nebude bazírovať len na mučeníctve prezidenta Tisu. Pravda tieto cnosti musia Cirkvi potvrdiť osobní svedkovia prezidenta Tisu. Preto musíme pokračovať v obstarávaní svedectiev od osobných svedkov prezidenta Tisu, ktorí ešte žijú na Slovensku, pravda veľmi diskrétnym spôsobom. Je veľkou stratou, že sa so zbieraním týchto svedectiev dosť neskoro začalo, lebo mnohí veľmi dôležití svedkovia už vymreli. Nezameškajme preto túto príležitosť, kým ešte mnohí svedkovia žijú. Hneď ju využime, kým nie je neskoro. Bolo by neodpustiteľné, keby sme túto príležitosť zanedbali.

Pán Boh urobil viacej zázrakov na orodovanie mučeníka Tisu, medzi nimi sú hlavne tri dôležité zázraky, sú to:

Prvý zázrak

ZÁZRAČNÉ UZDRAVENIE RAKOVINY MSGR. FRANTIŠKA FUGU NA ORODOVANIE MUČENÍKA TISU

Msgr. František Fuga, bývalý farár slovenskej gréckokatolíckej fary v Hamiltone, Ontario, Kanada, ktorý bol aj generálnym vikárom novozaloženého gréckokatolíckeho biskupstva v Kanade, bol veľkým ctiteľom mučeníka Tisu a pracoval za jeho blahorečenie. V roku 1975 zložil modlitbu za jeho blahorečenie a horlivo ju rozširoval. Čo ho priviedlo pracovať za oslávenie mučeníka Tisu, bolo jeho uzdravenie na orodovanie mučeníka Tisu. Nejaký čas pred rokom 1974 veľmi vážne ochorel a lekár konštatoval, že má rakovinu hrdla. Rakovina bola už vo veľmi pokročilom stave. Lekár mu nedával veľkú nádej na vyzdravenie. Msgr. Fuga začal prosiť mučeníka Tisu, aby začal za neho orodovať u Boha a vyprosil mu uzdravenie z jeho choroby. A čuduj sa svete. V niektorý deň, na presný dátum sa nepamätáme, v roku 1974 bol odrazu uzdravený na orodovanie mučeníka Tisu. Lekár sám sa veľmi divil tomuto náhlemu uzdraveniu, ale mu nechcel dať lekárske potvrdenie o úplnom vyliečení, pretože mu vraj v krvi našiel ešte niektoré zbytky po tej rakovine. Nechajme ho samého hovoriť o svojom uzdravení:

Msgr. František Fuga napísal článok do Kanadského Slováka na tému „Mučeníctvo o. Jozefa Tisu a naša súčasnosť“, ktorý bol uverejnený 5. decembra 1981 na 7-mej strane, v ktorom píše aj o svojom zázračnom uzdravení na orodovanie mučeníka Tisu. Píše:

„Môžem s pokojným svedomím vydať svedectvo, že som osobne presvedčený o mojom nevysvetliteľnom uzdravení, ktoré som obsiahol na orodovanie sluhu Božieho o. Jozefa Tisu. Povedali mi, že niet pomoci v mojej ťažkej nemoci, ktorá sa všeobecne považuje za nevyliečiteľnú. Už je tomu 7 rokov! Veselo pracujem a bol by som naozaj nevďačným, keby som mlčal po dosiahnutí takého veľkého daru: daru uzdravenia na modlitby k Bohu prostredníctvom sluhu Božieho otca Jozefa.“

13. júna 1983 vo svojom liste potvrdil nám osobne svoje zázračné uzdravenie. Písal: „Ja sa cítim omilostený a uzdravený na mocné orodovanie nášho mučeníka Jozefa. Pán Ježiš konal zázraky, ale tiež aj uzdravoval. V tejto kategórii je moja maličkosť. Mnohí, čo boli nemocní viac-menej ako ja (na rakovinu), sú už dávno na večnosti. Ja ešte žijem a veselo pracujem“. A 21. januára 1984 znovu napísal: „Ja sa skutočne cítim, že Pán ma uzdravil na orodovanie mučeníka Tisu a preto sa považujem za jeho ctiteľa a robím, čo je v mojej moci, aby bol čím skôr oslávený.“ Teda Msgr. Fuga bol presvedčený, že Pán Boh ho uzdravil od zákernej rakoviny na orodovanie mučeníka Tisu. Po svojom zázračnom uzdravení od rakoviny (bez chirurgického zákroku) žil ešte vyše 10 rokov. A nezomrel na rakovinu, čiže na jeho predošlú chorobu, ale zomrel na srdcový infarkt, ktorý dostal od svojej veľkej prepracovanosti. Podľa našich vedomostí Msgr. Fuga poslal nejaký dokument a nejaké prehlásenie o svojom uzdravení na orodovanie mučeníka Tisu do Ríma na Kongregáciu pre kauzy Svätých, ktorej Kongregácie je prefektom kardinál Palazziny, ktorý bol kedysi jeho profesorom teológie. 

Druhý zázrak

ZÁZRAČNÉ UZDRAVENIE NÁDOROV ZA OBIDVOMA OČAMI OTCA AUGUSTÍNA ZÁŇA NA ORODOVANIE MUČENÍKA TISU,

od ktorých mu hrozilo úplné oslepnutie. Ale aj v prípade operácie by mu bolo hrozilo najmenej na 95 až 98 percent oslepnutie.

Dôstojný pán Augustín J. Záň, bývajúci v Maria Joseph Manor, 875 Montour Boulevard, Danville, Pensylvánia, 17821-9804, USA, je duchovný v starobinci Sestier Sv. Cyrila a Metoda. Predtým bol aj kaplánom dekana Msgr. Jozefa Tisu v Bánovciach. V januári 1987 veľmi ochorel na oči. Za obidvomi očami začal cítiť veľký tlak a pravé oko sa mu vysunulo navonok z očnej jamky. Mal veľké bolesti v oboch očiach. 14. januára 1987 išiel na prehliadku do očnej kliniky, kde sú veľkí špecialisti na oči. Prijal ho Dr. Mikuláš Barna s jeho asistentmi. Pri vyšetrovaní mu zistili, že má nádor za každým okom, ktoré mu robia veľký tlak na oči a spôsobujú bolesti. Povedali mu, že jediná cesta odstránenia týchto nádorov je operácia, ktorá skoro vždy skončí úplnou slepotou. Ale zbadali, že jeho očné nervy neboli dosiaľ poškodené od nádorov. Odporúčali mu operáciu, ale mu nariadili dlhší čas pred ňou robiť periodickú kontrolu očí. Po tomto zistení nádorov otec Záň začal veľmi vrúcne prosiť mučeníka Tisu, aby mu vyprosil u Boha vyliečenie tých nádorov bez operácie, aby neoslepol. Prosil mučeníka Tisu, aby za to orodoval aj u Panny Márie, ku ktorej má Otec Záň tiež veľkú úctu a dôveru. Otec Záň každé 3 mesiace ďalej pokračoval robiť kontroly na oči v tej istej klinike a u doktora Barnu.

Pri ďalších kontrolách lekári zbadali, že tlak nádorov za očami sa zmenšuje a zbadali aj to, že farba nádorov sa mení z čiernej farby na šedú a neskôr na bielu. Táto zmena a toto zlepšenie sa urobilo bez liekov a bez operácie. Pri kontrole, ktorú mal otec Záň 8. septembra 1987, na sviatok narodenia Panny Márie, špecialisti konštatovali, že oba nádory už skoro celkom zmizli. Aj vysunuté pravé oko sa úplne stiahlo na svoje miesto. Aj bolesti v oboch očiach prestali. Dr. Barila, keď konštatoval, že nádory už skoro celkom zmizli, bol veľmi natešený a povedal otcovi Záňovi, že v jeho očiach už niet žiadnych nádorov. Zavolal aj ostatných lekárov kliniky, aby si išli pozrieť jeho oči a aj oni potvrdili to isté: Oba nádory zmizli.

Otec Záň je veľmi povďačný mučeníkovi Tisovi, že mu vyprosil toto uzdravenie očí, lebo inak, tak či tak, by bol býval celkom oslepol, ako mu to potvrdili lekári. Od 8. septembra 1987 už uplynuli celé 4 roky a otec Záň veľmi dobre vidí, zrak sa mu nezhoršuje a teda vyliečenie odstránenia nádorov je trvalé. Teda toto je neodškriepiteľný zázrak, urobený na orodovanie mučeníka Tisu.

Lekárske potvrdenie o vyliečení nádorov

Otec Záň 1. decembra 1987 dostal potvrdenie od svojho rodinného lekára Timoteja B. Eckel, M. D. z Danville o úplnom vyliečení svojich nádorov za očami. Dr. Eckel napísal 1. decembra 1987 otcovi Záňovi: „Dnes som dostal list od Dr. Nicholas J. Barna, očného lekára v Geisinger Medical Center, ktorý mi poslal report vyšetrovania vašich očí v minulom roku 1987. Keď vás examinoval 14. januára 87, zbadal vám vzadu pravého oka tvorenie – formovanie zhubného nádora. Pretože váš zrak nebol poškodený, ale bola to predsa seriózna abnormalita, boli ste u nich periodicky kontrolovaný. Dr. Barna ďalej píše: Pacient bol u nás na kontrolu 16. januára, 12. marca a 8. septembra 87. 8. septembra 87 pri kontrole sme objavili a zdalo sa nám, že nádor za pravým okom sa začína zmenšovať. Preto možnosť zhubnosti tohoto nádora aj jeho abnormality je oveľa menšia, ako bola v januári 1987. Prehlasuje, že žiadne lieky na to pacient neužíval, ani operácia nebola urobená v perióde kontrolovania. Dúfam, že táto informácia vám bude užitočná. Keď by ste mali nejaké iné otázky, môžete sa so mnou skontaktovať. Vlastnoručný podpis, Timothay B. Eckel, M. D., Danville, Family Practice.

Neskôr Otec Záň prosil samého Dr. Mikuláša Barnu v Geisinger Medical Center, aby mu dal on sám potvrdenie o úplnom vyliečení nádorov. Dr. Barna sa vraj usmial a hovoril otcovi Záňovi, že to už netreba. Povedal, že ktorýkoľvek lekár na svete, keď bude čítať to, čo oni potvrdili predtým, bude vidieť vo veci zázrak. Aj Msgr. Keeler, biskup otca Záňa to isté potvrdil otcovi Záňovi. Povedal mu, že on ako miestny biskup, kde sa zázrak stal, je prvá inštancia potvrdiť to Vatikánu, že sa jedná o zázrak.

Potvrdenie zázraku harrisburgským biskupom Msgr. Keelerom

Otec Záň poslal svojmu biskupovi Msgr. Keelerovi oznámenie o svojom zázračnom uzdravení a priložil mu aj list Dr. Timoteja Eckela, ktorý to lekársky potvrdil. Biskup Keeler urobil o zázračnom vyliečení otca Záňa sám kanonické vyšetrenie. Vyžiadal si od lekárov, ktorí liečili otca Záňa potvrdenie, aby potvrdili, či je to tak, ako to tvrdí otec Záň. Lekári mu to potvrdili. Biskup Keeler poslal tieto lekárske svedectvá, ktoré potvrdili vyliečenie otca Záňa, spolu so svedectvom samého otca Záňa a so svojím vlastným odporučením do Ríma svojmu spolužiakovi kardinálovi Tomkovi s prosbou, aby postúpil tieto dokumenty na Kongregáciu pre Kauzy Svätých. Vraj keď nebesia prehovoria, človek nemôže mlčať. Biskup Keeler dostal odpoveď od kardinála Tomka, že celú vec dostal a postúpil ju patričnému kardinálovi. Teda zázračné uzdravenie otca Záňa je už uložené v Ríme na Kongregácii pre Kauzy Svätých, potvrdené jeho vlastným biskupom Msgr. Keelerom.

Otec Záň dostal od svojho harrisburgského biskupa Msgr. Keelera sympatický list zo 4. februára 1988, v ktorom mu ďakuje za oznámenie svojho zázračného uzdravenia. Biskup Keeler ďalej píše otcovi Záňovi, že v jeho uzdravení vidí uzdravujúcu silu Božského Spasiteľa a nepochybuje, že jeho svätý priateľ (mučeník Tiso) má účasť na tomto prejave Božej Prozreteľnosti. Zakončuje svoj list: Nech vás Najvyšší Kňaz žehná a je vám na pomoci. Vám v Kristu oddaný, F. Keeler, Harrisburgský biskup.

Ešte jedna zázračná udalosť, ktorá sa prihodila otcovi Záňovi:

Otec Záň, po svojom úteku pred komunizmom zo Slovenska, osobne navštívil vtedy ešte žijúcu stygmatizovanú Teréziu Neumannovú v Bavorsku, ktorá mala mimoriadne charizmatické dary: videnia skrytých vecí do budúcnosti. Otec Záň sa jej zdôveril so svojou bolesťou vzhľadom na nespravodlivo zavraždeného prezidenta Tisu a Terézia Neumannová mu vtedy odpovedala: Bolo to v rokoch 1947-1948. „Poznám túto bolestnú skutočnosť, no nebojte sa, jeho obeta za váš národ nebola márna. Príde deň, že sa dožijete jeho oslávevenia a on bude pre váš národ obrovskou oporou a ochranou.“

A otec Anton Baník, duchovný Slovákov vo Švajčiarsku, vo svojej homílii, ktorú mal 28. apríla 1990 v Altöttingu, kde sa robia veľké púte na počesť prezidenta Tisu a kde sa Slováci modlia za jeho blahorečenie, povedal: „Túto nádej v nás môže dnes reálne utvrdiť skutočnosť, že teraz máme už k dispozícii dokumentárne podložené svedectvá lekárov a odborníkov niekoľko uzdravení mimoriadneho charakteru, ktoré sa udiali na zásah príhovoru umučeného prezidenta Jozefa Tisu, ktoré lekári definujú ako vedecky nevysvetliteľné, čo sa v bežnej reči označuje za zázrak. Mučeník Tiso teda nezabudol na nás a je ochotný pomáhať všetkým, čo sa s dôverou na neho obrátia.

Dnes sa začína ukazovať, že Terézia Neumannová skutočne videla do budúcnosti a predpovedala pravdu o mučeníkovi Tisovi. Sme presvedčení a s nami nesmierne množstvo Slovákov, že sa skutočne dožijeme, keď nie azda my, aspoň naše budúce generácie, oslávenia mučeníka Tisu. Ale, aby sa to mohlo uskutočniť, lebo sa to neurobí samé, musíme na tom pracovať a nesmieme sa dať znechutiť zdanlivými ťažkosťami, ktoré nám robia a vždy budú robiť naši protivníci, či sú oni židia, zakuklení komunisti, Čechoslováci, alebo samí Česi, ktorí vždy budú proti Tisovi. Všetky ťažkosti musíme premôcť a odstrániť a musíme stoj-čo stoj uskutočniť svoj šľachetný cieľ.

Napred sa ísť musí, naspäť cesta nemožná!

Tretí zázrak

ZÁZRAČNÉ ZACHRÁNENIE ŽIVOTA PÁNA P. G. DOBIŠA NA ORODOVANIE MUČENÍKA TISU

Pán P. G. Dobiš, bývajúci na Siemensstrasse 2/11, A. 4020 Linz D., Rakúsko, je veľkým ctiteľom a obhajcom mučeníka Tisu a urobil o ňom viac historických prác. Vykutal v archívoch a u rakúskych úradníkov historické záznamy, ako drzo a špinavo zachádzali s prezidentom Tisom Američania v ich tábore, keď odvliekli prezidenta Tisu z kláštora kapucínov z Altöttingu, kde sa skrýval po svojom odchode zo Slovenska. Pánu Dobišovi sa prihodila zázračná udalosť záchrany svojho života, ktorú pripisuje mučeníkovi Tisovi a ktorá sa odohrala 11. júla 1985. V ten deň pán Dobiš išiel autom s jedným rakúskym úradníkom do utečeneckého tábora Bad Kreuzen v Hornom Rakúsku. Pán Dobiš robil často tomuto rakúskemu úradníkovi tlmočníka pre utečencov slovanského pôvodu. Cestou do tábora prišli na úsek, kde hlavná cesta bola uzavretá, preto museli odbočiť na vedľajšiu cestu, pri ktorej bola veľká píla s veľkým množstvom drevárskeho materiálu. Keď išli vedľa tejto píly po svojej ceste, naraz z územia tejto píly, ktorá nebola ohradená žiadnym plotom, bez signalizovania náhle vyšlo spätným pohybom veľké nákladné vozidlo plno naložené 6-7 metrovými brvnami, rútilo sa oproti ich autu a vrazilo do jeho pravej strany. Chýbalo iba niekoľko centimetrov, aby hrubé brvná boli zasiahli hlavu pána Dobiša. To by bolo znamenala jeho okamžitú smrť, alebo úplné dokaličenie na celý jeho život. Ale pán Dobiš vyšiel s rozdrúzganého auta celkom nezranený. Pán Dobiš, veľký ctiteľ mučeníka Tisu, pripisuje záchranu svojho života mučeníkovi Tisovi, ktorého často vzýva o pomoc a ochranu. Pán Dobiš urobil o tomto zázračnom zachránení svojho života Svedectvo v nemeckej reči, pod prísahou ho podpísal pred generálnym vikárom Linzskej diecézy, Jozefom Ahammerom a poslal ho do Ríma na Kongregáciu pre Kauzy Svätých. Nám poslal slovenský preklad tohoto svedectva. Teda svedectvo o tomto zázraku, potvrdené generálnym vikárom Linzskej diecézy, je už uložené na Kongregácii pre Kauzy Svätých. Už sú tam uložené 3 svedectvá o 3 zázrakoch, vyprosených mučeníkom Tisom.